Policajný zbor Slovenskej republiky vstupuje do novej éry kriminalisticko-technickej práce, čo predstavuje významný posun v boji proti kriminalite. V rámci Plánu obnovy a odolnosti prešli zásadnou rekonštrukciou a moderným technickým vybavením štyri regionálne pracoviská odborov kriminalistickej techniky - v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici a Košiciach. Táto investícia nielen zvyšuje kapacitu a efektivitu práce kriminalistických technikov, ale zároveň ich posúva na európsku úroveň.
Kriminalistickí technici sú špecializovaní odborníci, ktorých primárnou úlohou na mieste činu je dôkladné vyhľadávanie, dokumentovanie a zabezpečovanie fyzických dôkazov nevyhnutných pre úspešné trestné konania. Ich práca si vyžaduje širokospektrálne a multidisciplinárne vedomosti, ktoré zahŕňajú od pokročilej forenznej fotografie, cez aplikáciu fyzikálnych a chemických metód, až po dokonalé ovládanie najmodernejšej techniky. Cieľom je, aby slovenskí kriminalistickí technici patrili medzi absolútnu európsku špičku. Moderné vybavenie im umožňuje dokumentovať miesta činu v trojrozmernom priestore, efektívne pracovať s inovatívnymi forenznými svetelnými zdrojmi, presnými laserovými skenermi, a dokonca aj so špecializovanými miniponorkami pre zložité terénne podmienky. Najvýznamnejšia investícia smerovala do pracoviska odboru kriminalistickej techniky Východ v Košiciach, ktoré je dnes považované za jedno z technologicky najpokročilejších v celej Európe. Ako uviedla bývalá vyšetrovateľka, dôkladne zadokumentované miesto činu a zaistenie čo najväčšieho počtu kriminalistických stôp sú kľúčové ako dôkaz pred súdom. Kriminalistickí technici predstavujú nenahraditeľné a významné články vyšetrovacieho reťazca, od ktorých sa očakáva vysoká odbornosť, hlboká znalosť rôznych vedeckých metód a schopnosť precízne pracovať so špičkovými prístrojmi. Okrem svojej primárnej služby budú tieto modernizované pracoviská slúžiť aj ako dôležité vzdelávacie centrá pre kriminalistických technikov z celého Slovenska, čím sa zabezpečí kontinuálne zvyšovanie ich kvalifikácie a zdieľanie najnovších poznatkov a techník.
Kriminalistická Rekonštrukcia: Metóda Poznania a Obnovy Skutkového Stavu
Obecne možno rekonštrukciu definovať ako jednu z fundamentálnych metód poznania objektívnej pravdy, ktorá nachádza uplatnenie v mnohých rôznych oblastiach poznávania. V kontexte kriminalistiky sa kriminalistická rekonštrukcia postupne vyvinula ako kľúčová metóda praktickej činnosti vo forme vyšetrovacieho úkonu. Jej hlavným cieľom je umožniť obnovenie pôvodného skutkového stavu, a tým následne lepšie pochopiť priebeh spáchaného trestného činu, jeho čiastkových dejov, alebo iných relevantných skutočností, prípadne stav objektov, ktoré sa určitým spôsobom podieľali na spáchaní trestného činu.
Celý proces vyšetrovania je prirodzene sprevádzaný samovoľným rekonštrukčným procesom, ktorý prebieha v myslení vyšetrovateľa. Vyšetrovateľ sa vo svojich myšlienkach snaží rekonštruovať celý dej trestného činu a jeho jednotlivé udalosti. Dôležitou súčasťou tohto vnútorného procesu je odpovedať si na otázku, či jednotlivé poznatky, ktoré doposiaľ získal, majú logickú nadväznosť, či zodpovedajú objektívnej realite, stavu zaistených predmetov, ako aj ostatným dôkazom a skutočnostiam. Tento samovoľný myšlienkový pochod je síce istým druhom rekonštrukcie, avšak nemôže byť chápaný ako rekonštrukcia v zmysle formálneho vyšetrovacieho úkonu.
Ako funguje forenzná rekonštrukcia?
Podstata a Cieľ Kriminalistickej Rekonštrukcie
Kriminalistická rekonštrukcia je špecifická metóda kriminalistickej praktickej činnosti, ktorá spočíva v obnove kriminalisticky relevantných hmotných objektov, situácií a skutkových okolností alebo ich podstatných vlastností. Táto obnova sa uskutočňuje na základe údajov a faktov zhromaždených počas vyšetrovania, s cieľom ich bezprostredného skúmania, overenia a získania nových poznatkov, ktoré majú buď priamy dôkazný význam, alebo taktickú hodnotu pre ďalší priebeh vyšetrovania.
