Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, kedysi písaný ako Benyowsky, sa narodil 20. septembra 1746 vo Vrbovom a jeho životná púť ho zaviedla na miesta, o ktorých sa mnohým ani nesnívalo. Bol typickým predstaviteľom osvieteneckej éry, obdobia rozmachu dopravy, obchodu a objavovania neznámych území. Jeho meno je dodnes spojené s odvážnymi výpravami, politickými intrigami a neobyčajným osudom, ktorý ho z rodného Uhorska zaviedol až na trón Madagaskaru.
Počiatky a útek z monarchie
Móric Beňovský pochádzal zo šľachtického rodu. Jeho otcom bol Samuel Benyovszky, plukovník 9. pluku uhorských husárov, a matkou Ana Révay, barónka z maďarského rodu Pestvarmegyei. Svoje detstvo prežil vo Vrbovom, vtedajšom Verbó. Kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády, keďže oblasť dnešného Slovenska bola v tom čase súčasťou Uhorského kráľovstva, ktoré patrilo do Rakúskej monarchie. Vyznamenal sa v sedemročnej vojne. Jeho nezávislé myslenie a odpor voči autoritám, ako aj jeho názory na náboženstvo, ho však čoskoro prinútili opustiť rakúsku monarchiu.
Boj za slobodu a sibírske vyhnanstvo
V roku 1768 sa Beňovský pridal k poľskému národnému hnutiu, známemu ako Barsská konfederácia, ktoré bojovalo proti ruskej intervencii v Poľsku. Počas tohto konfliktu bol zajatý ruskými silami a spolu s tisíckami ďalších Poliakov bol odvlečený do Kazane. Následne bol premiestnený na Kamčatku na Sibíri. Z tohto nehostinného miesta úteku sa mu podaril epický kúsok - spolu s ďalšími väzňami uniesol ruskú loď a vydal sa na objaviteľskú plavbu.
Severným Pacifikom k francúzskemu kráľovi
Jeho útek viedol cez severný Pacifik, kde sa stal jedným z prvých Európanov, ktorí skúmali západné pobrežie Aljašky medzi ústím riek Yukon a Kuskokwim. Plavil sa pozdĺž ostrova Unimak na Aleutách a preskúmal aj ostrov Svätého Vavrinca. Táto pozoruhodná plavba ho zaviedla cez Japonsko a Taiwan až do čínskeho Kantonu. Po svojich cestách napísal pamäte, v ktorých niekoľkokrát zdôraznil svoju poľskú identitu. V roku 1772 dorazil do Paríža, kde svojím rozprávaním a osobnosťou zapôsobil na francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Kráľ mu ponúkol významnú pozíciu - stal sa zástupcom Francúzska na Madagaskare.
Kráľom Madagaskaru
Po príchode na Madagaskar si Beňovský získal priazeň miestnych kmeňových náčelníkov. V roku 1776 ho zvolili za ampansacabeho, čo v preklade znamená kráľ kráľov, a stal sa tak vládcom ostrova. Jeho pôsobenie na Madagaskare je jednou z najznámejších častí jeho života a dodnes sa o ňom na ostrove učia.
Spojenie s americkou revolúciou
Beňovského životná púť bola pretkaná kontaktmi s významnými osobnosťami svojej doby. V roku 1777 sa úzko spriatelil s Benjaminom Franklinom, americkým vyslancom vo Francúzsku, ktorý sa neskôr stal aj rodinným priateľom jeho dvoch dcér. V tom istom roku sa stretol s poľským grófom Kazimierzom Pułaskim, ktorý v roku 1777 doručil do Spojených štátov Beňovského listinu. V nej Beňovský ponúkol americkej revolúcii Madagaskar ako strategickú základňu v boji proti Anglicku. Kontinentálny kongres však túto ponuku zamietol.
SLOVENSKÝ KRÁĽ MADAGASKARU – Neuveriteľný príbeh Mórica Beňovského (DejinySK)
Amnestia a návrat do Uhorska
Neúspech s americkou ponukou ho viedol k opätovnému obratu k rakúskemu dvoru. Cisárovná Mária Terézia, ktorá ho kedysi vyhnala zo svojich území, zmenila názor na slávneho cestovateľa a udelila mu amnestiu. V zime 1777/1778 sa vrátil do Uhorska, do svojho sídla v Beckovskej Víske. Odtiaľ korešpondoval s francúzskymi úradmi a zároveň sa venoval svojim projektom. V roku 1778 ho Mária Terézia osobne povýšila na grófa. Odmietla však jeho ambiciózne plány na zriadenie námorných obchodných ciest z Uhorska, najmä zriadenie obchodnej cesty z Komárna do Rijeky.
