Cieľom modernizácie železničnej a cestnej infraštruktúry je zabezpečiť rýchlu, bezpečnú a spoľahlivú prepravu osôb a tovaru. V Slovenskej republike, ako aj v blízkom zahraničí, prebiehajú rozsiahle projekty zamerané na zvýšenie kapacity, bezpečnosti a efektivity dopravných trás. Tieto ambiciózne plány zahŕňajú komplexné rekonštrukcie železničných tratí, modernizáciu staníc a výstavbu nových cestných úsekov, vrátane inovatívnych riešení ako ekodukty a tunely. Spoločnosti ako VÁHOSTAV-SK, a. s., a ICM S.p.A Vicenza hrajú kľúčovú úlohu pri realizácii týchto strategických stavieb.
Modernizácia Železničnej trate č. 126A Bratislava, hl. st.
Jedným z významných projektov je modernizácia trate č. 126A v úseku Bratislava, hlavná stanica. Táto rozsiahla stavba je rozdelená na osem ucelených častí (UČS). V súčasnosti sa na stavbách A a B nachádza celkovo 578 stavebných objektov (SO) a 209 prevádzkových súborov (PS), čo predstavuje úctyhodných 787 SO a PS. Tieto sú ďalej členené do 8 UČS v časti A a 7 UČS v časti B, čo odráža komplexnosť a rozsah prác.
Právne a Stavebné Povolenia: Základné Predpoklady
Kľúčovým predpokladom pre plynulý priebeh stavby je získanie právoplatných stavebných povolení (SP). Pre časť stavby A.2.1.2, ktorá pokrýva úsek Brodské (mimo) - štátna hranica SR/ČR (sžkm 72,750 - 74,900), bolo vydané SP na slovenskej strane (UČS 12) aj na českej strane (UČS 13). V prípade časti stavby A.2.1.1 (UČS 11) Brodské (mimo) - Brodské (sžkm 71,600 - 72,750) je SP vydané v línii železničnej trate, ktorá je majetkom ŽSR. V prvom polroku 2024 sa očakáva vydanie SP aj pre objekty nachádzajúce sa na pozemkoch iných osôb. Podobná situácia platí aj pre časť stavby A.2.2 (UČS 10) Kúty (mimo) - štátna hranica SR/ČR.
V úseku A1 boli získané právoplatné územné rozhodnutia (ÚR) pre UČS 01 a UČS 02 (traťový úsek Devínska Nová Ves až Zohor, železničná stanica). Vydanie právoplatného SP sa predpokladá v júni 2024. Pre UČS 04 ŽST Malacky (sžkm 23,200 - 25,670) sa očakáva právoplatnosť ÚR v I. kvartáli 2024 a SP koncom roka 2024.
Výzvy v Inžinierskej Činnosti
Inžinierska činnosť na UČS 03 Zohor (mimo) - Malacky (mimo) (sžkm 13,800 - 23,200) je momentálne prakticky zastavená z dôvodu nesúhlasného záväzného stanoviska obce Plavecký Štvrtok. Táto situácia ilustruje, aké dôležité je zabezpečiť súlad medzi stavebnými projektmi a lokálnymi komunitami.
Prestavba Železničného Mosta pri Kútoch
V rámci projektu boli zrealizované výruby a prístupové cesty na slovenskej aj českej strane, prioritne k mostnému objektu SO 12-33-04 Kúty - št. hranica SR/ČR. Táto stavba zahŕňala prestavbu železničného mosta v nžkm 74,410. Po demontáži pôvodného oceľového mosta a vybúraní pôvodných opôr a pilierov počas výluky koľaje č. 2 smerom do Břeclavi boli vybudované nové opory a piliere, založené na veľkopriemerových pilótach. Následne bol vysunutý nový oceľový most. Po vybudovaní nového železničného zvršku, trakčného vedenia a zabezpečovacieho zariadenia v predmetnom úseku bola presunutá doprava.
Po dokončení prvej fázy sa začali práce na druhom existujúcom moste v úseku vylúčenej koľaje č. 1 smerom na Kúty. Tieto práce pokračovali aj v čase publikovania tohto článku, čo svedčí o kontinuite a rozsahu modernizačných snáh.
