Obec Podbiel, malebná dedinka na severe Slovenska s približne 1300 obyvateľmi, sa pýši mimoriadne bohatou históriou a strategickým významom, ktorý podčiarkuje jej poloha. Nachádza sa na starej kupeckej ceste, známej aj ako jantárová alebo stará soľná cesta. Táto prastará tepna, tiahnuca sa popri rieke Orava už pred keltským osídlením, viedla kedysi cez dnešnú obec Malatiná a Malatinským priesmykom na Liptov. Zabezpečovala prepravu tovaru od pobaltského pobrežia až na Balkán či do západnej Európy.
Colná kontrola na strategickej križovatke
Kupecké karavány si vyžadovali ochranu a kontrolu, preto na strategických miestach vznikali strážne a kontrolné body. Málokto dnes vie, že za čias Uhorska práve v Podbieli existovala druhá colná kontrola po tej v Tvrdošíne. Dôvodom bola snaha zabrániť kupcom obchádzať colnicu v Tvrdošíne kvôli poplatkom. V Podbieli však už platili, pretože obísť túto kontrolu nebolo možné.
Keltske a staroveké osídlenie
Význam lokality Podbiela siaha až do dávnych čias. Jedným z takýchto ochranných miest už v období Keltov bola Biela skala v Podbieli, kde sa nachádzalo ich opevnené hradisko. Geografický význam obce spočíva aj v jej polohe na sútoku dvoch riek - väčšej Oravy a menšej Studenej, ktorá pramení v Západných Tatrách - Roháčoch. Dá sa predpokladať, že už vtedy Kelti, ktorých časť obývajúca naše kraje sa nazývala Kotíni, ťažili železnú rudu v okolí Roháčov, v Blatnej doline či iných blízkych lokalitách. Kotíni boli známi zruční majstri vo výrobe železa a preslávení kováči. V Podbieli sa kedysi využívalo aj miestne ložisko rašeliny, ktoré však bolo v minulosti zástavbou obce neuvážene zničené.
Biele a Červené skaly: Svedkovia dávnych dôb
Rieka Studená, s pôvodným názvom Biely Potok, nesie prastarý názov odvodený od jedného z dvoch skalných brál týčiacich sa nad Podbielom. Prvé z nich, Biela skala, je starobylé hradisko, kde bola zdokumentovaná keltská opevnená osada a pohrebisko. Tieto nálezy objavil pri archeologickom výskume v okolí rokov 1962 pán Čaplovič, vtedajší kastelán Oravského hradu. Nálezy sú dodnes uchované v múzeu na Oravskom hrade. Podľa povestí sa na Bielej skale nachádzalo aj hradisko Templárov. Dodnes možno pozorovať obrysy opevnených valov, ktoré kedysi chránili obyvateľov pred nájazdmi.
Severnejšie sa nad Podbielom týči druhé bralo, Červená skala. Aj tu sa pri náhodných objavoch našlo množstvo hlinených črepín, svedčiacich o starobylom osídlení. Objavil sa tam aj kamenný nožík, ktorý by naznačoval osídlenie už v dobe kamennej. Význam tejto lokality podčiarkuje aj vodný prameň vysoko na skale, čo bola pre obyvateľov vtedajšej doby mimoriadna výhoda. Na Červenej skale sa nachádza aj miesto, kde sa dodnes dajú nájsť skameneliny rôznych živočíchov. Podľa miestnych povestí pastieri vraj kedysi dávno našli aj skamenelinu ľudského tela, ktorú zvedavosťou rozbili. Údajne sa miestnemu učiteľovi podarilo zachrániť časť lebky, ktorá sa mala dostať do nemenovaného múzea v Budapešti. Červená skala sa v povestiach spája aj s "červenými mníchmi". Z vrcholu Červenej skaly si obyvatelia Podbiela pri výstupe na bralo uvedomia, že obec leží akoby na polostrove, vytvorenom riekami Studená a Orava.
Architektonický skvost: Drevenice Podbiela
Obec Podbiel si aj v súčasnosti zachováva svoje postavenie medzi architektonickými skvostami ľudovej architektúry. Je domovom najzachovalejšieho pôvodného celku drevených ľudových stavieb v strednej Európe. Celkovo sa tu nachádza 64 pôvodných dreveníc, prevažne postavených koncom 19. storočia. Zaujímavosťou je, že na každej drevenici je pri mene staviteľa vyrezaný znak podobný ružici. Tento znak bol u Keltov symbolom ich najvýznamnejšieho božstva - slnka. Tento pohanský symbol sa zachoval do dnešných čias.
