Zariadiť štýlový interiér sa dá aj s minimálnym rozpočtom. Nízkonákladové bývanie patrí k čoraz viac populárnym voľbám, najmä v kontexte rastúcich cien nehnuteľností a celkových životných nákladov. Nielen nehnuteľnosť, ale aj samotné zariadenie neraz predstavuje finančne náročný krok. Zníženie nákladov na zariadenie bývania nemusí nevyhnutne znamenať malý priestor, či limitovanie možnosti vybavenia interiéru. Minimálny rozpočet môže inšpirovať aj motivovať k uvážaným voľbám, premysleným riešeniam a kreatívnym konceptom. V rámci potrebného zariadenia priestorov tak stačí myslieť na niekoľko pravidiel, ktoré môžu byť nápomocné.
Ponuka nehnuteľností stále viac inklinuje k rozmanitým pôdorysom aj rozlohe, čoho výhodou je aj možnosť flexibilného výberu bytu či domu. Jedným z faktorov, prispievajúcim k zmierneniu nákladov, je voľba cenovo dostupnej lokality. Následne prichádza na rad uprednostnenie bytu pred domom, avšak netreba zabúdať ani na nízkonákladové riešenia modulárnych domov. Zariaďovanie finančne obmedzeného interiéru môže vyžadovať kompromisy, avšak neznamená to, že priestor musí spadať do minimalizmu. Fakt, že menej položiek vedie k menším výdavkom a lepšej údržbe, je na jednej strane dobrým základom. Stanovenie si, aký nábytok je skutočne potrebný a nezahlcovať priestor, znamená premyslený koncept aj multifunkčný, flexibilný nábytok.
Ak však neinklinujeme k jednoduchým interiérom, no budget je limitovaný, možnosťou je buď práca s danosťami bytu, zameranie sa na doplnky a hľadanie solitérov z druhej ruky. V rámci daností priestoru možno vnímať najmä najväčšie plochy, ako steny, stropy a podlahy. Aby sme sa vyhli chladnému, prázdno či nedokončene pôsobiacemu interiéru, ako prvé riešime úpravu stien. Maľovka predstavuje finančne nenáročný spôsob, ako zmeniť povahu priestoru. Ak vopred vieme, že byt nebude mať množstvo nábytku, je vhodné prikloniť sa k teplým odtieňom, ako je svetlosivá, béžová či ďalšie zemité a neutrálne farby. Rozpočet niekedy dovoľuje aj tapety, či obkladové panely. Je dobré pozrieť alternatívy, kvalitné tapety sa dajú v súčasnosti nájsť v nižších cenových kategóriách a pri paneloch netreba obkladať veľké plochy. Efekt plastickosti spraví vizuálny dojem aj na obmedzenej ploche a skvalitní akustiku miestností. Práve tá býva pri minimalistických interiéroch zdrojom diskomfortu, ktorý nie je vždy ľahké definovať.
Nízkonákladový interiér v historickom centre Bratislavy: Vrstvenie a osobný prístup
Dodávaním vrstiev interiér získava na optickej hĺbke, aj pocitovom komforte. Po vyriešení stien, sa možno zamerať na koberce, dizajnovo zaujímavé svietidlá, obrazy či rastliny. Všetky vyniknú viac, ak budú mať skôr väčšie, než menšie rozmery. Pri samotnom nábytku existuje tiež viacero možností. Okrem bazárov na webe a sociálnych sieťach, možno nájsť aj repasované dizajnové kúsky, dodávajúce priestorom príťažlivý, originálny vzhľad. Výrazne textúrované dvierka, striedanie matných povrchov s lesklými, organicky tvarované skrinky či kreslá, alebo štruktúrované čalúnenie prináša vrstvenie, podporujúce optickú aj fyzickú útulnosť. Súčasťou atraktivity miestností je neraz aj osobný prínos a reflektovanie životného štýlu obyvateľov. K tomu dopomáha kreativita v podobe vlastnej tvorby, či už obrazov, vankúšov, ale aj nábytku. Vlastný zásah sa dá rozšíriť aj na pomocné práce pri rekonštrukcii, zrepasovanie dverí pomocou náteru, obnova parkiet či vymaľovanie. Zároveň obnovené prvky dokážu znížiť finančnú záťaž pri zariaďovaní.
