Bojnická samospráva sa v posledných rokoch intenzívne venovala revitalizácii svojho centrálneho priestoru, Hurbanovho námestia. Tento proces nebol jednoduchý a zahŕňal dlhodobé plánovanie, získavanie finančných prostriedkov a riešenie viacerých výziev. Cieľom bolo premeniť námestie na moderné, funkčné a esteticky príťažlivé miesto, ktoré by slúžilo obyvateľom aj návštevníkom mesta.
Počiatky a Vízia: Od roku 2004 do súčasnosti
Rekonštrukcia centrálnej časti mesta Bojnice - Hurbanovho námestia - bola postupne krok za krokom pripravovaná od roku 2004. Tento proces zahŕňal obstaranie projektu, jeho vizualizáciu a predstavenie verejnosti, verejnú diskusiu a pripomienkovanie, ale aj zmenu projektu a výmenu architekta. Bolo potrebné oslovovať správcov sietí a spracovávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok, čo predchádzalo verejnému obstarávaniu dodávateľa a samotnej realizácii.
Tento dlhodobý proces sa zopakoval podobne ako pri projekte, ktorý sa týkal školskej infraštruktúry. Známy faktor - nastavenie benchmarkov - spôsobil, že z pripravenej rekonštrukcie celého námestia, na ktorý bol pripravený projekt, sa realizovala len rekonštrukcia dvoch tretín námestia. Nenávratné finančné príspevky sa totiž poskytovali na základe počtu obyvateľov. V čase podávania žiadosti mali Bojnice 5 020 obyvateľov. Mesto sa vtedy rozhodovalo, či podá žiadosť na rekonštrukciu celého námestia s rizikom, že projekt bude okamžite vyradený pre nedodržanie limitov, alebo podá žiadosť na rekonštrukciu časti námestia. Ako je zo súčasného stavu námestia vidieť, zvolená bola druhá alternatíva. Dúfalo sa, že sa objaví výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a mesto zrekonštruuje z dotácií aj zvyšok námestia.
Finančné Zdroje a Dotácie: Kľúč k Realizácii
Financovanie rekonštrukcie Hurbanovho námestia bolo závislé od získania externých finančných prostriedkov. Mesto sa rozhodlo použiť dotáciu z Ministerstva financií SR na realizáciu investičnej akcie „Rekonštrukcia Hurbanovho námestia - chodníky + verejné osvetlenie“. Na celkový rozsah prác získalo mesto od ministerstva financií dotáciu vo výške 201 200 eur.
Okrem tejto dotácie sa mesto uchádzalo aj o ďalšie finančné prostriedky. V rámci výziev, o ktoré má mesto záujem, sa uchádzalo o dva projekty. Prvý bol zameraný na „Rekonštrukciu cesty a chodníka v meste Bojnice - Zámok a okolie“ a druhý na „Bezpečnostné prvky v meste Bojnice - vybudovanie kamerového systému“. Vedúca odboru doplnila, že kamerový systém by sa nemal týkať len samotného námestia, ale celého mesta. Na rekonštrukciu cesty a chodníka (druhý projekt) na ulici Zámok a okolie mesto plánovalo požiadať od MAS Magura - Strážov sumu 60 900 eur.
Celkové náklady na projekt rekonštrukcie predstavovali 981 640,29 €, pričom oprávnené náklady dosiahli sumu 978 159,56 €. Z tejto sumy bol nenávratný finančný príspevok poskytnutý Ministerstvom pôdohospodárstva SR vo výške 929 251,58 €, čo predstavuje 95 % oprávnených nákladov.
Mestskí poslanci v rámci štvrtej úpravy rozpočtu schválili zvýšenie prostriedkov o 762 000 eur na investíciu v hodnote 1,7 milióna eur v zmysle zmluvy o dielo. Časť zdrojov by chcela radnica zabezpečiť z úveru od Environmentálneho fondu. Výdavky na rekonštrukciu centra znížila radnica o približne 340 000 eur v rámci štvrtej zmeny rozpočtu mesta, čo naznačovalo úpravy v plánoch.