Priemyselné dedičstvo: Františkova huta a Brunčákov mlyn
Za dedinou, smerom na Roháče, sa zachoval ďalší historický skvost - zvyšky železiarne, známej ako Františkova huta, alebo po podbieľansky Hámor. V tejto hute sa zachovala dokonca pôvodná vysoká pec. Hámor bol postavený začiatkom 19. storočia, v roku 1836, a spracovávala sa tu železná ruda z okolia Roháčov (Zuberec, Habovka, Blatná dolina, Oravice, Juráňova dolina), ale aj z okolia Malatinej a dokonca z častí dnešného Poľska, ktoré vtedy patrili pod Uhorsko. Miestni nazývali železiareň podľa nemeckého slova "hammer" (kladivo). Obrovské vodné kladivo slúžilo na drvenie dovezenej železnej rudy pred jej vsadením do vysokej pece. Energiu vodného kolesa využívali aj pri skujňovaní surového železa tvarovaného do bochníkov. Predpokladá sa, že táto energia poháňala aj obrovské dúchadlo, ktoré vháňalo vzduch do vysokej pece cez dodnes zachované kanáliky, čím sa zvyšovala teplota potrebná na tavenie. Zvyšky vodného náhonu sú v areáli železiarne viditeľné dodnes. Pôvodná trasa tohto náhonu, hoci už nefunkčná, donedávna poháňala aj dodnes zachovaný vodný mlyn na mletie múky nad Podbielom, smerom na Oravský Biely Potok, známy ako Brunčákov mlyn. Nad vysokou pecou sa dodnes nachádza zvyšok zásob železnej rudy.
Stredoveká výroba železa v Holandsku Thijs van de Manakker - tavenie rudy
V tejto lokalite sa za Uhorska nachádzala aj papiereň, z ktorej sa však už nič nezachovalo. Podľa pamätníkov sa tu vyrábal pergamenový papier, používaný aj na dôležité kráľovské listiny.
Priemyselné aktivity a ich odkaz
Na konci 19. storočia bol v Podbieli vybudovaný aj liehovar s pivovarom. Tento podnik zanikol odkúpením českými pivovarmi počas prvej československej republiky, pravdepodobne ako nežiadaný konkurent pri výrobe kvalitného čierneho piva, ktoré bolo dodávané aj do svetoznámeho pražského pivovaru U Fleků.
Za zmienku stojí, že v Podbieli už za Uhorska bola postavená na vtedajšie pomery obrovská parná píla na spracovanie dreva. Táto píla podporila výstavbu úzkokoľajnej parnej železničky z Podbiela až k dnešnému skanzenu Oravskej dediny na Brestovej, kde mala železnička konečné depo. Tým sa začalo vo veľkom rozsahu ťažiť drevo v Roháčoch. Zvyšky železničného zvršku sú viditeľné dodnes. Tragédiou pre majiteľov bolo, že železnička zanikla v tridsiatych rokoch minulého storočia, v roku jej uvedenia do prevádzky, počas obrovskej povodni, ktorá zničila mosty aj s časťami trate, vrátane parnej lokomotívy.
Kultúrne a rekreačné možnosti
Dnes Podbiel ponúka návštevníkom množstvo možností na oddych a spoznávanie. V okolitých lesoch sa dajú nazbierať liečivé rastliny, huby, čučoriedky, maliny a černice. Na jeseň tu rastú aj lieskovce. Atrakciou je aj splavovanie rieky na pltiach a umenie miestnych drevorezbárov, ktorí vytvárajú originálne spomienkové predmety.
Návšteva miestneho múzea, umiestneného v centre obce v bývalej cirkevnej škole, je tiež obohacujúca. Múzeum založil a cennými zbierkami vybavil miestny katolícky kňaz Donát Čarnogurský. Za pozornosť stojí najmä výstava o vysťahovalectve Podbieľanov do Ameriky v časoch Uhorska. V tunajších penziónoch sa o návštevníkov postarajú s prípravou jedál podľa starých, miestnych receptov.
Turistické a športové aktivity
Z Podbiela je ľahko dostupná Oravská priehrada, termálne kúpaliská v Oraviciach, Oravský hrad. Možnosti na jazdu na koňoch v blízkej Dlhej či vysokohorská turistika v Západných Tatrách - Roháčoch sú tiež lákadlom. V lete je populárna lokálna turistika, kde modrou trasou možno vystúpiť na podbieľanskú Oravskú Maguru, alebo sa vydať opačnou trasou smerom na Huty, Malatinú až na Choč. Možnosti zahŕňajú aj cykloturistiku, jazdu na motocykloch a splavovanie rieky Orava na lodiach či kanoe.
V zime ponúka okolie Podbiela vynikajúce podmienky na lyžovanie, bežecké lyžovanie či turistiku na lyžiach. Lyžiarske vleky sú dostupné v okolí a stačí si vybrať podľa náročnosti. Zimná scenéria okolia Podbiela zanechá nezabudnuteľné zážitky. Pri troche šťastia sa máte možnosť stretnúť aj s divou zverou, ako sú jelene, diviaky, vlci, líšky, rysovia, ba dokonca aj predčasne zobudený medveď.
Tieto informácie boli získané z poskytnutého textu a dopĺňajú obraz o historickom, kultúrnom a prírodnom bohatstve obce Podbiel.