Modernizácia Železnice Žilina - Čadca - Svrčinovec
Ďalším dôležitým projektom je modernizácia trate ŽSR 127 v úseku Žilina - Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova (CZ). Tento projekt, realizovaný združením Kysuce pod vedením spoločnosti TSS Grade, a. s., Bratislava a s účasťou VÁHOSTAV-SK, a. s., Bratislava, má za cieľ zlepšiť parametre trate na celkovej dĺžke 4,904 km.
Rozsah Prác a Nová Zastávka Svrčinovec
Stavebné práce začali v auguste 2022 a aktuálne prebieha nepretržitá výluka koľaje č. 1. V rámci modernizácie sa vykoná nové trakčné vedenie a sústava zabezpečovacích zariadení. V trase sa upravia križujúce vodné toky a preložia inžinierske siete. Súčasťou projektu je aj výstavba novej zastávky Svrčinovec s nástupišťami o dĺžke 2x190 metrov a nadúrovňovou oceľovou lávkou, ktorá bude bezbariérovo prístupná.
MODERNIZÁCIA ŽELEZNIC UZOL ŽILINA JE UKONČENÉ INFRAŠTRUKTÚRA ETAPI
Náročný Terén a Geologické Výzvy
Stavba sa nachádza v náročnom teréne s veľmi komplikovaným prístupom v celej dĺžke trasy. V dôsledku zistenej odlišnej geológie sa zmenilo zakladanie aj pri mostnom objekte SO 08-33-06. Bolo nutné realizovať predvrty pre všetky štetovnicové steny pri zakladaní pilierov a opôr. Pokračujú tiež práce na realizácii priepustov a ostatných mostných objektov v trase (SO 08-13-17) aj mimo trasy (SO 08-33-02).
Výstavba Ekoduktu Svrčinovec: Integrácia Dopravy a Prírody
V súvislosti s výstavbou diaľnice D3 Svrčinovec - Skalité a priľahlej križovatky Svrčinovec vznikla potreba vybudovania ekoduktu. Tento projekt, realizovaný združením Zelený most Svrčinovec pod vedením spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., Bratislava, má za cieľ obnoviť narušený nadregionálny biokoridor pre veľké šelmy a ostatnú zver.
Dve Časti Ekoduktu
Stavba ekoduktu pozostáva z dvoch častí. Časť A predstavuje ekodukt nad cestou I/11 a ponad Šľahorov potok. Časť B je ekodukt nad medzinárodnou železničnou traťou v správe ŽSR, na ktorej súbežne prebiehajú práce v rámci modernizácie trate ŽSR 127.
Inovatívne Konštrukčné Riešenia
V zmysle súťažného technického riešenia tvoria ekodukty presypané mostné konštrukcie a klenbové oblúkové konštrukcie s jedným poľom. Šírka ekoduktu je 120 metrov, s rozpätím 19,5 až 20,8 metra. Konštrukcie sú zložené z prefabrikovaných železobetónových dielcov. V rámci časti A je v súčasnosti zrealizovaná nosná konštrukcia mostného objektu SO 202-00 Ekodukt nad Šľahorovým potokom. Na časti B stavby bola zrealizovaná nosná konštrukcia mosta SO 08-33-13 Nadchod pre zver v nžkm 282,963. Tento nadchod premosťuje železničnú trať č. 127 Žilina - Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova (CZ).
Technické Detaily a Prefabrikácia
Nosná konštrukcia ekoduktu je založená hlbinne na vystužených veľkopriemerových pilótach s dĺžkou 14/18 metrov a priemerom 1,2 metra. Nosnú konštrukciu tvoria prefabrikované železobetónové dielce (celkovo 123 kusov, licenčné prvky spoločnosti ABM Mosty, s. r. o., Bratislava), vyrobené v spoločnosti VÁHOSTAV-SK-PREFA, s. r. o., Horný Hričov. Konštrukcia sa v pozdĺžnom reze skladá z dvoch stenových prvkov a vrchného oblúka.
V rámci celej stavby sú zrealizované výruby, prekládky inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, ISD, VN/NN) a do provizórneho koryta bol preložený Šľahorov potok. V závislosti od poveternostných podmienok prebiehajú zemné práce na násype ekoduktu. Stavba sa komplexne pripravuje a projektuje v režime BIM (Building Information Modeling).