Pri rekonštrukcii spraví veľa aj zachovanie pôvodného umiestnenia vodoinštalácie, odpadu či trás elektroinštalácie, čím sa zníži cena práce aj materiálu. Interiér v historickom centre Bratislavy využíva prírodné materiály. Výnimočným príkladom pútavého interiéru, ktorému nič nechýba, je aj storočný bratislavský byt plný výziev. Zmenou dispozície sa denný život v byte sústredil do otvorenej obývacej izby, ktorá je prepojená s kuchyňou a vstupnou halou. Pôvodná kuchyňa bola premenená na spálňu, ktorá nadväzuje na pracovňu, šatník a technickú miestnosť. Netradičné danosti priestoru dopomohli k udaniu základnej povahy pôvodného bytu s tri a pol izbami. Okrem finančného limitu, zohrali úlohu aj ekologické aspekty. Autor pracoval s prvkami, ktoré nielen v priestore existovali, ale využil aj repasované položky z externého zdroja. Bývanie pracuje so surovými, priznanými povrchmi. Omietka je iba v základnou vrstvou, podkladom, ktorý sa zvyčajne ešte upravuje. Jej štruktúra však zapadla do celkového konceptu, že neboli potrebné ďalšie úpravy a zároveň ušetrila rozpočet. Napriek tomu, že maximalizácia úložného priestoru si vyžadovala nábytok na mieru, aj tu našiel architekt kompromis. Materiál surovej drevotriesky, ktorý sa zvyčajne používa ako podklad, predstavuje v byte základ atypického zariadenia, ale aj dverí. Za zmienku stoja aj štandardné regálové systémy, využité ako šatníkové úložisko. Netypické využívanie materiálov mimo ich bežný účel, prihliadanie na alternatívne riešenia a obmedzenie zásahov do bytu tak priniesli nekompromisne zaujímavý interiér, vyzdvihujúci vrstvy, tlmenú farebnosť a priznané prvky.
Proces Udržateľnej Adaptácie: Panelákové Bývanie v 21. Storočí
Proces udržateľnej adaptácie. Práca s typizovaným pôdorysom panelových domov zo šesťdesiatych rokov… takmer 40% populácie v panelových domoch, postupná generačná výmena, čoraz zmenšujúca sa dostupnosť bývania pre mladých ľudí… to je tiež obraz súčasného bývania na Slovensku. Ako čo najlepšie využiť potenciál pôvodných bytov a prispôsobiť ich meniacim sa požiadavkám? Proces udržateľnej adaptácie. Práca s typizovaným pôdorysom panelových domov zo 60. rokov. Vzťahy v rodine a miera intimity sa z generácie na generáciu menia. Pôvodnému priestoru chýba ľahkosť. Je príliš rigidný, štruktúrovaný. Dispozíciu definuje skeletovo-panelový priestorový rám s osovým rozmerom 3,9 x 3,9 metra, ktorý jasne vymedzuje miestnosti. Každú uzavretú, vizuálne a akusticky oddelenú. Túto priestorovú mriežku sa snažíme uchopiť ako nositeľa základného ohraničenia priestoru a nie ako nedotknuteľný element striktne definujúci jednotlivé priestory. Schému narúšame jednoduchými otvormi. Vpúšťame svetlo, vytvárame priehľady a hĺbku v miestach, kde nikdy neboli.
