Štátny stavebný dohľad v Dubnici nad Váhom: Komplexný pohľad na reguláciu a dozor

Štátny stavebný dohľad (ŠSD) predstavuje kľúčový kontrolný mechanizmus v oblasti stavebníctva, ktorého primárnym cieľom je zabezpečiť dodržiavanie zákonov a právnych predpisov pri realizácii, užívaní a odstraňovaní stavieb. V kontexte mesta Dubnica nad Váhom, rovnako ako v celej Slovenskej republike, tento dohľad prechádza v posledných rokoch významnými legislatívnymi zmenami, ktoré ovplyvňujú jeho pôsobnosť, kompetencie a orgány zodpovedné za jeho výkon. Tento článok sa zameriava na podrobný rozbor štátneho stavebného dohľadu, jeho historický vývoj, súčasný stav a nadchádzajúce zmeny, so zvláštnym dôrazom na praktické aspekty týkajúce sa stavebníkov a občanov v Dubnici nad Váhom.

Vývoj a súčasný stav štátneho stavebného dohľadu

Štátny stavebný dohľad je v podstate kontrolným mechanizmom dodržiavania zákona a právnych predpisov v rámci realizácie stavieb, ako aj pri ich užívaní. V praxi sa však stáva, že je štátny stavebný dohľad vykonávaný aj vo vzťahu k stavbám, ktoré boli postavené pred vydaním stavebného zákona, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. októbra 1976. Pred týmto stavebným zákonom, konkrétne pred zákonom č. 50/1976 Zb., boli v platnosti zákon o územnom plánovaní a zákon o stavebnom poriadku, oba z roku 1958, a zákon o dokumentácii stavieb z roku 1959. Tieto predpisy nahradili zákon č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí a zákon č. 93/1950 Zb. Preto na stavebné práce, ktoré boli vykonané pred účinnosťou zákona č. 50/1976 Zb., by sa mali aplikovať práve ustanovenia vyššie uvedených zákonov. Tomuto sa venuje aj ust. § 141 ods. 2. Pri stavbách dokončených predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa konanie vykoná podľa doterajších predpisov, pokiaľ nejde o stavby, na ktoré sa vzťahovalo ustanovenie bodu 119 vyhlášky Štátneho výboru pre výstavbu č. 243/1957 Ú. l. Štátny stavebný dohľad vo vzťahu k takýmto stavbám síce v praxi vykonaný byť môže, avšak stavby by mali byť posudzované podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočňovania stavby, resp. stavebných úprav.

V prvom rade bude však potrebné stavebnému úradu preukázať vek stavby, teda, že skutočne ide o stavbu spred roka 1976. Niečo takéto by v zásade nemalo byť možné. Pojem „čierna stavba“ je zákonom neupravený, v praxi však bežne zaužívaný. Ide o označenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním. Stavebné povolenie však pred účinnosťou Stavebného zákona nebolo potrebné na uskutočnenie stavby, a teda de facto ani nemôže ísť o čiernu stavbu. Ide o premietnutie zásady zákazu retroaktivity. Ak napriek tomu bude stavebným úradom skonštatované, že ide o čiernu stavbu a tento následne vydá dodatočné povolenie stavby a vlastníka odkáže na podanie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, takýto postup bude v rozpore so zákonom a do úvahy by prichádzalo podanie odvolania, v ktorom bude potrebné uviesť, že stavebné práce, ktoré mali byť predmetom dodatočného stavebného povolenia boli realizované pred 01.10.1976, a preto je v danom prípade potrebné postupovať v súlade s ust. § 141 ods. 2 stavebného zákona. Na tomto mieste by som si však dovolil zdôrazniť, že hore uvedené sa týka iba stavieb a úprav vykonaných do účinnosti stavebného zákona zo dňa 01.10.1976, a preto akékoľvek ďalšie stavebné úpravy sa už budú spravovať právnym režimom účinným v čase uskutočnenia stavby, resp. stavebnej úpravy.

Nový Stavebný zákon a jeho implementácia

Od 1. apríla 2025 vstupuje do platnosti nový Stavebný zákon (zákon č. 25/2025 Z.z.), ktorý prináša zásadné zmeny v oblasti štátneho stavebného dohľadu. Nositeľmi týchto kompetencií sa stávajú Regionálne úrady ako stavebné inšpektoráty, Špeciálny stavebný úrad a iné stavebné úrady ustanovené osobitným zákonom.

