Otázka, ako môžeme získať spásu, je jednou z najpodstatnejších otázok v živote človeka. Mnohí ľudia vedia, že spása je jedine v Ježišovi Kristovi, ale často sa strácajú v detailoch toho, ako táto spása funguje a či je skutočne len vierou, alebo aj skutkami. Viera v Ježiša Krista je základom kresťanstva, no jej skutočná podstata a ako ju správne pochopiť, býva predmetom mnohých diskusií a nedorozumení. Je dôležité pochopiť, že večný život nedostávame ako odmenu za dobré skutky.
Pravda o spáse: Milosť, nie skutky
Všetky náboženstvá sveta sú často charakterizované ako náboženstvá skutkov. Človek sa snaží dosiahnuť priazeň božstva prostredníctvom svojich činov, dodržiavania pravidiel a morálnych výkonov. Toto je v ostrom kontraste s biblickým posolstvom spásy. Učenie luteránskej cirkvi, zhrnuté v IV. článku Augsburského vyznania, jasne hovorí, že spása je dar od Boha, získaná vierou v Božiu milosť v Ježišovi Kristovi, bez akýchkoľvek zásluh alebo ľudských skutkov a úsilia. Toto jedinečné luteránske chápanie je vyjadrené v kombinácii slov: „z milosti, pre Krista, skrze vieru“.
Spása je úplne a jedine z Božej milosti odhalená v živote, smrti a vzkriesení Ježiša Krista. Luther a celá reformácia vyzdvihovali toto učenie oproti všetkým náboženstvám. Mnohé, aj kresťanské náboženstvá, pridávajú k Božej milosti ľudskú spoluprácu v získaní spasenia, čo nie je ani luteránske, ani biblické chápanie. Takéto nesprávne chápanie získania spásy môžeme zatriediť do troch kategórií, z ktorých všetky sú formami kresťanského kacírstva, známeho v cirkvi ako pelagianizmus:
- Čo môžeme urobiť, aby sme boli pripravení získať spásu: Sem patrí napríklad konanie dobrých skutkov, ku ktorým Boh pridá milosť v Kristovi, alebo preukázanie ľútosti a pokánia. Toto je takzvané ospravedlnenie na základe slov „Je mi ľúto“.
- Čo robíme v momente získania spásy: Toto je ďalšie bludné učenie, keď žijeme v predstavách, že Boh nám dáva svoju milosť v Kristovi a všetko, čo musíme urobiť, je prijať to a odovzdať sa Kristovi ako nášmu Pánovi a Spasiteľovi.
- Čo máme robiť, po získaní spásy, aby sme v nej vytrvali: Toto sa stáva určitou novou formou zákonníctva, v ktorom je kresťanstvo redukované na morálne pravidlá, ktoré musíme poslúchať, aby sme ostali spasení.
Žiaľ, zákonnícky duch, ktorý sa snaží zaslúžiť si spásu vlastným úsilím, pretrváva dodnes. Bojovali s ním mnohí významní kresťanskí vodcovia v histórii, od Jána Husa až po Martina Luthera a Philippa Melanchtona. S týmto zákonníckym myslením musíme bojovať aj my dnes. Pri takomto chápaní je Božia milosť to, čo urobil Boh v Kristovi na Golgote. Zlé je však to, že pre mnohých je toto iba prvý krok z Božej strany, no my ešte musíme urobiť krok k Bohu, aby sme boli spasení. Našimi dobrými skutkami a zásluhami musíme dokončiť spásu. Znie to síce zbožne, ale vedie to do zatratenia.
Centrálnym a jedinečným stredobodom luteránskej reformácie je vylúčenie akýchkoľvek ľudských snáh v príprave, prijatí a zachovaní spásy. Martin Luther to výstižne vyjadril v Šmalkaldských článkoch v roku 1537: „Toto je učenie, na ktorom cirkev stojí a padá.“
Spása skrze vieru: Božie dielo, nie ľudský výkon
Bežný náboženský človek chce pre spásu niečo urobiť. Musí niečo urobiť. Musí vykonať určité skutky, žiť podľa určitých morálnych kódexov, mať určitú náboženskú skúsenosť, cítiť niečo v svojom srdci. V každom prípade je tu vždy podmienka k spáse. Evanjelium hovorí: Boh ťa spasí milosťou, pre Krista, skrze vieru. „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Efezanom 2:8-9).