Fázy Rekonštrukcie a Konkrétne Práce
Realizácia celého projektu bola naplánovaná na štyri etapy. V prvej etape sa plánovala rekonštrukcia chodníkov a verejného osvetlenia na základe uzavretej zmluvy. Samospráva Bojníc začala s rekonštrukciou chodníka na južnej strane Hurbanovho námestia. Zhotoviteľ mal práce ukončiť v závislosti od poveternostných podmienok počas leta. Viceprimátorka Antónia Kováčová Píšová uviedla, že s rekonštrukciou chodníka mal začať zhotoviteľ už začiatkom mája, ale pre problémy na jeho strane k oprave pristúpil až v neskoršom období. Išlo o komplexnú rekonštrukciu chodníka v zmysle projektu s doplnením osvetlenia. Dodávateľ mal práce v zmysle zmluvy o dielo dokončiť do 30. júna.
K rekonštrukcii južnej časti Hurbanovho námestia mesto pristúpilo po zásahu vodárenskej spoločnosti, ktorá tam v uplynulom roku dokončila práce na vodárenskej infraštruktúre. Radnica práce financovala z dotácie, ktorú dostala od Ministerstva financií SR. Rekonštrukcia chodníka bola prvou fázou celkovej rekonštrukcie južnej strany Hurbanovho námestia. V rámci druhej fázy v podobe opravy miestnej komunikácie sa riešilo aktuálne projekt. Projekt musel byť upravený, pretože podľa jeho pôvodného znenia by sa miestna komunikácia mala rozšíriť o pol metra smerom do lipovej aleje, čo by mohlo ohroziť koreňový systém.
Najviac sa rekonštrukcia prejavila na spevnených plochách - starý rozlámaný asfaltový povrch a dlažba boli nahradené betónovou dlažbou, ktorá pripomína kameň. Dĺžka rekonštruovaného úseku námestia je celkom 342 metrov. Bolo vymenené verejné osvetlenie. V rámci mestského mobiliáru bolo vymenených a doplnených 54 lavičiek, z toho jedna oblúková pevná. Bola namontovaná pitná fontána, osadených 8 stojanov na bicykle, 20 nových odpadových košov, 9 kusov stožiarov pre vlajky. Starý plot bol vymenený za dekoratívne oplotenie. Osadený bol informačný panel, hodiny s teplomerom a informačný podsvietený panel. V rámci obnovy zelene boli v aleji dosadené 2 lipy veľkolisté a pôvodná parková zeleň prešla komplexnou obnovou. Stožiare nového verejného osvetlenia boli doplnené o žardiniéry s muškátmi.
Z vlastných zdrojov mesto Bojnice financovalo premiestnenie pamätníka obetiam druhej svetovej vojny na nové, hojne diskutované miesto. Až po ukončení rekonštrukcie a slávnostnom otvorení námestia bolo jasné, že nové miesto, na ktorom je pamätník umiestnený, je veľmi starostlivo a zodpovedne zvolené.
Pred nástupom stavebných prác boli oslovení všetci správcovia rozvodov, aby si zabezpečili na obdobie realizácie výmenu svojich sietí. Dohodlo sa so správcom kanalizácie, vodovodu, telekomunikácií, televízneho káblového rozvodu.
Práce na Hurbanovom námestí boli ukončené 30. júna 2012.
Výzvy a Budúce Plány
Hoci bola časť námestia úspešne zrekonštruovaná, financovanie a dokončenie celého projektu predstavovalo dlhodobú výzvu. Finančne doriešené vzťahy s riadiacim orgánom neboli do ukončenia prác ukončené.
Mesto plánovalo v ďalších rokoch pokračovať v rekonštrukcii. Predpokladalo sa, že v roku, kedy sa plánovala časť rekonštrukcie južnej vetvy Hurbanovho námestia, sa projekt dokončí v nasledujúcom roku. Museli sa pripraviť ešte ďalšie projekty a získať povolenia. Mesto disponovalo platným stavebným povolením, projekt bol z roku 2009 a už nevyhovoval súčasným normám. Všetko záviselo od toho, do akej miery sa podarí zosúladiť požadovaný stav s projektovou dokumentáciou. Preto sa znížili dosahy na rozpočet, lebo v danom roku mesto nestihlo vyčerpať viac finančných prostriedkov.