Rekonštrukcia Železničných Staníc v Českej Republike
Spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., sa podieľa aj na rekonštrukcii železničných staníc v Českej republike, čo dokazuje jej medzinárodný dosah a skúsenosti.
ŽST Bílina: Zachovanie Architektonického Výrazu
Objednávateľom stavby v Bíline bola Správa železnic, s. o., a zhotoviteľom združenie VÁHOSTAV - REKOP - BÍLINA pod vedením spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Predmetom zmluvy o dielo bola kompletná rekonštrukcia výpravnej budovy na železničnej stanici v Bíline. Železničná stanica leží na trati č. 130 Děčín - Kadaň - Prunéřov, resp. 131 Ústí nad Labem - Úpořiny - Most. Železničná budova je jedinečnou ukážkou stavebného štýlu 60. rokov. Napriek tomu, že budova nie je pamiatkovo chránená, požiadavkou objednávateľa bolo zachovať pôvodný architektonický výraz nielen exteriéru, ale aj interiéru budovy.
Modernizácia Interiéru a Energetické Úspory
Celá budova bola kompletne zateplená a na streche bola zrealizovaná príprava na osadenie fotovoltických panelov. V interiéri pribudli dva výťahy, ktoré umožňujú bezbariérový prístup do vyšších poschodí. Bezbariérovo boli napojené priľahlé vonkajšie spevnené plochy. Stavebné práce prebiehali od októbra 2022 do decembra 2023 bez prerušenia vlakovej prevádzky, čo kládlo zvýšené nároky na bezpečnosť všetkých zúčastnených.
ŽST Krásna Lípa: Premena na Multifunkčný Priestor
Ďalším projektom je komplexná rekonštrukcia výpravnej budovy na železničnej stanici v Krásnej Lípe. Budova, ktorá nie je pamiatkovo chránená, prejde transformáciou na multifunkčný priestor. V neobývaných podlažiach vznikne ubytovacia časť s bistrom pre hostí a turistov.
Obnova Strechy a Zateplenie Budovy
V rámci rekonštrukcie sa kompletne vymení existujúci krov a zrealizuje sa nový strešný plášť. Celá budova bude zateplená vrátane kompletnej výmeny výplní otvorov. Vymenia sa všetky vnútorné a zabezpečovacie inštalácie. Zrealizujú sa nové povrchové úpravy, osadí sa výťah a zmodernizuje sa informačný systém budovy vrátane oznamovania odchodov a príchodov vlakov. Stavebné práce prebiehajú bez prerušenia vlakovej prevádzky od októbra 2022 s predpokladom ukončenia v máji 2024.
Výzvy a Perspektívy Rekonštrukcie Železničných Staníc
Vykonávanie prác na železničných stavbách, či už ide o medzistaničné úseky alebo samotné železničné stanice, nie je jednoduché. O to viac, ak sú kontrakty realizované podľa zmluvných podmienok „Naprojektuj a postav”. Tieto skutočnosti si vyžadujú vysokú mieru zodpovednosti a odbornej pripravenosti zhotoviteľa.
Rekonštrukcie budov železničných staníc v rámci modernizácie
Rekonštrukcie budov železničných staníc realizované v rámci modernizácie nepredstavujú súčasť objektovej skladby, to znamená, že nie sú zahrnuté do modernizácie, resp. obnovy s výnimkou niektorých miestností, do ktorých má byť umiestnená špeciálna technológia vyžadujúca si osobitné podmienky pre jej správnu funkciu. Medzi posledné objekty železničných staníc, ktoré boli súčasťou komplexnej modernizácie ako súčasti koridorových stavieb, patrí budova v Novom Meste nad Váhom a v Trenčianskej Teplej. Úplne nová budova stanice bola vybudovaná v rámci stavby „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov - VI.
V roku 2024 budú vypracované projektové dokumentácie (ktorých ukončenú realizáciu obnovy budov predpokladáme v roku 2026) v súvislosti s vyhlásenou nadlimitnou súťažou na predmet zákazky „Rekonštrukcia vybraných výpravných budov a prevádzkových budov za účelom energetických úspor - projektová dokumentácia“. Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo zverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 273/2022 zo dňa 28.12.2022. Celkovo ide o 37 budov, medzi ktorými je 20 výpravných budov. Medzi ne patria napríklad ŽST Žiar n/H. a Čierna nad Tisou.