Kľúčové zmeny v oblasti ŠSD zahŕňajú:

• Zrušenie Slovenskej stavebnej inšpekcie (SSI): SSI sa k 31. marcu 2025 ruší a jej kompetencie sa zlúčia s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu SR (UUPV SR).
• Presun kompetencií na Regionálne úrady (RÚ): Stavební inšpektori vykonávajú ŠSD výlučne na Regionálnych úradoch. Obciam ako stavebným úradom sa táto kompetencia odobrala.
• Nový procesný rámec: V prípade porušenia stavebného zákona po 1. apríli 2025 je miestne príslušným správnym orgánom v prvom stupni RÚ ako stavebný inšpektorát, v ktorého územnom obvode bol ŠSD vykonaný. V druhom stupni rozhoduje UUPV SR - Sekcia štátneho stavebného dohľadu.

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR na úseku štátneho stavebného dohľadu plní najmä nasledujúce úlohy:

• Vypracúva koncepcie a smery rozvoja ŠSD.
• Riadí výkon štátnej správy vydávaním smerníc a metodických pokynov, poskytovaním odborných výkladov a organizovaním vzdelávania zamestnancov RÚ.
• Rozhoduje o opravných prostriedkoch podaných proti rozhodnutiam RÚ.
• Určuje obsah a rozsah odbornej prípravy a postup pri overovaní kvalifikačných predpokladov.
• Vybavuje sťažnosti na činnosť RÚ.
• Riadí a kontroluje výkon štátnej správy na RÚ.

Regionálny úrad ako stavebný inšpektorát vykonáva ŠSD priamo na stavbách a je správnym orgánom príslušným na nariadenie stavebných prác vo verejnom záujme, na prejednávanie priestupkov a ukladanie pokút.

Praktické aspekty štátneho stavebného dohľadu

Štátny stavebný dohľad sa realizuje bez návrhu, teda ex offo (z úradnej moci), alebo na základe podnetu. Samotný výkon ŠSD nie je správnym konaním v zmysle stavebného zákona. Konaním je až následná činnosť správneho orgánu, ktorý koná na základe výsledkov zistených pri výkone ŠSD a môže vyústiť do rozhodnutia. Výkon ŠSD nepodlieha lehotám v zmysle správneho poriadku. Stavebné úrady sú povinné poskytovať RÚ ako stavebným inšpektorátom súčinnosť.

Podľa Martina Zlochu, generálneho riaditeľa sekcie štátneho stavebného dohľadu UUPV SR, stavební inšpektori kontrolujú predovšetkým dodržiavanie Stavebného zákona, schváleného stavebného povolenia (po novom stavebného zámeru) a či sa stavba užíva na účel, na ktorý bola povolená. Ostatné záležitosti, ako napríklad prašnosť či hlučnosť, nepatria do ich kompetencie a v takýchto prípadoch sa občania majú obrátiť na príslušné orgány.

V prípade podnetu, ktorý nespadá do kompetencie RÚ, je podávateľ informovaný a nasmerovaný na príslušný orgán. V rámci nového režimu sa inšpektori stretávajú s rôznymi typmi stavieb, od plotov až po bytové domy, pričom za prvých deväť mesiacov účinnosti nového zákona bolo prijatých takmer 5 000 podnetov, z ktorých bolo vybavených 2 200.

Stavebné povolenie a proces v Dubnici nad Váhom

Pre realizáciu stavby v Dubnici nad Váhom, ako aj inde na Slovensku, je nevyhnutné získať stavebné povolenie, ak tento zákon a vykonávacie predpisy alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Stavebné povolenie sa vyžaduje pri stavbách každého druhu, bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania, ako aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

Proces získania stavebného povolenia v Dubnici nad Váhom zahŕňa:

