Spoluvlastníctvo majetku, najčastejšie nehnuteľnosti, prináša často problémy medzi spoluvlastníkmi. Je to prirodzené, keďže viacero osôb zdieľa práva a povinnosti k jednej veci. Občiansky zákonník definuje podielové spoluvlastníctvo ako situáciu, keď je vec vo vlastníctve viacerých subjektov bez toho, aby bola reálne rozdelená. Všetci títo vlastníci sú potom považovaní akoby za jedného vlastníka spoločnej veci. Rovnaké práva a povinnosti, aké má jediný vlastník veci, v prípade spoluvlastníctva pripadajú všetkým spoluvlastníkom. Ide najmä o právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, prípadne sa domáhať i ochrany prostredníctvom vlastníckych žalôb.
Podstata podielového spoluvlastníctva a ideálny podiel
Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah viacerých osôb (minimálne dvoch) k tej istej veci. Jeho základným pojmovým znakom je podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Každý z podielových spoluvlastníkov má určitý podiel na veci. Tento podiel však nepredstavuje reálnu časť na veci, ktorá by bola vo výlučnom vlastníctve niektorého zo spoluvlastníkov. Hovoríme tu o ideálnom podiele. Všetci spoluvlastníci sú vlastníkmi veci ako celku a žiadny z nich nemá na spoločnej veci presne vymedzenú či vyčlenenú časť, samozrejme, ak sa nedohodnú inak. Napríklad, ak ako podielový spoluvlastník vlastníte 1/3-nový podiel na určitom pozemku, nevlastníte presne vymedzenú plochu o výmere 1/3-ny z celej plochy pozemku, ktorú by ste mohli ako výlučný vlastník užívať. Podiel, ako ho chápe Občiansky zákonník, neurčuje, ktorá konkrétna časť spoločnej veci je vo výlučnom užívaní či vlastníctve toho-ktorého spoluvlastníka. Zjednodušene povedané, podielový spoluvlastník má svoj podiel na celej spoločnej veci, na každom jej kúsku, každom metri štvorcovom, bez toho, aby bola vyčlenená reálna plocha či časť, ktorú by mohol výlučne užívať či vlastniť. Zákon nevylučuje dohodu medzi spoluvlastníkmi o spôsobe užívania spoločnej veci, ale táto dohoda ich zaväzuje len navzájom.
Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v takom rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho podielu. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Spoluvlastnícky podiel je v podstate číselným vyjadrením právneho statusu spoluvlastníka vo vzťahu k spoločnej veci, a teda určuje mieru účasti na právach a povinnostiach viažucich sa k tejto spoločnej veci.
Hospodárenie so spoločnou vecou: Väčšinový princíp a súdne rozhodnutia
Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou možno rozumieť najmä údržbu, opravu, úpravu veci, rovnako však aj jej užívanie. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou sa uplatňuje väčšinový princíp, ktorý však nie je založený na počte spoluvlastníkov, ale na veľkosti ich podielov.
Ak sa teda spoluvlastníci nevedia sami dohodnúť o spôsobe užívania spoločnej veci, rozhodne o spôsobe spoločného užívania súd. Spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný a ktorý nesúhlasí so spôsobom hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom sa rozhodlo väčšinou hlasov, sa musí rozhodnutiu väčšiny podriadiť, alebo sa môže obrátiť na súd. Súdna prax uvádza, že v prípade nezhody medzi spoluvlastníkmi o hospodárení so spoločnou vecou pri rovnosti spoluvlastníckych podielov, musí byť zámer jedného zo spoluvlastníkov prezentovaný druhému spoluvlastníkovi. Až vtedy, ak druhý zo spoluvlastníkov s návrhom predkladaným nesúhlasí, môže sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov obrátiť so žalobou na súd.