Otváranie a zatváranie dverí - bungalov
Príde nám mimoriadne dôležité vyjadriť sa k téme bývania v „panelákoch“. Súčasná situácia na trhu s nehnuteľnosťami, obrovské finančné nároky na získanie nehnuteľnosti a mladé rodiny, ktorých spôsob života nie je zlučiteľný s priestormi, ktoré tieto byty ponúkajú. Otvárame priestor, priehľady a hĺbky pomocou osovo radených otvorov (všetky vyrezané otvory sú dimenzované tak, aby nebolo nutné použiť oceľové preklady a rámy). Priame prepojenie kuchyne s dennou časťou vytvára plnohodnotný priestor pre socializáciu. Redukujeme počet dverí (dvere do zádveria, dvere do kuchyne, dvere do chodby, dvere do kúpeľne), presvetľujeme vnútorný chodbový trakt prostredníctvom otvorov z obytných miestností, odstraňujeme ozdobné prvky. Všetky tieto zásahy prispievajú k vytvoreniu plnohodnotného, vzdušného a otvoreného priestoru.
Príbehy Úspešných Rekonštrukcií: Od Panelákov po Rodinné Domy
Základy činnosti firmy Ing. Milín Kaňuščák - KAMI PROFIT siahajú do roku 1997, kedy firma začala riadiť menšie regionálne stavby. V roku 2006 začala s manažmentom investičnej prípravy pre rezidenčný projekt III Veže na Bajkalskej ulici v Bratislave so 633 bytmi a 3600 m2 obchodných priestorov. Uvedený projekt patrí k najúspešnejším rezidenčným projektom na Slovensku. Spoločnosť zabezpečuje odborné služby v oblasti investičnej výstavby, predovšetkým projektový management, ktorý zabezpečuje komplexné riadenie projektu od akvizície pozemku, cez prípadové štúdie, vybavenie povolení až po samotnú výstavbu a odovzdanie projektu do užívania konečnému spotrebiteľovi. Od roku 2009 KAMI PROFIT, s.r.o. riadi výstavbu a prestavbu obchodných centier Billa s.r.o. po celom Slovensku. V roku 2013 sme realizovali ako generálny dodávateľ akciu Rekonštrukcia budovy Kožatex pre Wustenrot v objeme 1,5 mil. V decembri 2014 sme úspešne dokončili generálnu dodávku bytového komplexu Dubnička v Bánovciach nad Bebravou. Od marca 2014 vykonávame projektový manažment pre Tunel Ovčiarsko a pre výstavbu D1 Lietavská Lúčka - Dubná skala. V roku 2015 sme ako víťaz verejného obstarávania na výber generálneho dodávateľa stavby realizovali rekonštrukciu a obnovu Základnej školy G. Na prelome rokov 2015/2016 spoločnosť rozšírila svoje pôsobenie v Českej republike a aj v Rakúsku. Počas roka 2016 sme vykonávali činnosť stavebného dozoru pre spoločnosť Billa, napr. V roku 2017 sme úspešne zrealizovali výstavbu čerpacej stanice Slovnaft na Prístavnej ulici v Bratislave s unikátnym dizajnom. Táto stavba bola zaradená do súťaže Stavba roka 2017. Počas rokov 2017/2018 vykonávali činnosť generálneho dodávateľa na stavbách Obchodné centrum Tulip, Martin; OC Atrium Dubeň Žilina a zároveň v roku 2018 rozšírili svoje pôsobenie v Chorvátsku. V rokoch 2021 a 2022 sme úspešne ukončili dva vlastné developerské projekty ako bytové domy Barbora a Merťuky v Poprade a bytový dom Sabinovská v Prešove. Cez 170 spokojných klientov už býva vo svojich nových domoch. Takisto finišujeme v tomto roku aj s vlastným projektom v Chorvátsku na ostrove Ugljan. Stavba pozostáva z dvoch apartmánových domov kde sa nachádza spolu 12 luxusných apartmánov. KAMI PROFIT, s.r.o. v tomto roku úspešne odovzdala v Bratislave modernú zrekonštruovanú školu Plicková, cieľom rekonštrukcie základnej školy bolo obnoviť areál a existujúce budovy na pôvodný účel vzdelávania žiakov na prvom a druhom stupni. Okrem menších projektov ktoré realizujeme v Českej republike, realizujeme špičkové vybavenie pre vedcov a študentov - Pavilón ACCORD Univerzity Komenského.