Spása je úplne a jedine Božie dielo. Spása je prijatá a my sa stávame spravodlivými (ospravedlnenými) pred Bohom, keď (nie ak!) uveríme, že Kristus trpel a zomrel a znova vstal pre našu spásu. Zákon nám hovorí, že „ak urobíš to alebo tamto, Boh ťa požehná.“ Tak ponúka spásu ako podmienku založenú na našom úsilí, ktorú však my nie sme schopní nikdy kompletne naplniť.
Evanjelium hovorí: pretože Boh v Kristu trpel a zomrel, ty budeš žiť. Zákon je požiadavka (čiň, konaj), ale evanjelium je požehnanie. Zákon je podmienka a evanjelium zasľúbenie. Zákon je podmienený prísľub. Evanjelium je Božie bezpodmienečné zasľúbenie, zaručené smrťou a vzkriesením Ježiša. Evanjelium nie je podmienkou.
Evanjelium nie je: „Ak budeš chodiť do kostola, modliť sa a pokúšať sa žiť dobrým životom, budeš spasený.“ Evanjelium nie je: „Ak skutočne činíš pokánie, budeš spasený.“ Evanjelium nie je ani: „Ak skutočne veríš v Ježiša Krista, budeš spasený.“ V evanjeliu nie je žiadna podmienka. Evanjelium je: „Kristus za teba umrel. Tvoje hriechy sú odpustené. Si Božím dieťaťom. Si slobodný. Nemusíš robiť vôbec nič!“
Iba z viery? Zrozumenie Jakubovho listu
List Jána nám dáva množstvo rôznych testov, ktorými môžeme preskúmať svoju vieru. Ako môžeme vedieť, či je naša viera skutočná? Ako môžeme vedieť, že sme naozaj kresťania? Boh chce, aby sme mali istotu spasenia, avšak táto istota musí vyplývať z toho, že sme naozaj spasení.
Existuje mnoho skutočných kresťanov so zlou teológiou, ktorí veria, že môžu stratiť svoje spasenie. Protirečí si Pavol s Jakubom? Je úplne pravda, že jediný verš v Biblii, ktorý obsahuje presnú frázu „iba z viery“, sa zdá byť argumentom proti spaseniu iba vierou. V Jakubovom liste 2:24 sa píše: „Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery.“ Odmietanie učenia o spasení len vierou na základe tohto verša má však dva problémy.
Po prvé, kontext Jakubov 2:24 nie je argumentom proti učeniu o spasení len vierou. Jakub 2:14-26, a najmä verš 24, boli predmetom niektorých zmätočných výkladov. Zdá sa, že táto pasáž rozhodne spôsobuje vážne problémy koncepcii „spasenia len vierou“. Najprv si musíme vyjasniť mylnú predstavu, a to, že Jakub pod slovom „ospravedlnený“ v Jak 2:24 myslí to isté, čo Pavol v Rimanom 3:28. Pavol používa slovo ospravedlnený v zmysle „vyhlásený za spravodlivého Bohom“. Pavol hovorí o Božom právnom vyhlásení za spravodlivých, keď sa Kristova spravodlivosť uplatňuje na náš účet. Jakub 2:24 možno preložiť takto: „Vidíte, že človek sa považuje za spravodlivého na základe toho, čo robí, a nie len na základe viery“ (zvýraznenie pridané). Alebo: „Vidíte teda, že za spravodlivých pred Bohom sa ukazujeme tým, čo robíme, a nie iba vierou“ (zvýraznenie pridané).
Celý úryvok z Jakuba 2:14-26 je o dokazovaní pravosti svojej viery tým, čo robíte. Skutočná skúsenosť spasenia skrze vieru v Ježiša Krista nevyhnutne vyústi do dobrých skutkov (Efezanom 2:10). Skutky sú prejavom a dôkazom viery (Jakubov 2:18). Viera bez skutkov je zbytočná (Jakubov 2:20) a mŕtva (Jakubov 2:17), inými slovami, vôbec to nie je pravá viera.