O hospodárení so spoločnou vecou totiž rozhodujú vždy všetci podieloví spoluvlastníci podľa ust. § 139 Občianskeho zákonníka. „O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.“ Pokiaľ ide o prenájom časti rodinného domu, väčšinový podielový spoluvlastník musí mať súhlas ostatných podielových spoluvlastníkov na prenájom. V podstate menšinový podielový spoluvlastník má právo vyjadriť sa k takýmto rozhodnutiam.
Pri podielovom spoluvlastníctve (§ 137 až § 142 OZ) každému spoluvlastníkovi prislúcha určitý podiel z celkového vlastníctva, ktorý vyjadruje mieru účasti spoluvlastníkov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Podiely spoluvlastníkov sa vyjadrujú bežne určitým zlomkom v pomere k celku, napr. 1/2, 1/4. Každý spoluvlastník má právo celý pozemok užívať, ale musí pritom prihliadať na práva ostatných spoluvlastníkov a nesmie ich obmedzovať.
Predkupné právo: Ochrana spoluvlastníkov pri prevode podielu
Zákon obmedzuje zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu, a to v prospech a na ochranu ostatných spoluvlastníkov. Ak niektorý spoluvlastník bude chcieť previesť svoj podiel na tretiu osobu, prípadne len jedného spoluvlastníka, musí ho najskôr ponúknuť na odkúpenie všetkým ostatným spoluvlastníkom, a to za rovnakých podmienok, za akých by svoj podiel predal tretej osobe. Občiansky zákonník umožňuje ďalším spoluvlastníkom na základe predkupného práva prednostne tento podiel nadobudnúť.
Ak chce niektorý zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti podiel predať, je povinný ponúknuť ho ostatným spoluvlastníkom. Ponuka musí byť písomná. Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, platí zákonná dvojmesačná lehota (pri nehnuteľnostiach) a oprávnený, ktorému bol spoluvlastnícky podiel ponúknutý, musí kúpnu cenu vyplatiť do tejto lehoty. Kúpna cena musí byť taká istá, aká je ponúknutá za spoluvlastnícky podiel treťou osobou. Ak nemôže túto podmienku splniť ani po stanovení odhadnej ceny, jeho predkupné právo zaniká.
Ponuku na uplatnenie predkupného práva treba urobiť ohlásením všetkých podmienok týkajúcich sa prevodu vlastníctva. Spoluvlastník je povinný zaslať písomnú ponuku na prevod podielu ostatným spoluvlastníkom. V prípade hnuteľných vecí ponuka byť písomná nemusí, ale aj v tomto prípade sa odporúča poslať ponuku v písomnej podobe, nakoľko môže slúžiť ako dôkaz v súdnom konaní. Ak totiž spoluvlastník oznámi, že ponuku na uplatnenie predkupného práva nedostal, je na predávajúcom spoluvlastníkovi, aby dokázal, že takúto ponuku dal ostatným spoluvlastníkom. Odporúča sa v takomto prípade kontaktovať ostatných spoluvlastníkov, napríklad formou doporučeného listu, kde spoluvlastník oznámi, že ponúka svoj podiel na predaj za cenu, ktorú ponúka iný prípadný záujemca. Ak spoluvlastníci na túto ponuku nezareagujú a nevyplatia sumu do dvoch mesiacov, až vtedy môže svoj podiel spoluvlastník predať inej osobe.
Ponuka musí obsahovať všetky podmienky prevodu spoluvlastníckeho podielu. Chýbať nesmie v prípade predaja kúpna cena. Tá nesmie byť vyššia ako cena, ktorú spoluvlastník ponúka tretím osobám. Zákon dáva právo prevodcovi vymedziť dobu, do ktorej si ostatní spoluvlastníci musia uplatniť svoje predkupné právo. V prípade, ak sa lehota nevymedzí, platí, že zákonná lehota na uplatnenie predkupného práva je v prípade hnuteľnej veci 8 dní, v prípade nehnuteľnosti sú to dva mesiace. Tieto lehoty začínajú plynúť odo dňa oznámenia ponuky. Ak si oslovení spoluvlastníci v tomto čase svoje nároky neuplatnia, ich predkupné právo zanikne.