Samospráva musela pri rekonštrukcii rešpektovať vizuál a povrchy strany námestia, ktorá už bola zrekonštruovaná. Na námestí sa mal zmeniť aj tok dopravy. V súčasnosti sa pripravovala projektová dokumentácia, ktorá ako prvé mala riešiť vylúčenie tranzitnej dopravy z námestia. Najskôr bolo potrebné vyriešiť upokojenie dopravy, aby neprekážala počas výstavby. Následne, ako by bol tento projekt schválený, by sa takisto pripravila projektová dokumentácia pre dočasné uzatvorenie pruhov počas prác. Rekonštrukcia mala pokračovať vybudovaním chodníka, zelenými záhonmi, lavičkami či fontánkami na pitie. Mal sa rekonštruovať aj priestor pred kostolom. Predseda stavebnej komisie deklaroval, že mesto chce s prácami začať čo najskôr, ako mu to umožnia stanoviská jednotlivých dotknutých orgánov, dopravnej polície i hasičov. Smerovať sa malo tak, aby sa to dokázalo zrealizovať do 12 mesiacov.
Otvorenou zostala otázka realizácie projektu moderných technológií v centre mesta, ktoré riešia parkovací systém, verejné osvetlenie, kamerový systém a inteligentné priechody pre chodcov.
Rožňava, rekonštrukcia námestia, západná časť uzavretá.wmv
Historický Kontext: Kostol sv. Martina a Vývoj Farnosťi
Napriek tomu, že hlavným predmetom článku je rekonštrukcia námestia, je dôležité spomenúť aj historický kontext územia, ktoré námestie tvorí. Kostol sv. Martina a jeho okolie sú neoddeliteľnou súčasťou histórie Bojníc.
Dejiny farnosti Bojnice boli vo svojich počiatkoch úzko späté s vývojom samotnej sídelnej jednotky Bojnice. Už od obdobia praveku bolo toto územie významné sústredením osídlenia a v priebehu stáročí sa z Bojníc vyvinula strážna osada. V období 8. - 9. storočia dostala podobu hradného špánstva - centra vojenskej obrany občín, administratívneho, výrobného, obchodného i náboženského života obyvateľstva. V 11. storočí sa oblasť hornej Nitry, v ktorej sa Bojnice nachádzajú, postupne stala súčasťou Uhorského kráľovstva, a práve Bojnice v tomto procese zohrali významnú úlohu ako centrum tamojších kráľovských majetkov. Koncom 11. storočia bol v Bojniciach postavený nový kráľovský hrad, prípadne bolo upravené staršie slovanské hradisko.
Na takýchto kráľovských hradoch, akým boli aj Bojnice, sa vytvárali centrá tzv. hradských fár, čo znamenalo ustálenie cirkevnej správy na kráľovských hradoch. V Bojniciach existovala hradská fara a hradský kostol, ktorý bol strediskom náboženského života vo svojom hradskom obvode. Horná Nitra bola organizačne začlenená do Nitrianskeho archidiakonátu, ktorý bol súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva. V 2. polovici 12. storočia bol Nitriansky archidiakonát pravdepodobne rozšírený o Bojnický a Turčiansky vicearchidiakonát.
V 1. polovici 13. storočia existoval v Bojniciach už samostatný vicearchidiakonátny kostol, ktorý sa stal zo stavebného hľadiska základom pre vytvorenie pôdorysu osi dnešného námestia. Najnovšie archeologické nálezy z roku 2003 však dokazujú, že tento kostol stál už v polovici 12. storočia. V priestore tohto starého kostola bol dostavaný v rokoch 1370 - 1380 nový, zasvätený sv. Martinovi. Až do konca 14. storočia patrili k bojnickej fare aj okolité dediny. Hoci sa niektoré z týchto lokalít v stredoveku stali samostatnými farnosťami, bojnický farár si stále na nich uplatňoval právo na odvedenie jednej šestnástiny cirkevného desiatku.