Projekt prestavby klasického rodinného domu so štvorcovým pôdorysom s ihlanovou strechou, ktorý po prestavbe získava nový nadčasový vzhľad a naplno využíva prepracovaný vnútorný priestor. Zmenou tvaru strechy a zobytnením podkrovia sme získali cenný obytný priestor, ktorý klienti potrebujú. Prízemie je tak tvorené denným priestorom, ktorý prepláva celou šírkou domu a obyvateľa prenáša od ruchu ulice až do kľudnej záhrady, kde je situovaná aj veľká terasa. Schodiskom v obývačke sa dostávame do podkrovia, kde sa obytný priestor zväčšuje o multifunkčnú rodinnú izbu, ktorá vie slúžiť ako herňa, domáce kino, hosťovská izba, atď. „Dostupnosť bývania pre mladých ľudí sa stále znižuje a spôsob života, aký dnes mladé rodiny vedú, je nezlučiteľný s priestormi, ktoré tieto byty ponúkajú.“
Architektonické Vízie: Od Kilo/Honč po TOITO Architekti
„Byty sú často veľmi štruktúrované, na každú vec slúži jedna miestnosť, všetko je uzatvárateľné, to však platí skoro pri všetkých typoch domov. Najväčší limit panelákov je, že steny sú zväčša nosné a pracuje sa s nimi oveľa náročnejšie ako v bežnom tehlovom dome.“ „Človek si nevie vytvoriť prirodzený hravý priestor, ktorý spája viacero funkcií a kde by rodina trávila čas spolu. Je veľmi ťažké, aby spolu interagovala. A to je spôsob, ako dnes mladé rodiny a mladí ľudia fungujú.“ „Pri bytoch v panelákoch sa nedá urobiť to čo pri iných typoch domov, keď sa celá dispozícia prakticky ‚vyhodí‘, a spraví nanovo. Aby z bytu vznikol vzdušný a otvorený priestor, vytvorili architekti viacero otvorov a zredukovali množstvo dverí. Prepojením kuchyne s dennou časťou vzniká v byte plnohodnotný priestor na socializáciu, ktorý v ňom predtým chýbal.“
Keď architekti začínali tvoriť pod vlastnou značkou, zlomovou realizáciou z hľadiska ich uvažovania bola rekonštrukcia bytu druhého z nich Richarda Kila. „Prišli sme tam s veľkým kladivom, párkrát sme sa napriahli a steny neboli, to sa však v paneláku nedá urobiť.“ Otvorené plochy a minimum nábytku. Architekt Matej Honč s priateľkou sa obklopujú vecami, ku ktorým majú vzťah. V byte sa rozhodli vytvoriť priehľady, ktoré byt otvoria a celý priestor viac prepoja. Nové stavebné otvory vznikli medzi kuchyňou a obývacou izbou a medzi obývacou izbou a pracovňou, kúpeľňu a spálňu po novom opticky prepája úzke okno. Stavebné otvory mohli byť podľa architektov aj väčšie, no bolo by nevyhnutné použiť pritom stužujúcu oceľ, čo by celý proces predražilo. Použitie priehľadov však nie je pre tvorbu ateliéru Kilo/Honč žiadna novinka. „Máme radi moment, keď z jedného miesta nevidíte len jedno okno, ale celý rad. Štandardne sa to robí tak, že jedna izba má jedno okno. Z jedného miesta v paneláku však človek môže vidieť, že má v byte tri okná.“
V byte nenájdete žiadne masívne zabudované nábytky. Všetko je navrhnuté tak, aby sa s priestorom dalo ďalej pracovať a mohol sa v prípade potreby nenáročne reorganizovať. Izbové rastliny majú v realizáciách architektov pevné miesto. Pozerajú sa na ne nielen cez ich estetickú hodnotu. „Kvety sú najprirodzenejšia vec, ktorá v byte môže byť. Navyše generujú aktivitu, ktorá podľa nás kultivuje viac ako iné aktivity doma,“ hovorí Richard Kilo. Za nedostatok bytu považuje Matej Honč balkón s hĺbkou 80 cm. „Máme na ňom bicykle a večer si vieme posedieť na parapete a pozorovať mesto, no exteriér nám chýba.