1. Overenie pozemku: Stavba môže byť realizovaná len na pozemku typu „zastavaná plocha a nádvorie“ alebo „ostatná plocha“. Ak ide o pozemok s iným určením (napr. poľnohospodárska pôda), je potrebné absolvovať proces odňatia poľnohospodárskej pôdy na Okresnom úrade Tvrdošín, pozemkový a lesný odbor.
2. Žiadosť o stavebné povolenie: Podáva sa na stavebnom úrade mesta Dubnica nad Váhom.
3. Prílohy k žiadosti: V súlade s § 8 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. ministerstva životného prostredia, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, sú potrebné nasledovné prílohy:
   • Projektová dokumentácia stavby (2x), vypracovaná oprávnenou osobou. Oprávnenými osobami sú autorizovaní architekti, inžinieri s príslušnými oprávneniami, či osoby zapísané v registri odborne spôsobilých technikov.
   • Doklad o inom vzťahu k stavebnému pozemku (ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom), napr. nájomná zmluva, vecné bremeno.
   • Ak ide o stavbu uskutočňovanú svojpomocou, vyhlásenie stavebného dozoru alebo kvalifikovanej osoby.
   • Doklad o úhrade správneho poplatku podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch. Poplatok je možné uhradiť v hotovosti, platobnou kartou alebo prevodom na účet Mesta Dubnica nad Váhom.
   • Rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

Špecifické vyjadrenia pre rôzne typy stavieb:

• Záhradná chatka:
  • Súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečistenia ovzdušia (ak má komín, piecku, krb).
  • Vyjadrenie k napojeniu od Stredoslovenskej distribučnej, a.s. (ak má byť napojená na elektrickú energiu).
  • Vyjadrenie od Považskej vodárenskej spoločnosti, a.s. (ak má byť napojená na vodovod).
  • POZOR: Ak sa plánuje kúpeľňa, WC alebo kuchyňa, je nevyhnutné spolu so stavbou chaty zrealizovať aj žumpu.
• Rodinný dom:
  • Projektová dokumentácia musí zahŕňať technickú správu, výkresovú dokumentáciu, statiku, elektroinštaláciu a bleskozvod, vykurovanie, vetranie, zdravotechniku (kanalizácia, vodovod, dažďová kanalizácia), plynoinštaláciu, protipožiarnu bezpečnosť, tepelnotechnické posúdenie.
  • Možné vyjadrenia: od Krajského pamiatkového úradu, súhlas na povolenie stavby malého zdroja znečistenia ovzdušia (ak má komín, piecku, krb), vyjadrenie od SSD, a.s., vyjadrenie od Považskej vodárenskej spoločnosti, a.s., vyjadrenie od SPP, a.s., vyjadrenie od DCa Therm, a.s., vyjadrenia od sieťových operátorov (UPS, SWAN, Orange, Slovak Telekom).
• Bytový dom:
  • Vyjadrenie od Mesta Dubnica nad Váhom (referát správy majetku, referát dopravy).
  • Vyjadrenie od Okresného úradu Ilava (odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek odpadového hospodárstva, úsek ochrany krajiny a prírody).

Stavbu je možné začať realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti vydaného stavebného povolenia.

Stavebné úpravy a zmeny stavieb

Konanie o stavebných úpravách, akými sú nadstavba a prístavba k existujúcej stavbe, podlieha režimu stavebného konania. Stavebník má možnosť podať:

• „Žiadosť o zmenu stavby pred dokončením“ (ešte pred kolaudáciou danej stavby).
• „Žiadosť o zmenu dokončenej stavby“ (na už skolaudovanú stavbu).

V oboch prípadoch je potrebné predložiť všetky príslušné prílohy ako pri stavebnom konaní. Podstatné je, že dané zmeny ešte nesmú byť zrealizované a stavebník je povinný počkať na právoplatné stavebné povolenie. Správny poplatok sa určuje podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch, položka 60 písm. c).

Vybavovanie týchto žiadostí zabezpečuje Stavebný úrad, MsÚ v Dubnici nad Váhom, s kontaktnými číslami 4455751, 4455756, 4455759, 4455760. Doba vybavenia je do 30 - 60 dní od podania žiadosti.

Štátny stavebný dohľad v Dubnici nad Váhom, v súlade s novou legislatívou a s implementáciou nového Stavebného zákona, prechádza transformáciou s cieľom zabezpečiť efektívnejší a transparentnejší výkon dozoru nad výstavbou a užívaním stavieb, čím prispieva k bezpečnosti a kvalite zastavaného prostredia.

tags: #statny #stavebny #dohlad #dubnica