Porušenie tejto povinnosti spôsobuje (relatívnu) neplatnosť právneho úkonu (t. j. zmluvy, ktorou sa spoluvlastnícky podiel previedol). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o neplatnosť relatívnu, musí sa oprávnená osoba - druhý spoluvlastník - neplatnosti dovolať (inak zostane právny úkon platný). Toto dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu môže byť uskutočnené formou listu, v ktorom spoluvlastník opíše skutkové a právne okolnosti prípadu.
Prevádzajúci spoluvlastník predkupné právo druhého spoluvlastníka neporuší vtedy, ak prevádza spoluvlastnícky podiel na blízku osobu. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Typicky pôjde o otca, matku, súrodenca či starých rodičov.
Predkupné právo pri darovaní a iných prevodoch
Podobne treba postupovať aj v prípade darovania podielu na pozemku. Aj pokiaľ ide o darovanie, majú totiž spoluvlastníci právo na nadobudnutie uvedeného podielu a spoluvlastník im ho musí ponúknuť na predaj. Hoci sa pojem „predkupné“ právo gramaticky spája s kúpou (resp. predajom nehnuteľnosti), podľa súdnej praxe by sa predkupné právo malo uplatňovať aj v prípade darovania. Spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, musí teda podiel ponúknuť najskôr ostatným spoluvlastníkom, okrem prípadu, ak by podiel prevádzal na blízku osobu.
V rámci ponuky je potrebné určiť lehotu, do ktorej sa má prevod uskutočniť. Keďže právna úprava zákonného predkupného práva spoluvlastníkov neobsahuje takúto lehotu, je potrebné na základe analogie legis primerane aplikovať ustanovenia § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Na základe toho potom platí, že ak nebola dohodnutá iná lehota, musí sa prevod uskutočniť do dvoch mesiacov od predloženia ponuky, inak sa predkupné právo spoluvlastníka neuplatní.
V prípade obchádzania podielových spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu je možná žaloba, ktorou sa bude domáhať vyslovenia (relatívnej) neplatnosti zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky podiel prevedený. V takomto prípade je potrebné zažalovať všetkých účastníkov zmluvy, ktorou k prevodu došlo. Vyzve nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od predchádzajúceho vlastníka.
Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva: Dohoda alebo súdne rozhodnutie
Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu. Časté sú prípady zdedených domov či pozemkov po starých rodičoch, ktoré dedičia nadobudnú do podielového spoluvlastníctva. Ak ste v podobnej situácii a nemáte záujem byť spoluvlastníkom, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, do úvahy pripadá zrušenie podielového spoluvlastníctva.
Zrušenie spoluvlastníctva dohodou
Ako podieloví spoluvlastníci sa môžete kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vyporiadaní. Právny poriadok tento spôsob zrušenia navyše uprednostňuje pred zrušením podielového spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím. Dôležité je, aby dohoda o zrušení spoluvlastníctva upravila všetky vzájomné práva, povinnosti a nároky, a to najmä, akým spôsobom sa podielové spoluvlastníctvo ruší a akým spôsobom sa majetok vysporiadava. Okrem toho, dohoda, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, musí spĺňať všetky zákonnom stanovené náležitosti, musí byť vyhotovená v písomnej forme a zavkladovaná na katastri.
Zrušenie spoluvlastníctva rozhodnutím súdu
Ak sa vám nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z nasledovných vyporiadaní:
- Rozdelenie veci: Ak ide o deliteľnú vec, ktorej rozdelenie je dobre možné a ak naďalej môže plniť svoj účel (istá výnimka platí pri delení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne).
- Prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu: Ak rozdelenie veci nie je dobre možné. Komu bude vec prikázaná, záleží od rozhodnutia súdu. Súdna prax ale nasvedčuje tomu, že nie vždy je veľkosť podielu kľúčovým kritériom pre posúdenie, kto nadobudne vec do svojho výlučného vlastníctva. Súd nemôže prikázať vec spoluvlastníkovi proti jeho vôli a to aj v prípade, ak by boli predpoklady na účelné využitie veci. Výška primeranej náhrady je hodnotný ekvivalent vyjadrený v peniazoch.
- Predaj tretej osobe a rozdelenie výťažku podľa veľkostí spoluvlastníckych podielov: Ak žiadny zo spoluvlastníkov nemá záujem vec vlastniť.
Pri rozhodovaní súd prihliadne na veľkosť podielov, účelné využitie veci. Kritériá ako stavebnotechnické hľadisko, deliteľnosť veci, či nákladné stavebné úpravy súd tiež zohľadňuje. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením vecí môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
V prípade, ak sa spoluvlastníci nedohodnú napríklad na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a o rozhodnutie požiadajú súd, súdny poplatok predstavuje 6 % z hodnoty nehnuteľnosti.
Investície do spoločnej nehnuteľnosti a ich vyporiadanie
Pred rekonštrukciou alebo inou investíciou do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve sa odporúča zabezpečiť si súhlas väčšiny spoluvlastníkov, ale aj vyhotovenie fotodokumentácie stavu nehnuteľnosti pred rekonštrukciou, ak je to možné, tak aj vypracovanie znaleckého posudku, a určite si treba odkladať doklady o nákladoch.
Pozor pri investovaní do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve si treba dávať aj vtedy, ak spoluvlastníci nevlastnia rovnaký podiel. Ak mal menšinový spoluvlastník možnosť vyjadriť sa k investícii, nesúhlasil s ňou, ale bol prehlasovaný, je zaviazaný hradiť náklady bez ohľadu na to, či ide o nevyhnutné opravy alebo nie. Samozrejme, menšinový spoluvlastník má možnosť obrátiť sa na súd, aby ten rozhodol o zmene veci, pri ktorej bol prehlasovaný.
Ak spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, vynaložil finančné prostriedky na opravu strechy, ktorá oprava bola nevyhnutná, vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči druhému spoluvlastníkovi v pomere podľa výšky podielov, pretože investujúci spoluvlastník plnil aj za neinvestujúceho spoluvlastníka. Teda ak oprava vyžadovala náklady vo výške 8.000,- EUR, každý z nich bol povinný plniť podľa veľkosti svojho podielu (t. j. 4.000,- EUR).
Na druhej strane, spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, môže vynakladať na rodinný dom náklady. Ak by však išlo o rekonštrukciu strechy, ktorá nebola nevyhnutná (napr. išlo o použitie modernej a kvalitnejšej strešnej krytiny), vzniká tým bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka až pri zániku podielového spoluvlastníctva. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že hodnota spoluvlastníckeho podielu neinvestujúceho spoluvlastníka sa zvýšila použitím novej strešnej krytiny.
Užívanie nehnuteľnosti v spoluvlastníctve a bezdôvodné obohatenie
Častým sporom, ktorý musia rozhodovať súdy, býva užívanie nehnuteľnosti, v ktorej zostane po smrti jedného z rodičov spolu s ovdoveným rodičom jedno dieťa, ale vlastnícky podiel v ňom majú aj ďalšie deti. Dieťa, ktoré v dome nebýva, časom neraz žiada hradenie odplaty za užívanie jeho časti domu. Ale deje sa aj to, že spoluvlastníci, ktorí v dome bývajú, žiadajú nebývajúceho spoluvlastníka o podieľanie sa na hradení časti nákladov na prevádzku domu.