“ Život bez dverí sa niekomu môže zdať nepredstaviteľný, v realizáciách architektov Kilo/Honč však majú len minimálny priestor. „Dvere nám v poslednom čase nedávajú veľký zmysel, respektíve hľadáme iné, subtílnejšie riešenia, ktoré priestor vymedzia, prípadne zatvoria.“ „Radi tvoríme kontinuálny priestor, ktorý nemá začiatok a koniec. Odstránenie dverí je o kontinuite, no zároveň si uvedomujeme, že doma ľudia aj oddychujú a nemôžeme sa tváriť, že všetci oddychujeme rovnako.“ Na oddelenie priestoru tak v byte architekta Mateja Honča, ale aj v ďalších ich realizáciách slúžia závesy. Keď sa záves zatiahne, človek získa intimitu a tá sa neporušuje jeho odhrnutím. Matej Honč hovorí, že v tomto prostredí si vie predstaviť vychovávať aj dieťa. „Keď budeme my rešpektovať tento prístup voči nemu, tak ho bude aj ono rešpektovať voči nám. Tým, že bude s nami odmalička, nebude mu treba nič vysvetľovať, skopíruje to od nás.“ Architekti si uvedomujú, že takýto odvážny prístup k bývaniu nemusí vyhovovať každému. „Keď chceme iný priestor, musíme mať inú schému bývania a radenia priestorov. To automaticky generuje iné návyky, iné vzorce správania a to je kontroverzné.“ S panelákovým bytom boli v roku 2022 nominovaní aj na ocenenie CE ZA AR. Pri prehliadke, ktorá je súčasťou finálneho výberu, sa ich pýtali aj na to, ako v otvorenom byte riešia konflikty. „Porotcov zaujímalo, ako sa hádame, keď nevieme ani buchnúť dverami, Igor Marko (architekt a člen poroty - pozn. „Je dôležité, aký majú ľudia vzťah, aká miera intimity v ňom je. My sme obaja takí, že so svojimi partnermi a rodinami fungujeme veľmi otvorene, čokoľvek iné je pre nás zvláštne. Neviem si predstaviť, že by som prišiel domov a zatvoril by som sa v nejakej izbe a tam hral napríklad hry, kým priateľka v obývačke pozerá seriál. V pracovni.“ Aj chodba môže byť podľa architektov Kilo/Honč kvalitný priestor a ponúknuť emóciu zo svetla a z tieňa. V byte Mateja Honča slúži ako šatník. V rámci svojej tvorby architekti otvárajú viaceré témy. „Vnímame hnanie sa za stále vyšším komfortom, aj komfort by však mal mať hranice. Niekedy máme pocit, akoby si človek doma vyrábal vesmírnu loď a myslel si, že to je ten komfort, že všetko je dokonalé. Tak to však nie je. Aj samotný život je nastavený tak, že stále je, stále sa deje.“ Aj v panelákovom byte architekta sa tak objavujú prvky, ktoré do užívania vnášajú mierny diskomfort. „Sme krajina, ktorá má level komfortu v každej oblasti nastavený tak vysoko, ako to nie je skoro nikde na svete. Pijeme pitnú vodu z vodovodu aj ňou splachujeme, máme možno najprísnejšie stavebno-technické normy. Sme zvyknutí, že musíme mať podlahové vykurovanie, stropné chladenie, inteligentné vypínače a nabíjačku pri WC.“ „3,5-metrová tyč musí na oblečenie dvoch ľudí stačiť. Priateľka všetko svoje oblečenie vidí a hovorí, že sa jej vďaka tomu ľahšie oblieka a má väčšiu tendenciu udržiavať ho v poriadku,“ vraví Matej Honč. Kúpeľňa. Na rozdiel od iných architektov, ktorí odporúčajú investovať do zabudovaného zariadenia, Kilo/Honč s ním prakticky nepracujú. „Naše byty nemajú fixné prvky, na ktoré si treba zvyknúť, nie sú zariadené vstavanými nábytkami alebo veľkou vstavanou kuchyňou. Keď po čase nadobudnete pocit, že by ste niečo chceli zmeniť, že vám niečo nesedí, nemôžete, lebo tie objekty sú veľké, ťažké a boli drahé,“ hovorí Richard Kilo. Pre tvorbu architektov Kilo/Honč sú príznačné otvorené priestory - kuchyňa, potravinová skriňa aj šatník. Otvorenými odkladacími plochami otvárajú ďalšiu tému a tou je vlastníctvo vecí. „Veľa ľudí hovorí, že otvorené priestory sú negatívum, že človek potom musí viac upratovať. Dá sa však na to pozrieť aj tak, že doma mám veci, ku ktorým mám vzťah, vyberám si ich s nejakou rozvážnosťou a úctou.