Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, obsiahle 121 strán, predstavuje ambiciózny plán, ktorý definuje smerovanie krajiny na nasledujúce obdobie. Tento dokument, výsledok intenzívnych rokovaní aj počas náročných čias pandémie COVID-19, zahŕňa sedemnásť kapitol a kladie dôraz na kľúčové oblasti ako bezpečnosť, obranná politika, zlepšenie zdravotnej starostlivosti a infraštruktúra. Každá z koaličných strán sa snažila presadiť svoje priority, s cieľom naplniť očakávania voličov a reagovať na dlhodobé výzvy spoločnosti.
Reformy v Oblasti Správy a Justície
Jednou z hlavných priorít vlády je posilnenie transparentnosti a zodpovednosti vo verejnej správe. Vláda plánuje zaviesť povinnosť pre verejných funkcionárov deklarovať zmeny v majetku a jeho prírastky oproti predchádzajúcemu roku. Ambíciou je vytvoriť register verejných funkcionárov a ich majetkových priznaní. Okrem toho sa počíta so založením nezávislej inštitúcie na sledovanie etiky verejných funkcionárov a kontrolu majetkových priznaní. Zásadná zmena sa očakáva aj v prístupe k informáciám, pričom platí princíp: "všetko, čo nie je tajné, je verejné“.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková už iniciovala kroky k očiste justície. Programové vyhlásenie obsahuje reformu Súdnej rady, previerky majetkových pomerov všetkých sudcov, sledovanie majetkových prírastkov ich rodinných príslušníkov a previerky všeobecnej spoľahlivosti u sudcov, u ktorých majetkové preverenie vyvolalo pochybnosti o legálnom nadobudnutí majetku. Reforma zloženia Ústavného súdu má predísť situáciám, kedy parlament nie je schopný zvoliť kandidátov. Zároveň sa uvažuje o odobratí možnosti Ústavnému súdu udeľovať alebo neudeliť súhlas na vzatie sudcu či generálneho prokurátora do väzby.
Exekučná amnestia, ako iniciatíva hnutia Sme rodina, sa taktiež dostala do programového vyhlásenia. Vláda zváži aj zriadenie Úradu pre národnostné menšiny.
Posilnenie Bezpečnosti a Dôveryhodnosti Polície
S cieľom zvýšiť dôveryhodnosť polície vláda plánuje zaviesť pravidlo, podľa ktorého policajný prezident a osoby na najvyšších riadiacich pozíciách budú podrobené testom na detektore lži, a to nielen pred nástupom do funkcie, ale aj počas nej. Zaviesť by sa malo aj pravidlo odmeňovania osôb, ktoré nahlásia korupciu, vo výške päťdesiat percent z výšky úplatku.
Modernizácia Zdravotníckeho Systému
Okrem riešenia aktuálnej pandémie COVID-19 sa vláda zameria na dlhodobé problémy zdravotníctva a do roku 2030 chce nastaviť funkčný zdravotnícky systém. Kľúčovými aktivitami v najbližších štyroch rokoch bude zlepšenie manažmentu pacienta a s tým súvisiace zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Dôraz sa bude klásť na motiváciu občanov k zdravému životnému štýlu.
Vláda plánuje zlepšiť pracovné podmienky pre zdravotníkov s cieľom udržať ich v rezorte. Programové vyhlásenie naznačuje, že právomoci zdravotných sestier sa rozšíria, aby mohli prevziať časť kompetencií lekárov. Sestrám by mali výrazne narásť platy, s cieľom dosiahnuť 110 percent priemernej mzdy v hospodárstve. V pláne je aj reforma vzdelávania zdravotníkov a snaha prilákať ich späť zo zahraničia. Do konca volebného obdobia sa navrhne výstavba dvoch regionálnych nemocníc.
Reforma sa dotkne aj zdravotného poistenia, kde sa očakáva zvýšená angažovanosť poisťovní v zdravotnej politike štátu.
Rozvoj Bývania a Stavebná Politika
Programové vyhlásenie vlády zdôrazňuje výstavbu nájomných bytov, pričom sa inšpiruje rakúskym modelom. Vzniknúť by mal aj centralizovaný stavebný úrad pod Ministerstvom dopravy, ktorý by sa špecializoval výhradne na nájomné bývanie. Hoci presný počet bytov nie je špecifikovaný, okrem výstavby sa počíta aj s rekonštrukciou štátnych budov. Vláda bude hľadať alternatívne možnosti financovania mimo rozpočtu verejnej správy, napríklad prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania alebo iných subjektov. Spomína sa aj financovanie cez "model podľa vzoru spoločnosti Asfinag", rakúskej štátnej diaľničnej spoločnosti, ktorá slúžila ako model pri výstavbe diaľnic. Okolo nájomných bytov by mal vzniknúť takzvaný "multifamily investičný sektor".