V roku 1479 bolo založené oltárnictvo sv. Antona pustovníka pri bojnickej fare, pričom Albert a Imrich, synovia Jána Nofriho, mu darovali obec Lazany. Týmto nadobudnutím pozemkového vlastníctva bojnická fara získala postavenie zemepána, ktoré jej bolo potvrdené aj v roku 1484 kráľom Matejom.
Do cirkevných dejín neraz vstupovali aj osobnosti hospodárskeho a politického života, a bolo to tak aj v období reformácie v 16. storočí. Bojnické panstvo dostali do vlastníctva Turzovci, ktorí boli silnými prívržencami evanjelického náboženstva. Po smrti Stanislava Turzu II. a následnom príchode nových bojnických zemepánov Pálfiovcov v 17. storočí došlo k opätovnej prevahy katolíckeho náboženstva na Bojnickom panstve. Pálfiovci sa významne podieľali aj na stavebných aktivitách sakrálnych objektov. Pavol Pálfi nechal postaviť na kostole štvorhrannú vežu s malou ochodzou vo výške posledného poschodia, zakončenou cibuľovitou strechou. Z tohto obdobia pochádza aj veľký drevený chór s drevenými vyrezávanými sochami pod ním. Na bojnickom hrade bola postavená hradná kaplnka zasvätená sv. Jánovi Kapistránskemu.
Mnoho cenných informácií o stave Bojnickej farnosti sa dozvedáme z tzv. kanonických vizitácií, schematizmov Banskobystrickej diecézy, cirkevných matrík a Historie domus. V 18. a 19. storočí boli prevádzané významné stavebné aktivity týkajúce sa cirkevných objektov. V rokoch 1724 - 1746 bola prestavaná budova fary v barokovom slohu, vystavala sa vstupná brána na faru. Z pôvodnej renesančnej vstupnej brány na cintorín sa prestavala Kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Z pôvodnej pohrebnej Kaplnky sv. Žofie sa postavila Kaplnka sv. Michala archanjela. V horách bola postavená Kaplnka sv. Vendelína a v kúpeľoch Kaplnka.
V poslednom období, na rozhraní 20. a 21. storočia, pribudli do farnosti nové kostoly. V rokoch 1993 - 1998 pribudol Kostol sv. Michala archanjela v Opatovciach nad Nitrou, v rokoch 1998 - 2000 bol postavený Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Dubnici a rok 2005 bol rokom realizácie stavby Kostola Dobrého pastiera v Šútovciach.
- storočie bolo pre farnosť významné aj tým, že sa Bojnice stali sídlom dekanátu, ktorý sa odčlenil v roku 1999 z dekanátu Prievidza.
Vzťah Obyvateľov k Námestiu a Zeleni
Pri rekonštrukcii námestia sa mimoriadne výrazne prejavoval vzťah obyvateľov Bojníc k svojmu mestu, Hurbanovmu námestiu a špeciálne lipovej aleji na ňom vysadenej. Upozorňovali na možné poškodenie stromov, odporúčali ošetrenie, hlásili každý nevhodný zásah. Aj vďaka nim sa lipová alej po rekonštrukcii opäť zazelenala v plnej kráse.
Návštevníkov i obyvateľov Bojníc prosili, aby zvýšili opatrnosť pri prejazde cez centrum mesta cez Hurbanovo námestie, čo naznačuje, že rekonštrukcia si vyžadovala zvýšenú pozornosť a ohľaduplnosť.
Celkovo bola rekonštrukcia Hurbanovho námestia v Bojniciach komplexným procesom, ktorý si vyžadoval dlhodobé plánovanie, zabezpečenie financií, spoluprácu s rôznymi subjektmi a zapojenie verejnosti. Výsledkom je revitalizovaný priestor, ktorý by mal prispieť k zlepšeniu kvality života v meste a zvýšiť jeho atraktivitu.
tags: #rekonstrukcia #namestia #bojnice #2004