“ Pred pár dňami sa tak architekt spolu s priateľkou rozhodli čiastočne pretvoriť pracovňu. Kúpili veľkú monsteru, z ďalších rastlín pripravili odrezky a všetko umiestnili na novú poličku. „Máme tak málo vecí, že stačí popresúvať dve-tri veci a izba odrazu plní iný účel a stále to vyzerá super.“ Architekti Richard Kilo a Matej Honč. Za panelákový byt boli v roku 2022 nominovaní na ocenenie CE ZA AR. Rok predtým ocenenie získali za rekonštrukciu bytu 1903 v Trnave. Základ bytu je svojou farebnosťou neutrálny, priznaný panel a nedokonalá omietka robia priestor silne vizuálnym. Byt Mateja Honča charakterizuje neutrálny základ, sivá farba na podlahe aj stenách, nedokonalá omietka a priznaný panel. Vizuálne stvárnenie tohto bytu aj ďalších realizácií architektov delí ľudí v diskusiách na sociálnych sieťach na dva tábory - veľkých fanúšikov a úplných odporcov. „Vizuálna stránka je v tomto prípade iná vec. Nemusia všetky byty vyzerať ako naše projekty. Rozumieme, že takýto vizuál nie je pre každého.“ Keď sa spätne pozerajú na prestavbu tohto bytu, hovoria, že aj panelákový byt môže ponúknuť kvalitné bývanie. „Nezdá sa nám, že takéto bývanie má nejaké limity, kolegov byt to celkom dobre dokazuje. Niekedy stačí málo - premyslieť to fungovanie.“ „Byty v domoch, ktoré sa dnes považujú za najvyšší štandard, majú podlahové vykurovanie a stropné chladenie, čo znemožňuje akýkoľvek pohyb dispozície.“ „Chodia za nami ľudia, ktorí si kúpili byt v novostavbe, a my vymýšľame, ako priniesť pridanú hodnotu v rámci zmeny dispozície. Do stropu sa nedajú vŕtať lišty na závesy, nedá sa posunúť svietidlo, nič.“
Rekonštrukcia trojizbového bytu so zameraním na vytvorenie rodinného priestoru. Rekonštrukcia panelákového bytu optimalizovala dispozíciu na priehľadnú dennú a nočnú zónu. V byte Alice a Mateja bolo potrebné pozmeniť zopár unikátnych daností usporiadania pôvodnej dispozície. Bytom prechádza nosný panel členiaci byt na dve časti. Konceptom rekonštrukcie bolo jeho využitie k striktnému rozdeleniu priestoru na dennú časť (pred panelom) a nočnú časť (za panelom). Nadrozmerná prechodná obývacia izba bola presunutá na miesto niekdajšej menšej izby k loggii. Dôležitým kompozičným prvkom realizácie je drevený stolársky výrobok v tvare kubusu prechádzajúci celým priestorom dennej časti od kuchyne až po obývačku. Hmotovo je tvorený vysokou zostavou kuchyne, celým technickým zázemím bytu (zádverie, hygiena) a v obývačke dominantnou knižnicou. Otočením odpadového kolena WC sa podarilo prehodiť WC s kúpeľňou bez ich zväčšenia, čo následne zabezpečilo toalete len jedny dvere a odstránilo pôvodné zle riešené prechodné umakartové jadro (chodba-WC-kúpeľňa-kuchyňa). Pôvodná pozdĺžna kuchyňa pripomínajúca chodbu bola vďaka týmto posunom skompaktnená z dvoch do jednej ucelenej hmoty. Požiadavka na vytvorenie kvalitného priestranného jedálenského priestoru pre početnú rodinu sa týmito zásahmi stala realitou. V nočnej časti za panelom bola vytvorená menšia chodbička, z ktorej sú prístupné dve priestranné izby a nový skladík. Zakomponovaním stolárskych výrobkov bolo v byte vytvorené veľké množstvo úložného priestoru a to najmä skriňovými zostavami v chodbe, spálni a detskej izbe.