Hoci Jakub 2:24 je jediný verš, ktorý obsahuje presnú frázu „iba z viery", existuje mnoho ďalších veršov, ktoré v skutočnosti učia o spasení iba vierou. Každý verš, ktorý pripisuje spasenie viere/vereniu, pričom sa nespomína žiadna iná požiadavka, je vyhlásením, že spasenie je len skrze vieru. Ján 3:16 vyhlasuje: „aby nik, kto verí v neho, nezahynul“. Skutky 16:31 vyhlasujú: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený.“ List Efezanom 2:8 hovorí: „Veď ste spasení milosťou skrze vieru.“ Pozri tiež Rimanom 3:28; 4:5; 5:1; Galaťanom 2:16; 3:24; Efezanom 1:13 a Filipanom 3:9.
Ak to zhrnieme, Jakub 2:24 nie je argumentom proti spaseniu len vierou. Skôr argumentuje proti spaseniu, ktoré je osamotené, spaseniu bez dobrých skutkov a poslušnosti Božiemu slovu. Jakub chce povedať, že svoju vieru preukazujeme tým, čo robíme (Jakubov 2:18). Bez ohľadu na to, že v Novej zmluve chýba presná fráza „iba z viery“, Nová zmluva rozhodne učí, že spasenie je výsledkom Božej milosti, ktorá je odpoveďou na našu vieru. „Kde je tu samochvála? Je vylúčená. Akým zákonom?… zákonom viery.“ (Rimanom 3:27).
Istota spasenia: Božie prisľúbenia a naše nové stvorenie
Byť Božím dieťaťom je niečo úžasné. S údivom sa pýtame, či môže byť pravda, že my, bezvýznamní ľudia, poznačení hriechom a utrpením, môžeme byť skutočne deťmi Stvoriteľa neba a zeme? Je možné, že jedného dňa budeme stáť pred Ním na súde a nezahynieme? Ako sa to stane? Sám Boh zasiahol. On nás svojím slovom a sviatosťami uisťuje o základe spasenia.
Ak veríš v Ježiša, tak ukrižovaný Kristus pre teba znamená všetko. On bol obetným Baránkom na kríži, ktorý odčinil všetky tvoje hriechy. Visel na kríži medzi nebom a zemou ako Božie prekliatie. Preto môžeš byť spasený. Boh chce, aby si ukázal na určitý deň a povedal, že vtedy si bol pokrstený do smrti Ježiša Krista. Boh chce, aby si nepochyboval, že smrť Jeho Syna sa vzťahuje aj na teba. Všetko, čo Ježiš na Veľký piatok dokončil, sa vzťahuje aj na teba. Chápeš, že sa nevyhneš Božiemu súdu, ak zanedbáš také veľké spasenie? Ak neveríš, čo ti Pán dal v krste, si naveky stratený. Ak si to prijal skutočnou vierou v srdci, môžeš spievať: „Kristus ťa vykúpil, očistil a pokrstil, stará sa o teba, nesie, zachováva a požehnáva tvoju dušu.“
Ježišova smrť znamená, že On je tým, kto má tvoj hriech. Boh Ho doslova urobil tvojím hriechom. On sám bol bez hriechov. Predstav si, že si vykúpený do tejto reality! Pochybuješ, či ťa miluje?
Kresťan a spasenie: Nové stvorenie, nie len vylepšená osoba
Otázka, ako byť ospravedlnený pred Bohom, by mala byť najväčšou a celoživotnou otázkou pre každého kresťana. Prekvapivo, málo kresťanov sa ňou zaoberá do hĺbky. Ako môžeme získať spásu? Toto je jedna z najpodstatnejších otázok v živote človeka. Mnohí vedia, že spása je jedine v Ježišovi, ale často sa strácajú v detailoch.
Je dôležité definovať, kto je a kto nie je kresťan. Kresťan nie je človek, ktorý prešiel uličkou, vyznal modlitbu spasenia, bol vychovaný v kresťanskej rodine alebo sa správa ako všetci v zbore. Aj keď mnohé z týchto skúseností sú súčasťou kresťanského života, nie je to to, čo robí kresťana kresťanom. Kresťan plne dôveruje Ježišovi Kristovi ako jedinému Spasiteľovi a má Ducha Svätého (Efezanom 2:8-9). Kresťan je nové stvorenie (2. Korintským 5:17). Kresťan nie je iba „vylepšenou“ osobou, niekto, kto sa správa dobre, pekne, pomáha, ale je úplne nové stvorenie.