Svit: Národná Kultúrna Pamiatka v Rekonštrukcii
Železničná stanica vo Svite podliehala osobitnému režimu stavebných prác z dôvodu jej vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku. Krajský pamiatkový úrad v Prešove uložil podmienky, ktoré bolo potrebné operatívne zohľadniť. Aktuálne sú ukončené všetky stavebné objekty a prevádzkové súbory v rámci predmetnej investície. Je potrebné ešte doplniť niektoré segmenty súvisiace s bezpečným pohybom osôb so zníženou schopnosťou pohybu a orientácie, tzv. bezbariérové prvky.
Stav Železničných Staníc a Plány Rekonštrukcie
V rámci všetkých objektov železničných staníc, nielen vo výpravných budovách, sa podľa potreby vykonávajú opravné práce. Železnice Slovenskej republiky, ako správca majetku štátu, plánujú rekonštrukcie ďalších staníc, vrátane Vrútok, Ružomberka, Topoľčian, Kraľovian a Leopoldova, s cieľom zabezpečiť ich modernizáciu a zlepšenie služieb pre cestujúcich.
Diskusia o Tuneli Karpaty a Budúcnosti Dopravy v Bratislave
Budúcnosť dopravy v Bratislave a jej okolí je témou intenzívnych diskusií, pričom kľúčovým bodom je plánovaný tunel Karpaty. Minister dopravy Jozef Ráž predstavil svoju víziu, podľa ktorej by tunel mal prispieť k obchvatom Bratislavy a riešiť najmä tranzitnú dopravu medzi Českou republikou a Maďarskom.
Vízia Ministra Dopravy a Potreba Štúdií
Minister Ráž zdôraznil, že tunel Karpaty je podľa neho stavbou, ktorá "zavŕši obchvat Bratislavy" a je "veľmi podstatná". Existuje hotová EIA (Environmental Impact Assessment) a čaká sa na právoplatnosť. Taktiež je hotová štúdia realizovateľnosti a je objednaná multimodálna štúdia. Minister navrhol aj alternatívne financovanie, napríklad medzivládnu dohodu s následným spoplatnením tunela, podobne ako v Nórsku.
Rôzne Pohľady na Tranzitnú a Zdrojovú Dopravu
Lukáš Dzivý poukázal na súčasnú dopravnú situáciu v Bratislave a okolí, najmä na úseku D2 z Česka smerom cez mesto na Rakúsko a Maďarsko, kde dochádza k častým kongesciám. Michal Halabica dodal, že D2 je koridorovou trasou TEN-T siete a v niektoré dni môže až 15 percent dopravy tvoriť tranzit. Ondrej Matej zdôraznil potrebu striktne rozlišovať tranzitnú a zdrojovú dopravu. Podľa neho Bratislava potrebuje kvalitnú integrovanú verejnú dopravu a ďalšia cesta alebo diaľnica situáciu nevyrieši, keďže tranzitná doprava tvorí len 8 až 12 percent. Gro dopravy tvoria ľudia prichádzajúci do Bratislavy za prácou.
Michal Halabica predpokladá, že tunel Karpaty by mal vyriešiť tranzit, ktorý ide po D1 z východu Slovenska smerom na západ. Po dobudovaní križovatky D1 a D4 by sa situácia mala zlepšiť, ale tranzitná doprava úplne nezmizne a bude predstavovať záťaž pre most Lafranconi a tunel Sitina. Ak nebudú ponúknuté alternatívne spôsoby dopravy, zápchy sa predĺžia a infraštruktúra bude preťažená.
Tunel Karpaty ako Sever-Juh Tranzit
Michal Halabica ďalej uviedol, že tunel Karpaty nemožno vnímať len ako prepojenie východ-sever. Ide hlavne o tranzit sever-juh, spojenie Českej republiky s Maďarskom. Tranzit východ-sever nie je až taký enormný, ale tranzit sever-juh je najväčší. Kľúčová je multimodálna štúdia, ktorá posudzuje aj ostatnú cestnú sieť. Otázka financovania je vždy o zdrojoch. Aj keď Slovensko má slušnú železničnú dopravu, jej kapacita je limitovaná.
