Jednokoľajná neelektrifikovaná železničná trať Bratislava - Dunajská Streda - Komárno predstavuje v súčasnosti významné obmedzenie pre osobnú aj nákladnú dopravu. Napriek tomu, že sa o nevyhnutnosti jej zdvojkoľajnenia a elektrifikácie hovorí už roky, reálne kroky smerujúce k modernizácii sú stále nedostatočné. Súčasný stav infraštruktúry sa blíži k hranici životnosti a jej kapacita už nestačí na uspokojenie rastúceho dopytu.
Súčasné problémy a obmedzenia trate
Trať v Podunajsku je charakteristická svojou jednokoľajnou a neelektrifikovanou prevádzkou, čo prináša rad obmedzení. Pre bežnú údržbu, ako aj pre mimoriadne udalosti, ako sú nehody či výluky, vlaky často meškajú a sú nahrádzané autobusovou dopravou. Tieto obmedzenia nepostihujú len osobnú dopravu, ale majú významný vplyv aj na nákladnú prepravu, ktorá je často nútená jazdiť v nočných hodinách, aby nezasahovala do osobnej dopravy.
Podľa štúdie uskutočniteľnosti, ktorú v rokoch 2019 a 2020 spracovali Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), je priemerný vek železničného zvršku a spodku na trati 32, respektíve 40 rokov, pričom hranica životnosti tejto infraštruktúry je 40 rokov. Do roku 2030 dosiahne alebo prekročí hranicu životnosti 50 % dĺžky trate. Jeden z najviac vyťažených úsekov, Nové Košariská - Kvetoslavov, bol naposledy rekonštruovaný v roku 1972. Interné hodnotenie ŽSR uvádza, že trať Bratislava - Komárno je v stave, ktorý si vyžaduje rekonštrukciu do roku 2027.
Vyťaženosť trate je alarmujúca. Najmä v úseku Kvetoslavov - Nové Košariská je stupeň obsadenia na úrovni 81 percent. Táto vysoká vyťaženosť na jednokoľajnej trati znamená, že meškanie jedného vlaku sa okamžite prenáša na ostatné spoje, pretože vlaky sa musia križovať vo vybraných staniciach. Hovorca Leo Express Emil Sedlařík potvrdil, že zdvojkoľajnenie by najmä zvýšilo kapacitu trate, čo by umožnilo ďalšie zefektívnenie cestovného poriadku a zníženie meškaní.
Navrhované riešenia a ich výhody
O nevyhnutnosti zdvojkoľajnenia aspoň necelej polovice trate po Dunajskú Stredu a jej elektrifikovania v celej dĺžke do Komárna sa hovorí roky. Štúdia uskutočniteľnosti odporučila variant, ktorý okrem kapacity rieši aj rozvoj infraštruktúry, so zdvojkoľajnením v úsekoch Bratislava-Nové Mesto - Dunajská Streda (41 kilometrov) a Veľký Meder - Zlatná na Ostrove (19 kilometrov). Pribudnúť by mala aj nová jednokoľajná elektrifikovaná trať Kvetoslavov (vrátane terminálu integrovanej osobnej prepravy) - Šamorín a tiež nová spojka Komárno - Komárom.
Modernizácia trate má priniesť cestujúcim rýchlejšie spojenia a vyššiu kapacitu dopravy, zároveň pomôcť znížiť environmentálne zaťaženie. Predpokladá sa zvýšenie rýchlosti z doterajších 80 na 120 kilometrov za hodinu. Vďaka elektrifikácii trate sa zníži environmentálna záťaž, keďže v súčasnosti na trati jazdia dieselové vlaky. Elektrické rušne by urýchlili prepravu, pretože by nebolo potrebné meniť lokomotívu v Bratislave, ako je tomu v súčasnosti pri vlakoch prichádzajúcich z Hamburgu.
Generálny riaditeľ skupiny Metrans Peter Kiss zdôraznil, že ich spoločnosť sa o aspoň čiastkové riešenia, ktoré by prispeli k zvýšeniu priepustnosti tejto najvyťaženejšej jednokoľajnej trate na Slovensku, snaží už viac ako 15 rokov. Nákladná doprava je podľa neho dlhodobo penalizovaná tým, že môže prebiehať len v noci. Zdvojkoľajnenie a elektrifikácia trate by umožnili vyhovieť každému, kto chce túto trať používať.