Kresťan je vykúpený (1. Peter 1:18-19). Slovo „vykúpený“ označuje uskutočnený nákup, zaplatenú cenu. Bol kúpený za cenu Kristovej smrti. Ak by kresťan stratil spasenie, musel by sám Boh odvolať svoj nákup, za ktorý už zaplatil drahou Kristovou krvou. Kresťan je ospravedlnený (Rimanom 5:1). Ospravedlniť znamená prehlásiť za spravodlivých. Všetci, ktorí prijímajú Ježiša ako Spasiteľa, sú Bohom vyhlásení za spravodlivých. Ak by kresťan stratil spasenie, musel by sa Boh vrátiť k svojmu slovu a zrušiť, čo pred tým vyhlásil. Kresťanovi je zasľúbený večný život (Ján 3:16). Boh sľubuje, že ak veríte, budete mať večný život. Ak by kresťan stratil spasenie, večný život by neznamenal večný. Kresťan je označený Bohom a zapečatený Duchom (Efezanom 1:13-14). V okamihu viery bol kresťanovi sľúbený vklad - záruka nebeského dedičstva. Ak by kresťan stratil spasenie, Boh by musel vymazať známku, stiahnuť Ducha a odvolať záruku.
Kresťan nemôže stratiť spasenie, Božie slovo o tom jednoznačne hovorí. Cena bola zaplatená, večný život je večný život, Boh sa nemôže vzdať svojho Slova, ktoré povedal. A tak spása je Boží dar a Božie dary sú „neodvolateľné“ (Rimanom 11:29).
Viera a skutky: Nádoba milosti a jej ovocie
Ale čo kresťania, ktorí žijú v hriešnom a nenásytnom životnom štýle? Kresťania, ktorí popierajú Božie pravdy? Kresťania, ktorí prekrúcajú Božie Slovo? Kresťania, ktorí neznesú počúvať Slovo? Alebo kresťania, ktorí odmietajú vieru a popierajú Krista nielen slovom, ale aj životom?
Jediným predpokladom kresťana je, že sa musí znovu narodiť. Ak niekto opustí vieru, preukazuje, že nikdy nebol kresťanom (1. Ján 2:19). Možno bol náboženský, možno sa zúčastnil dobrej šou, dokonca mohol celý život prežiť v domnienke, že je kresťan a navštevovať spoločenstvo, možno považoval tradíciu za to pravé kresťanstvo,… ale nikdy sa nenarodil z Boha.
A čo Ján 15:6? „Ak niekto nezostáva vo mne, vyhodia ho ako (odlomenú) ratolesť, a uschne; také zozbierajú, uvrhnú na oheň a zhoria.“ Tento verš sa často používa na obhajobu, že kresťan môže stratiť spasenie. Ale kontext Jána 15 vôbec nehovorí o spáse, ale o zotrvaní v Kristovi. Čiže tento verš sa nemôže vytrhnúť a dokladovať ním stratu spásy. Tu sa hovorí o napojení kresťana na Krista ako jediný zdroj sily a o prinášaní ovocia v živote kresťana. Kresťana nič nemôže oddeliť od Otcovej lásky (Rimanom 8:38-39).
Boh zaručuje večný život a zachováva spasenie, ktoré nám dal. Preto každý kresťan by sa mal radovať a ďakovať Bohu za spásu, modliť sa a prosiť Boha, aby mu dal silu obstáť vo všetkých životných skúškach. Júda 24,25 hovorí: „Tomu však, ktorý vás môže zachrániť od pádu a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu: jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi v Kristovi Ježišovi, nášmu Pánovi, sláva, veleba, sila a moc pred všetkými vekmi aj teraz i na všetky veky! Amen.“
Deformované evanjelium: Odolávanie falošným náukám
Všetci dobre vieme, že evanjelium je dobrá novina o spasení. To by nás nemalo nechať na pokoji, pretože zlý útočí na základné pravdy a pokiaľ sa mu podarí odpútať našu pozornosť od Písma, iste sa mu podarí aj všetko ostatné. Potrebujeme si byť istí, že pravdy evanjelia sú úplne jasné a že každý, kto žije vo svetle evanjelia, je pripravený odovzdať túto jedinečnú pravdu neskreslene ďalej. (Efezským 2:8-10).