Nekonvenčný prístup k navrhovaniu interiérov často spochybňuje zaužívané predstavy o priestore, súkromí a funkcii. Namiesto tradičného členenia na miestnosti architekti čoraz častejšie pracujú s otvoreným pôdorysom, plynulými prechodmi a flexibilitou využitia. Pevné hranice nahrádzajú subtílne vrstvy - zmeny materiálu, osvetlenia či výšky stropu. Trojica architektov Tomáš Szőke, Ivan Príkopský a Katarína Príkopská založili v roku 2010 ateliér TOITO Architekti, ktorý sa venuje najmä téme bývania. Architekti podľa ich vlastných slov v návrhoch prehodnocujú realitu bývania a usilujú sa vytvoriť domov, ktorý reflektuje potreby a sny užívateľov. Práve pre nekonvenčný prístup k obytným priestorom sa ich realizácie často nachádzajú medzi nomináciami na prestížne architektonické ocenenia. Viaceré z nich sa v uplynulých rokoch stali aj ich laureátmi. Jedným z nosných prvkov návrhov ateliéru TOITO je dôsledné prehodnotenie konvenčného členenia bytov a domov na samostatné miestnosti. Medzi pozitívne príklady pracujúce s týmto konceptom je aj jedna z najnovších realizácií ateliéru, ktorá bola na prestížne ocenenie CE ZA AR prihlásená v tomto roku, hoci medzi nominácie sa nedostala. Ide o projekt s názvom Byt K76, nachádzajúci sa v povojnovom bratislavskom objekte. Po vstupe do bytu sa jeho obyvatelia ocitnú vo vstupnej hale definovanej úložnými priestormi a výrazným portálom vedúcim do kuchyne. Už táto miestnosť naznačuje základné materiálové riešenie projektu, ktoré následne plynule prechádza celým bytom. „Celý priestor je poctou remesla a pravdivosti materiálov - bez zbytočného prikrášľovania, zato s dôrazom na detail, autenticitu a architektonickú úprimnosť,” vysvetľujú základný koncept autori projektu. „Rekonštrukcia bytu K76 odhaľuje pamäť doby na kosti.“ Priestranná denná miestnosť pozostáva z krátkej kuchynskej linky, doplnenej o prisadený nerezový barový ostrovček, a obývacej izby, ktorej dominuje pohodlná sedacia súprava. Vďaka odstráneniu priečok je denná časť opticky otvorená a dostatočne presvetlená denným svetlom. V byte sa nachádza tiež jedna spálňa, úzka kúpeľňa a samostatná toaleta. Spálňu od dennej miestnosti oddeľuje zachovaná pôvodná priečka, ktorá je v časti spálne doplnená o úložné skrine. V spálni sa ďalej nachádza len manželská posteľ. Úzka kúpeľňa je od zvyšku bytu oddelená posuvnými polotransparentnými dverami. Jej súčasťou je len voľne stojaca vaňa a minimalisticky navrhnutá umývadlová skrinka. Projekt Byt K76 reprezentuje presne to, čo definuje tvorbu ateliéru TOITO Architekti - hľadanie možností v rámci obmedzení, skúmanie potenciálu pôvodných štruktúr a dôraz na individuálne potreby obyvateľov. Atypická dispozícia, potlačenie tradičného delenia a snaha o architektonickú úprimnosť vytvárajú originálny obytný priestor, ktorý presahuje bežné štandardy mestského bývania.
tags: #rekonstruovany #byt #s #pudorysem