V oblasti stavebníctva je prioritou vlády SR, za účasti odbornej verejnosti, pripraviť a predložiť do Národnej rady SR do októbra 2020 nové stavebné predpisy zodpovedajúce potrebám 21. storočia. Cieľom je zjednodušenie a urýchlenie výstavby, ako aj nastolenie transparentnosti v tejto oblasti. Vláda SR zohľadní medzinárodné záväzky SR v oblasti udržateľného využívania územia a participácie verejnosti. Kľúčovou súčasťou tohto úsilia je rekodifikácia stavebného práva.
Nový zjednodušený a rekodifikovaný proces má zabezpečiť zefektívnenie prípravy a realizácie stavieb a investičných zámerov, pričom bude rešpektovaná legislatíva životného prostredia a inklúzia zúčastnených aktérov. Vláda SR vytvorí efektívne nástroje na posilnenie zodpovednosti osôb vo výstavbe za kvalitu stavieb a podmienky pre zvýšenie analytickej, kontrolnej a dozornej činnosti štátu.
Zrušia sa stavebné úrady a posilní sa pozícia špecializovaných okresných úradov pri analýze vplyvov a záujmov zúčastnených aktérov. Posilnená bude aj Slovenská stavebná inšpekcia. V ostatných oblastiach sa verejná správa v stavebníctve prenesie na neštátne subjekty, ako sú územné samosprávy v oblasti územného plánovania, projektanti pri príprave stavieb, ekologické spolky pri kontrole verejných záujmov na ochranu životného prostredia a iní občania.
Príprava stavby sa bude sústrediť do analytického procesu, ktorý zistí vplyvy na životné prostredie a verejné záujmy. Výsledkom bude dokument vplyvov a záujmov, ktoré je potrebné rešpektovať pri projektovaní, realizácii a prevádzke stavieb. Autorizovaný projektant spracuje projekt na základe tohto dokumentu. Subjekty zúčastnené na dokumente vplyvov skontrolujú predložený projekt s právom kvalifikovaného veta. Štát rozhodne len v prípade zistených rozporov.
Vláda SR bude klásť dôraz na lepšiu prípravu projektov, účinné nástroje na vysporiadanie vlastníckych práv k pozemkom - vrátane úpravy legislatívy týkajúcej sa rýchleho a efektívneho vyvlastňovania - a na odstránenie prekážok spomaľujúcich proces výstavby infraštruktúrnych projektov a projektov v záujme miest, obcí či samosprávnych krajov (turizmus, šport, školstvo, bývanie, kultúra).
Vláda SR zabezpečí aj sprístupnenie služieb občanom, vybudovanie údajovej základne vo výstavbe a elektronizáciu a digitalizáciu stavebnej správy. Budú sa podporovať európske politiky smerujúce k ochrane klímy, najmä výstavbou energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov s prvkami inteligentnej automatizácie. Vláda SR bude pokračovať v politike zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a zameria sa na uľahčenie nákladovo efektívnej transformácie existujúcich budov ich hĺbkovou obnovou na budovy s takmer nulovou potrebou energie.
Ako súčasť Národného strategického plánu vláda vypracuje strategický plán a vytvorí podmienky pre rozšírenie možností poskytovania cenovo dostupného bývania v oblasti štátneho nájomného bývania. Dostupnosť bývania je považovaná za jeden z hlavných pilierov sociálnej politiky štátu. Prioritou bude rozvinutie efektívneho, funkčného modelu výstavby ekonomicky dostupného štátneho nájomného bývania. Systém bude založený na analýzach dopytu po štátnom nájomnom bývaní v jednotlivých regiónoch. Vláda SR podnikne kroky na masívnu výstavbu kvalitných štátnych nájomných bytov po celom území Slovenskej republiky, aby mesačné nájomné bolo pre nájomcu dostupné a výrazne nižšie ako štandardné trhové nájomné.
Účelom štátneho nájomného bývania je vytvorenie trvalého bývania pre občanov, pre ktorých je hypotéka neprimeranou záťažou. Na dosiahnutie tohto cieľa vláda pripraví a vyhodnotí všetky dostupné možnosti financovania mimo rozpočtu verejnej správy prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania alebo iného subjektu, vrátane implementácie modelu financovania podľa vzoru spoločnosti ASFINAG. Pripravia sa a implementujú produkčné a prevádzkové modely bežné v krajinách západnej Európy.