Druhý pokus v Amerike a návrat do Uhorska
Beňovský sa však nevzdával svojich plánov a uskutočňoval ďalšie výpravy do Ameriky. V roku 1779 odplával za Pułaskim a opäť ponúkol svoje služby americkej revolúcii. Bojoval pod velením Pułaskiho v bojoch o Savannah, kde Pułaski padol. Po jeho smrti sa skončil prvý Beňovského pobyt v Amerike. Do Ameriky sa vrátil v roku 1782. Prostredníctvom Benjamina Franklina sa zoznámil s Georgeom Washingtonom a jeho manželkou a ponúkol im, že v Nemecku zhromaždí armádu pre americkú revolúciu. Na Washingtonov návrh znova prepísal a predložil Kontinentálnemu kongresu svoj bývalý návrh, avšak v tom čase sa vzťahy amerických osád s Britániou nečakane zlepšili, a tak jeho návrh nebol prijatý. Cestou späť do Uher sa zastavil na dnešnom Haiti, kde navštívil svojho brata Františka, ktorý tam slúžil s francúzskou armádnou jednotkou. Po návrate do Uher dostal od cisára Jozefa II. ďalšie úlohy.
Posledná expedícia na Madagaskar a tragický koniec
Keďže Beňovský nezískal plné uznanie ani od Francúzska, ani od Rakúska, ani od USA, obrátil sa na Veľkú Britániu. V roku 1783 požiadal britskú vládu o povolenie expedície na Madagaskar. V roku 1784 vymenoval J. H. Magellana za svojho splnomocnenca pre Madagaskarský štát a poveril ho zastupovaním vo všetkých hospodárskych a politických záležitostiach na ostrove. V tom istom roku sa vydal na svoju druhú expedíciu na Madagaskar na lodi Intrepid, ktorú mu poskytli obchodníci Messonier a Zollikofer. Loď však musela po ceste núdzovo pristáť v Brazílii.
V roku 1785 dorazil na Madagaskar, tentoraz ako zástupca Anglicka. Zorganizoval tu vzburu domorodcov proti francúzskej osade Foulpointe a začal budovať hlavné mesto svojej plánovanej „ríše“ - Mauritániu. Toto mesto bolo pomenované po ňom a malo sa nachádzať na Cape East, najvýchodnejšom bode ostrova. Jeho anglickí a americkí spoločníci dostali v meste pozemky. Z Mauritánie obchodoval s americkým Marylandom a Baltimorom, predovšetkým s otrokmi. Jeho aktivity však vyvolali hnev francúzskeho ministerstva námorníctva. V roku 1786 vyslalo francúzske námorníctvo na Madagaskar tajnú výpravu, ktorá 23. mája vykonala prekvapivý útok. Beňovský padol v boji s francúzskymi invaznými silami, presne v momente, keď sa mu nepáčilo, že zakázal obchod s otrokmi na Madagaskare a francúzska otrokárska klika proti nemu poštvala guvernéra na Mauríciu. Paradoxne, zomrel ako francúzsky generál, zastrelený francúzskou guľkou, hoci sa do poslednej chvíle bránil za delami svojej pevnosti. Mal vtedy len 39 rokov.
Odkaz Mórica Beňovského
Móric Beňovský bol mužom mnohých prvenstiev. Bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnej časti Tichého oceánu, a to sedem rokov pred Jamesom Cookom. Počas svojho života navštívil štyri kontinenty - Európu, Áziu, Afriku a Ameriku. Stal sa tiež prvým slovenským autorom celosvetového bestselleru, svojich "Pamätí a ciest", ktoré boli preložené do viacerých jazykov. Jeho život inšpiroval mnohých umelcov a jeho dobrodružstvá sa stali námetom pre knihy a dokonca aj televízny seriál z roku 1975 s názvom "Vivat Beňovský!".
Hoci na Slovensku je vnímaný predovšetkým ako romantický hrdina a dobrodruh, pre Francúzov bol v istom období "persona non grata". Po jeho smrti sa jeho manželka s dcérami presťahovala z USA do kaštieľa v Beckovskej Vieske. Hrob Mórica Beňovského zostáva dodnes zahalený tajomstvom a po mieste jeho posledného odpočinku v Afrike pátrali aj slovenské expedície.
Šľachtická kúria vo Vrbovom, ktorá je spájaná s jeho narodením, prešla rekonštrukciou. Aj keď tabuľa na jej čelnej stene už sto rokov oznamuje, že práve tu sa Móric Beňovský narodil, jednoznačný dôkaz o tom neexistuje. Napriek tomu je toto miesto spojené s jeho pamiatkou. V roku 2012 bol vo Vrbovom odhalený pamätník s názvom "Beňovského svet", ktorý pripomína tohto pozoruhodného rodáka. Jeho odkaz žije ďalej, pripomínajúc nám, že aj z malého Slovenska vzišli osobnosti, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v svetových dejinách. Združenie Mórica Beňovského sa aktívne venuje pripomienke jeho života, čoho dôkazom je aj vydanie rozsiahlej komiksovej ságy "MÓRIC" a podpora expedícií na Madagaskar, čím sa vytvárajú mosty medzi Slovenskom a ostrovom, ktorý kedysi ovládal.
tags: #rezidencia #morica #benovskeho #majitel