Prirodzený človek vždy hľadá najschodnejšiu cestu, ako pre seba získať čo najviac. Na niekoľkých príkladoch si ukážeme, ako je toto jednoduché posolstvo - spasenie - deformované. Evanjelium býva často prezentované v tom zmysle, že v Ježišovi máme osobného asistenta pre naše sebazdokonaľovanie. Máš problémy v manželstve? Skús Ježiša a On pomôže. Rúcajú sa ti životné istoty? Skús Ježiša, On ti pomôže dať trosky dohromady. Si chorý, chudobný, opustený? Ježiš si želá, aby si bol šťastný a bohatý. Pridaj sa k nám a uvidíš zázraky! Podstatou tejto techniky je falošný sľub, že Boh čaká, aby pomohol s osobnými problémami každému, stačí len zavolať. Takže prvé poučenie, ktoré by sme mali vziať na vedomie je, že dobrá novina o spasení nie je o tom, že sa môžeme mať v pozemskom živote lepšie, ale že pre vieru môžeme aj trpieť.
Ďalšiu pravdu evanjelia, ktorú ten zlý najčastejšie napáda, je pohľad na vzťah medzi milosťou a nutnou zmenou správania, ktorá z viery vyplýva. Mnohí kresťania sú presvedčení, že akákoľvek zmienka o pokání a podriadenosti života Pánovi Ježišovi čistotu evanjelia deformuje. Argumentujú tým, že keď sme spasení obyčajnou milosťou, na skutkoch nezáleží. Skúste sa opýtať kohokoľvek vo svojom okolí nasledujúcu otázku: „Prečo by ťa mal Boh prijať do svojho neba?“ Od veriacich i neveriacich počujete odpoveď typu: „Ja sa snažím žiť čestný život; ja nikomu vedome neubližujem, nikoho neokrádam, nikoho som nezabil.“ Podľa rôznych prieskumov väčšina nábožensky založených ľudí je presvedčená, že cesta do neba vedie cez slušný život. A práve kvôli týmto ľuďom je dôležité vedieť, čo je ozajstná spásonosná viera.
Rovnováhu medzi vierou a dobrými skutkami môžeme vyjadriť nasledovne: samotná viera ospravedlňuje hriešnika pred Bohom, ale nikdy nezostáva osamotená. Spásonosná viera zachraňuje dušu a skrze ňu sa prejavuje láska a čistota charakteru nového stvorenia vo vzťahu k Bohu a blížnym.
Spása: Božie dielo od začiatku do konca
Spasenie je iba z Boha, mimo akejkoľvek ľudskej zásluhy. Je celkom logické, že ten, kto je duchovne mŕtvy, nemôže urobiť sám pre seba a z vlastných síl vôbec nič. Nemôže hľadať, nemôže túžiť, nemôže sa rozhodnúť, nemôže sa modliť, nemôže nič pochopiť ani ničomu uveriť. Telesne je živý, ale pred Bohom sa skrýva. Nový život môže do hriešnika vdýchnuť len Boh. Podobne ako sme nemali žiadnu zásluhu na vlastnom fyzickom počatí a narodení, nemáme žiadnu zásluhu na našom duchovnom znovuzrodení. Táto neschopnosť čokoľvek urobiť pre vlastnú spásu neznamená, že budeme nečinne čakať na to, až Boh sám rozdá vstupenky do neba. Marek 1:15 hovorí: „Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie.“ Majme na pamäti, že pokiaľ Boh nevdýchne nový život do duchovne mŕtveho hriešnika, nemôže pochopiť ani uveriť zvesti evanjelia.
- Aby mohol byť niekto spasený, musí najprv vedieť, že je stratený. Bez pomoci Ducha Svätého nikto sám nespozná, ako hriešny je. Nepochopí, o čom je Božie posvätenie a spravodlivosť, nepochopí, prečo potrebuje spasenie. To znamená, že skôr než začneme niekomu hovoriť dobrú novinu, mali by sme sa zamerať na tú zlú, ako je napríklad opísaná v liste Rímskym 3:10-18. Keď chceme s niekým hovoriť o Kristovi a potrebe spasenia, mali by sme sa najprv zamerať na hriešny stav, v ktorom sa nachádza každý nespasený človek. I ten, kto nikoho nezabil a necudzoložil, môže byť prekvapený tým, čo je napísané v Písme.
