Problém korupcie na stavebných úradoch a v súvisiacich procesoch verejného obstarávania predstavuje vážnu hrozbu pre transparentnosť, efektívnosť a spravodlivosť vo výstavbe na Slovensku. Nedávne udalosti a vyhlásenia politikov poukazujú na pretrvávajúce nedostatky a riziká, ktoré môžu viesť k netransparentným praktikám, plytvaniu verejnými prostriedkami a poškodzovaniu záujmov občanov.
Zjednodušenie výstavby nájomných bytov a potenciálne riziká
Vláda Slovenskej republiky v snahe zjednodušiť a zrýchliť výstavbu nájomných bytov uvažuje o zmene pravidiel verejného obstarávania. Návrh, ktorý by umožnil mestám a obciam vyberať zhotoviteľa stavby len z troch ponúk v zjednodušenom konaní, vyvolal kritiku zo strany strany Sloboda a Solidarita (SaS). Podľa poslanca SaS Vladimíra Ledeckého takýto postup nekopíruje snahu o zjednodušenie pre ľudí, ale skôr vytvára priestor pre menej kontroly nad verejnými peniazmi a potenciálne prehĺbenie klientelizmu a šafárenia. Ledecký zdôrazňuje, že obmedzenie počtu ponúk neznamená menej byrokracie, ale skôr oslabenie dohľadu nad verejnými financiami.
Strana SaS pripomína, že obce už disponujú zákonnými možnosťami, ako realizovať výstavbu prostredníctvom vlastných mestských podnikov alebo férových súťaží, ak existuje politická vôľa pomáhať ľuďom. Kritici tohto návrhu tvrdia, že obmedzenie na tri ponuky je ideálnym priestorom na dohodnuté zákazky, čo môže viesť k vyšším cenám a nižšej kvalite stavieb.
Finančné zabezpečenie a rozpočtové nedostatky
Ďalším problematickým aspektom, na ktorý upozorňuje SaS, je financovanie nájomného bývania. Podpredseda SaS Marián Viskupič poukázal na to, že vláda sama priznáva nedostatok krytia v rozpočte na tento účel. Premiér síce hovorí o nájdení 37 miliónov eur na nenávratnú dotáciu z ministerstva dopravy, ktorá má pokryť 40 percent nákladov na obstaranie nájomných bytov v roku 2026, no v iných oblastiach, ako sú sociálne podniky či vyrovnávacie príspevky, peniaze chýbajú. Tento nesúlad v rozpočtových prioritách vyvoláva otázky o reálnych možnostiach vlády naplniť svoje sľuby v oblasti bývania.
Konkrétne prípady korupcie a zneužitia právomocí
Prípady korupcie v stavebnom konaní nie sú ojedinelé a často sa týkajú vysokých súm peňazí a zneužitia postavenia. Nedávno polícia informovala o obvinení osoby pre zločin prijímania úplatku vo výške 220 000 eur. Táto osoba pôsobila ako sprostredkovateľ pri stavebnom konaní a mala požadovať úplatok od stavebníka za vydanie územného rozhodnutia. Časť úplatku si mala ponechať a zvyšok sprostredkovať na odovzdanie starostovi jednej z bratislavských mestských častí. Polícia zdôrazňuje, že korupčné správanie netoleruje a osoby, ktoré sa ho dopustia, budú postavené pred súd.
Ďalší príklad poukazuje na dlhodobé problémy s nerešpektovaním súdnych rozhodnutí a možnou korupciou na miestnej úrovni. Prípad pána Ľudovíta Kyšku zo Strážova ilustruje situáciu, kde stavebný úrad opakovane vydal stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie napriek dvom súdnym rozhodnutiam, ktoré označili stavebné povolenie za neplatné. Stavebník postavil budovu, ktorá zatienila susedov dom, narušila pohodu bývania a spôsobuje nadmerný hluk a dopravu. Napriek početným podnetom a znaleckým posudkom sa pán Kyška už trinásť rokov nedokáže domôcť spravodlivosti. Mesto Žilina tvrdí, že všetko je v súlade s územným plánom, zatiaľ čo architekti a poškodení občania poukazujú na zjavné rozpory a možnú korupciu.
V tomto prípade sa objavuje aj vyjadrenie súčasného majiteľa budovy, ktorý síce odmieta obvinenia z korupcie, ale pripúšťa, že rozhodnutia stavebných úradov môžu byť dôsledkom ich neschopnosti priznať chybu a potreby vyhnúť sa nákladom na zbúranie stavby. Aj napriek tomu, že firma plánuje presťahovať prevádzku, poškodení občania sa obávajú, že ich problémy s tieniacou budovou a narušeným súkromím nebudú úplne vyriešené. Tento prípad vyvoláva vážne otázky o fungovaní právneho štátu a zodpovednosti úradov.
Sú korupcia a právny štát náchylné na dezinformácie? (živý prenos z podujatia)
Potreba posilnenia kontrolných mechanizmov a transparentnosti
Prípady ako tieto jasne ukazujú, že súčasné kontrolné mechanizmy vo verejnom obstarávaní a pri stavebných konaniach nie sú dostatočné. Obmedzenie výberu zhotoviteľov, nedostatočná kontrola nad verejnými financiami a potenciálne slabá politická vôľa dodržiavať zákony a súdne rozhodnutia vytvárajú prostredie, ktoré je náchylné na korupciu a klientelizmus.
Je nevyhnutné posilniť transparentnosť vo všetkých fázach stavebných procesov. To zahŕňa nielen prísnejšie pravidlá verejného obstarávania, ale aj efektívnejšie monitorovanie a kontrolu ich dodržiavania. Dôležitá je aj jasná zodpovednosť úradníkov a politikov za rozhodnutia, ktoré majú vplyv na verejné prostriedky a životy občanov. Len dôsledné presadzovanie práva, posilnenie nezávislosti súdnictva a aktívny boj proti korupcii môžu zabezpečiť, že stavebné úrady budú slúžiť záujmom spoločnosti a nie individuálnym záujmom vyvolených.