Financovanie a Harmonogram Projektu
Lukáš Dzivý upozornil, že tunel Karpaty a D4 sa neplánujú do roku 2050 a tunel Karpaty je na konci prioritizácie. Rozpočet a eurofondy naň nestačia. Podľa neho je chyba, ak sa nepoučíme z minulosti a potrebujeme poctivú multimodálnu štúdiu. Ak táto štúdia ukáže, že tunel Karpaty netreba, musí sa to akceptovať. Zákon o strategických investíciách môže pomôcť v procese prípravy a rozostavaných stavieb. Bratislavský samosprávny kraj sa bude uchádzať o štatút strategickej investície pre Malokarpatský obchvat. Procesy stoja najmä na majetkovej príprave.
Obavy Obyvateľov a Vplyvy na Životné Prostredie
Trasa tunela a s ním spojené stavebné práce vyvolávajú obavy u miestnych obyvateľov. Starostka obce Marianka, Zuzana Iváková, vyjadrila znepokojenie nad negatívnymi dôsledkami, ktoré by trasa mohla priniesť pre jej obec.
Vplyv na Marianku a Okolie
Zuzana Iváková uviedla, že všetky negatívne dôsledky trasy, nielen počas budovania, ale aj počas prevádzky, by dopadli na Marianku. Dotýka sa to síce aj Záhorskej Bystrice a Stupavy, ale obyvatelia Marianky nie sú nadšení. Očakáva sa obrovský negatívny dopad z hľadiska vibrácií, dopravy a skládky rubaniny. Navrhované razenie z ich strany znamená, že všetko majú znášať oni. Marianka by sa stala obeťou na úkor Bratislavy.
Obavy o Vodné Zdroje
Existujú tiež obavy z nedostatku vody, týkajúce sa prameňa, ktorý tečie ku kaplnke Zázračnej studne. Geologický prieskum prognózoval, že voda v studniach môže klesnúť o niekoľko metrov, dokonca sa môže aj stratiť. Podľa Michala Halabicu však technologicky bude možné tieto problémy veľmi dobre vyriešiť, v závislosti od plánu organizácie výstavby. Obce budú mať možnosť sa k tomu vyjadriť.
Alternatívne Trasy a Metódy Razenia
Lukáš Dzivý spomenul aj alternatívne možnosti, ako napríklad tunel cez Pezinskú Babu. Ondrej Matej zdôraznil potrebu akceptovať názor odborníkov, ktorí sa podieľali na procese schvaľovania EIA. Voľba metódy razenia môže umožniť rýchlejšiu výstavbu, ale doba výstavby musí byť čo najkratšia, aby sa minimalizovali dopady na obyvateľov.
Financovanie Tunela Karpaty: Výzvy a Možnosti
Tunel Karpaty, s dĺžkou takmer 12 km, má podľa odhadov stáť 1,7 miliardy eur. Po 30 rokoch koncesionár odovzdá diaľnicu štátu v stave, akoby bola nová.
Špeciálne Mýto a PPP Projekty
Michal Halabica pripomenul, že aj v Rakúsku funguje špeciálne mýto, napríklad v Tauernskom tuneli. Ide o špecifickú formu spoplatnenia, kde neplatí diaľničná známka, ale poplatok za prejazd tunelom. Je však potrebné zvážiť, či by to bolo atraktívne pre motoristov. PPP (Public-Private Partnership) projekty sú účtovnou kľučkou, ktorú momentálne uznáva Európska únia.
Spoplatnenie a Alternatívy
Ondrej Matej poukázal na rozpor v návrhoch ministra dopravy, ktorý navrhuje spoplatnenie všetkých obchvatov miest a zároveň aby boli zadarmo pre osobnú dopravu. Spoplatňovanie úsekov bez alternatívy môže priniesť efekt, ale musí sa to robiť opatrne.
Celkovo rekonštrukcia a výstavba infraštruktúry predstavuje komplexný proces s mnohými technickými, právnymi a environmentálnymi aspektmi. Spoločnosti ako VÁHOSTAV-SK, a. s., hrajú kľúčovú úlohu pri premene vízií na realitu, čím prispievajú k zlepšeniu dopravnej infraštruktúry a kvality života.
tags: #rekonstrukcia #zeleznicnej #a #cestnej #siete #pre