- Viem, že Boží hnev a súd nie sú populárne témy nedeľných kázní. Prijateľnejšie je kázať o Bohu lásky, ktorý nikoho súdiť nebude. Otec neposlal Syna, aby nás prišiel napomínať a povzbudzovať, ale Pán Ježiš Kristus prišiel, aby nás svojím životom pred Božím hnevom a súdom zachránil. To znamená, že sme boli na ceste do pekla, náš večný život bol ohrozený a z tejto situácie sme boli nielen vykúpení, ale aj zachránení pre večnosť (Efezským 2:5, 7-9).
- Boh rozhodol o spasení hriešnikov bez akéhokoľvek pričinenia z našej strany. To je tá najlepšia dobrá novina. Pretože je princíp spasenia tak neobvyklý, zlý ho bez prestania napáda. Aj v cirkvách prevláda názor, že musíme byť k neveriacim ohľaduplní, nemáme ich strašiť peklom a vymýšľať spôsoby, ktoré z evanjelia robia motivačnú metódu, aby človek mohol hľadať Božiu vôľu. Samozrejme, Boh nás motivuje a dáva nám silu, aby sme vyvodzovali jeho vôľu, ale to nie je milosť, ktorá umožňuje spasenie. Hospodin prejavuje milosrdenstvo tým, ktorí si zaslúžia len odsúdenie. V praxi to znamená, že Boh môže spasiť i najväčšieho hriešnika (Rimanom 5:6, 8).
Boží dar spasenia prijímame iba vierou. Súčasťou spásnej viery je poznanie vlastnej hriešnosti. Neverte bezvýhradne tým, ktorí hovoria, že k spáse stačí len úprimná viera. To je ako keby ste dali na radu toho, kto by vám povedal: „Nezáleží na tom, akú pilulku vezmeš, stačí, že je to liek, a keď budeš úprimne veriť, pomôže ti.“ To nie je viera, ale povera a hazard! Ak chce byť človek zachránený a spasený, potrebuje vedieť, že Boh je svätý, spravodlivý a milujúci. Ďalej musí veriť, že Boh kvôli nám zoslal svojho Syna, ktorý sa na zemi narodil z panny, prijal ľudské telo, žil svätým, dokonalým a bezhriešnym životom, zomrel na kríži, aby znášal trest, ktorý si zaslúži každý hriešnik. V budúcnosti sa vzkriesený Kristus vráti, aby súdil živých i mŕtvych, aby tých, ktorí mu uverili, uviedol do večného, nebeského kráľovstva. Tieto základné pravdy sú súčasťou ozajstného spasenia. Ak niekomu tieto základné vedomosti chýbajú, presvedčte ho, aby si napríklad prečítal Jánovo evanjelium. Samotná znalosť však nestačí. Súčasťou spasenia je vyznanie, že intelektuálne považujeme získané informácie nielen za pravdivé, ale i záväzné. Keby to bolo všetko, potom by spasený bol nielen satan, ale aj všetci démoni. Tretím pilierom spásnej viery je dôvera a bezvýhradná oddanosť Spasiteľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. On je pre nás oboje - náš Spasiteľ a Pán. Nie je možné, aby sme vyznávali len jedno. Spásonosná viera znamená, že zverujeme svoj život svojmu Spasiteľovi a s vierou, že tým, čo pre nás vykonal na kríži, sme s Bohom zmierení a nečaká nás zaslúžený spravodlivý trest. Možno vás v tejto chvíli napadne otázka: „Ale ak nás Boh spasí skrze vieru v Krista, môžeme sa o spasenie nejako pričiniť?“ Jedným slovom povedané: NEMÔŽEME! Či sa nám to páči alebo nie. Spásonosná viera je Boží dar. Písmo úplne jasne hovorí o tom, že pre prirodzeného človeka, ktorý žije podľa seba, je posolstvo o kríži bláznovstvom (1. Korintským 1:18). Neveriacim Boh tohto sveta zaslepil myseľ (2. Korintským 4:4), a nie je v ich silách podriadiť svoju myseľ Božiemu zákonu (Rimanom 8:7-8).
Dôsledkom spasenia je život naplnený dobrými skutkami. Veriaci človek je zodpovedný za to, ako napĺňa úlohy, ktoré Boh pripravil, ale motivácia konať dobré skutky je výsledkom milosrdného spasenia. My konáme len to, k čomu sme boli stvorení! A to je proces, v ktorom nás Hospodin vedie svojou milosťou.