Financovanie a strategické zaradenie projektu
O rozsahu investície, pravdepodobne za stovky miliónov eur, a možnostiach jej financovania z eurozdrojov, zo štátneho rozpočtu alebo formou verejno-súkromného partnerstva (PPP) nie je nateraz rozhodnuté. Ministerstvo dopravy v spolupráci so ŽSR má záujem predložiť návrh na zaradenie projektu medzi strategické investície, avšak rozhodnutie musí prijať vláda. Zaradenie trate v Podunajsku medzi prioritné strategické projekty v rámci zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície by mohlo urýchliť prípravu investície.
Aktuálny odhad nákladov na modernizáciu trate je po spolupráci ŽSR a Ministerstva financií SR na úrovni 1,1 miliardy eur s DPH, čo je o takmer 187 miliónov eur menej oproti pôvodnému plánu. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR však upozorňuje, že hodnotu za peniaze možno ďalej zvýšiť optimalizáciou technického riešenia. Odporúča zvážiť rozsah dvojkoľajných úsekov, koľajísk staníc či podchodov a nástupíšť, čo by mohlo priniesť dodatočné úspory na úrovni takmer 193 miliónov eur.
ÚHP tiež odporúča prijať rýchlejšie opatrenia za zhruba 16 miliónov eur, ako sú nové výhybne a menšie úpravy staníc, ktoré by mohli zvýšiť kapacitu najkritickejších miest na trati už v horizonte dvoch rokov.
Výzvy a budúcnosť trate
Problémom na trati Bratislava - Komárno je aj chýbajúca ochrana priecestí, čo spôsobuje časté nehody. Na celej trati na Žitnom ostrove je viac ako polstovka priecestí.
Peter Kiss upozorňuje, že rozhodovanie "od stola" bez analýzy dopadov na prevádzku má za následok chaos a nekonečné prevádzkové problémy. Podľa súkromných prepravcov sú výluky tratí komunikované nejasne a na poslednú chvíľu, čo predlžuje časy prepráv.
Spoločnosť Metrans, ktorá prevádzkuje nákladný terminál v Dunajskej Strede, investovala do ďalšej prekladacej techniky a rozšírenia plôch. Cez terminál sa vozí rôzny tovar, vrátane potravín, áut, častí investičných celkov či súčiastok pre výrobu.
Podľa riaditeľa ŽSR nie je možné, aby štát dotoval nákladnú prepravu, a zároveň si myslí, že budúcnosť vlakov nie je až tak ružová kvôli súčasnej európskej legislatíve aj kvôli tomu, že je jednoducho drahá. Sťažnosti nákladných firiem sú podľa ŽSR oprávnené, no problém nie je možné vyriešiť aj kvôli európskym zákonom, ktoré teraz platia. Smernica EÚ určuje, že prednosť majú objednávky platené z verejných zdrojov pred komerčnými, medzi ktoré patrí aj prepravca Metrans.
Železnice SR nepripúšťajú čiastočné úpravy trate, potrebujú vraj viac peňazí. Bez veľkých investícií sa priepustnosť trate Bratislava - Komárno cez Dunajskú Stredu realizovať nedá. Riaditeľ ŽSR pripúšťa, že je potrebné niečo urobiť, keďže trať je už vyťažená na hranu, a to tak v nákladnej doprave (spoločnosť Metrans), ako aj v osobnej doprave (Leo Express).
Modernizácia železničnej trate Bratislava-Komárno je nevyhnutná pre zabezpečenie efektívnej a modernej dopravy v regióne. Je potrebné, aby sa štátne orgány, ŽSR a Ministerstvo dopravy SR, v spolupráci s dopravcami a samosprávami, aktívne zasadili o urýchlené a komplexné riešenie tejto situácie, aby sa predišlo ďalším obmedzeniam a stratám. Projekt by mal byť dokončený v roku 2042, avšak vzhľadom na naliehavosť situácie je potrebné vykonať kroky na urýchlenie jeho realizácie.
tags: #rekonstrukcia #trat #dunajska #streda #komarno