Z hľadiska dosiahnutia spravodlivého a rovnovážneho postavenia prenajímateľa a nájomcu bude pripravená nová právna úprava nájomného vzťahu reflektujúca potreby trhu, stabilitu a spravodlivosť nájomného vzťahu, ako aj primeranú ochranu oprávnených nárokov nájomníkov.
Dôchodkový Systém a Energetika
Vláda zavedie automatický vstup do druhého piliera pre poistencov do 35 rokov s možnosťou participácie len v prvom pilieri, ak sa poistenec aktívne rozhodne. Každý mladý človek po nástupe do zamestnania sa tak automaticky ocitne v systéme súkromných dôchodkov, s možnosťou neskoršieho vystúpenia z II. piliera.
V dôchodkovom systéme sa plánuje zvýšiť udržateľnosť, pravdepodobne spustením automatického zvyšovania veku odchodu do penzie. Po novom by mali skončiť aj regulované ceny energií, pričom rozhodovať by mala konkurencia medzi energetickými firmami. Pod drobnohľad vlády sa podľa programového vyhlásenia dostane aj dostavba Mochoviec.
Legislatívna Aktivita Parlamentu: Prehľad Návrhov Zákonov
Analýza poskytnutých informácií odhaľuje rozsiahlu legislatívnu aktivitu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v rôznych oblastiach. Tieto návrhy zákonov, predkladané rôznymi poslancami a skupinami poslancov, svedčia o dynamickom legislatívnom procese a snahách o neustále dopĺňanie a zmeny existujúcich právnych predpisov.
Konkrétne návrhy zahŕňajú zmeny a doplnenia zákonov týkajúcich sa:
- Médii a Publikácií: Návrhy poslancov Romana Michelka, Adama Lučanského, Andreja Danka a Milana Garaja na novelizáciu zákona o mediálnych službách a zákona o vydavateľoch publikácií.
- Obecnej Polícii: Návrh poslancov Adama Lučanského, Milana Garaja, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na novelizáciu zákona o obecnej polícii.
- Zdravotnej Starostlivosti a Zdravotných Poisťovní: Návrh poslankýň Marcely Čavojovej, Zuzany Matejičkovej a Vladimíra Baláža na zmenu zákonov o úhrade liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a o zdravotných poisťovniach.
- Potravín: Návrh poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja, Andreja Danka a Adama Lučanského na novelizáciu zákona o potravinách.
- Ochrany Prírody a Krajiny: Viaceré návrhy poslancov Milana Garaja, Dagmar Kramplovej, Andreja Danka a Adama Lučanského na zmenu zákona o ochrane prírody a krajiny.
- Daní z Príjmov: Návrh poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na zmenu zákona o dani z príjmov.
- Sociálneho Zabezpečenia a Priestupkov: Návrhy poslancov Jána Ferenčáka a Štefana Gašparoviča na doplnenie zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ako aj návrhy na zmenu a doplnenie zákona o priestupkoch.
- Štátnych Symbolov: Návrh poslancov Adama Lučanského, Andreja Danka a Dagmar Kramplovej na zmenu zákona o štátnych symboloch a ich používaní.
- Neziskových Organizácií: Návrh poslancov Dagmar Kramplovej, Milana Garaja a Adama Lučanského na zmenu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.
- Európskeho Hlavného Mesta Kultúry: Návrh poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Adama Lučanského na zmenu zákona o Európskom hlavnom meste kultúry.
- Zákonníka Práce: Návrh poslancov Romana Michelka, Andreja Danka a Adama Lučanského na doplnenie Zákonníka práce.
- Majetkových Poplatkov: Návrh poslancov Róberta Puciho, Andrey Szabóovej, Štefana Gašparoviča, Zdenky Mačicovej a Michala Barteka na zmenu zákona o miestnom poplatku za rozvoj.
Tieto návrhy, spolu s ďalšími, ktoré sa týkajú rôznych oblastí ako napríklad spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu, alebo zákony o územnom plánovaní a stavebnom konaní, ukazujú na neustálu legislatívnu aktivitu a snahu o adaptáciu právneho poriadku na meniace sa spoločenské a ekonomické podmienky. Dátumy uvedené pri návrhoch naznačujú ich postupnosť a zaradenie do legislatívneho procesu v rôznych obdobiach, čo odráža komplexnosť a neustálu dynamiku tvorby práva. Viacerí poslanci, ako napríklad Adam Lučanský, Andrej Danko, Milan Garaj, Dagmar Kramplová a Roman Michelko, sa objavujú opakovane ako navrhovatelia, čo poukazuje na ich aktívnu účasť na legislatívnom procese.