Každý zo spoluvlastníkov má právo užívať nehnuteľnosť v takej miere, aká je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu k celku. Ten spoluvlastník, ktorý nehnuteľnosť neužíva, má voči spoluvlastníkovi užívajúcemu nehnuteľnosť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. To však platí len za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník užíva nehnuteľnosť nad rozsah jeho podielu. O bezdôvodné obohatenie na strane spoluvlastníka, ktorý rodinný dom užíva, ide preto, pretože je spoluvlastníkom domu len vo výške 1/2 k celku, avšak užíva ho celý, hoci na to nemá právny dôvod. Nárok spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v premlčacej dobe dvoch rokov.
Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu.
V prípade rozdelenia pozemku v podielovom spoluvlastníctve pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa buď zlúčia s existujúcimi pozemkami, alebo sa stanú samostatnými vecami. Zlúčenie možno pri spoločnom pozemku vykonať len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, v opačnom prípade treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi zlučovaných pozemkov. Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, museli by všetci uzavrieť dohodu o vyrovnaní spoluvlastníctva (a zapísať ju do katastra), prípadne sa obrátiť na súd, aby uskutočnil vyrovnanie spoluvlastníctva.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a jeho odlišnosti
V kontexte spoluvlastníctva je dôležité spomenúť aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ktoré má svoje špecifické pravidlá. Vznik BSM upravuje Občiansky zákonník a podľa neho je rozhodujúce, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníctva k veci. Za spôsob nadobudnutia veci treba považovať aj vytvorené veci. Pokiaľ vec vytvorili za trvania manželstva obidvaja manželia alebo jeden z nich, vec patrí do BSM a to vzniká v okamihu vytvorenia novej veci.
Právna úprava BSM je vytvorená tak, že veci, ktoré každý z manželov nadobudol pred uzavretím manželstva, do tohto spoluvlastníctva nespadajú, aj keď ich prípadne užívajú obidvaja manželia. Naďalej zostávajú vo výlučnom vlastníctve toho manžela, ktorý ich nadobudol. Pokiaľ by manželia spoločne nadobudli vec na základe zmluvy pred uzavretím manželstva, bola by v ich podielovom spoluvlastníctve. Prípadnú pochybnosť, v akom vlastníctve budú veci získané výmenou za vec alebo z predaja veci, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, odstránil výklad súdnej praxe v tom smere, že tieto veci patria naďalej do výlučného vlastníctva manžela, pretože ide len o premenu toho istého majetku.
Zdroje BSM sú príjmy a úspory zo zamestnania a z podnikania, ako aj príjmy zo sociálneho zabezpečenia. Príjmy tvorí mzda, ale aj všetky príjmy z pracovnej činnosti. Zdroje BSM sú aj výhry z lotérií a iných žrebovacích akcií, pokiaľ vznikli za trvania manželstva. Patria sem aj plnenia z poistnej zmluvy, plnenia vyplatené z titulu náhrady škody. Platí zásada, že príjem sa stane predmetom BSM, až keď ho oprávnený manžel prevzal.
Do BSM nepatria veci získané dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydané v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Občiansky zákonník vylučuje určité veci z BSM aj keď ich nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Do BSM nepatria veci získané dedičstvom. Ak je dedičom len jeden manžel, nadobudne dedičstvo do svojho výlučného vlastníctva. V BSM nie sú ani veci získané darom, pričom nezáleží, či obdarovaný bol iba jeden z manželov alebo obaja manželia.
Zákaz drobenia pozemkov a jeho dôsledky
Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce). Pri poľnohospodárskych pozemkoch nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vyrovnaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2). Toto ustanovenie má za cieľ predchádzať neprehľadným a neúnosným vlastníckym vzťahom, ktoré mohli vznikať postupným dedením a drobením majetku.
Pri posudzovaní otázky, či ide o veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, je rozhodujúce, či tieto skutočne slúžia len jednému z nich. Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Vykonávať právne veci sú oprávnení a povinní obaja manželia, a to spoločne a nerozdielne.
Občiansky zákonník stanovuje, že BSM môže zaniknúť zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť aj za trvania manželstva. Na použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyrovnanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pri vyrovnaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.