Podstata rekonštrukcie spočíva v súhrnnom obnove situácie alebo skutkových okolností, za ktorých bol spáchaný konkrétny trestný čin, alebo ktoré majú k tomuto trestnému činu podstatný vzťah. Ide o obnovenie pôvodných podmienok určitej predošlej udalosti, o obnovenie celkovej alebo čiastkovej situácie a skutkových okolností prípadu, predovšetkým priamo na mieste činu, kde k nim v minulosti došlo. Kriminalistická rekonštrukcia je teda jednou z metód modelovania určitej situácie, ktorá prebehla v minulosti. Spočieva v obnove celkovej situácie na mieste činu, rekonštrukcii časovej poslupnosti a mechanizmu priebehu udalostí iných ako jednanie osôb, spôsobu použitia rôznych predmetov, nástrojov, pomôcok a ďalších vecí na vykonanie posudzovaného konania.
Rekonštrukcia sa vykonáva vtedy, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin, alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah. Ďalším dôležitým dôvodom je preverenie výpovede obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.
Vzťah Kriminalistickej Rekonštrukcie a Vyšetrovacieho Pokusu
Je dôležité odlíšiť rekonštrukciu od vyšetrovacieho pokusu, napriek tomu, že oba úkony vykazujú podobný cieľ a môžu sa v praxi prelínať. Zatiaľ čo pri rekonštrukcii dochádza ku komplexnému alebo čiastkovému obnoveniu pôvodných situácií alebo skutkových okolností, za ktorých došlo alebo malo dôjsť k spáchaniu trestného činu, vyšetrovací pokus spočíva v pokusnom a opakovanom vyvolávaní a následnom skúmaní podmienok alebo skutočností, za ktorých došlo alebo malo dôjsť k spáchaniu trestného činu.
Rekonštrukcia sa vykonáva na základe skutkových zistení, získaných z iných už vykonaných dôkazov, a to ich porovnávaním s obnovenou situáciou, spravidla na mieste činu. V praxi sa v priebehu rekonštrukcie často uskutočňuje jeden alebo viacero vyšetrovacích pokusov. Primárnym účelom rekonštrukcie je overiť výpoveď podozrivého, obvineného, spoluobvineného, poškodeného alebo svedka. Cieľom je zistiť, či a do akej miery sú pravdivé určité tvrdenia, ktoré sú obsiahnuté vo výpovediach týchto osôb a ktoré majú význam pre trestné konanie, a u ktorých pretrvávajú pochybnosti. Pri rekonštrukcii nie je vylúčené získavanie nových poznatkov o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, ale na rozdiel od vyšetrovacieho pokusu to vzhľadom na odlišnú povahu rekonštrukcie nie je jej zákonným účelom, skôr dôsledkom vyplývajúcim z preverenia príslušnej výpovede.
Pri vykonávaní rekonštrukcie je kľúčové, aby podozrivý, obvinený, spoluobvinený, poškodený alebo svedok nebol usmerňovaný orgánmi činnými v trestnom konaní ohľadom jeho počínania pri čine, ktoré počas rekonštrukcie znázorňuje alebo opisuje. Inak by boli výsledky rekonštrukcie skreslené a mohli by stratiť svoju dôkaznú hodnotu. Zákon č. 301/2005 Z. z. v ustanovení § 104 ods. 1 vyjadruje subsidiaritu rekonštrukcie ako procesného úkonu a dôkazného prostriedku, ktorý má byť používaný len vtedy, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci. K úkonom, ktoré súvisia s rekonštrukciou, nesmie byť osoba, ktorá má právo odoprieť výpoveď, žiadnym spôsobom donucovaná.
Klasifikácia Kriminalistickej Rekonštrukcie
V kriminalistickej literatúre sa možno stretnúť s rôznymi kritériami klasifikácie kriminalistickej rekonštrukcie. Jedným z nich je charakter účasti osôb, ktoré poznajú kriminalisticky významné znaky rekonštruovaného originálu na samotnej rekonštrukcii. Ďalším významným kritériom je charakter rekonštruovaných objektov.
Podľa charakteru rekonštruovaných objektov možno kriminalistické rekonštrukcie rozdeliť do štyroch hlavných kategórií:
- Rekonštrukcia kriminalisticky významných miest: V tejto skupine je typickým predstaviteľom rekonštrukcia miesta činu. Rekonštruované miesto umožňuje nielen študovať situáciu miesta, v ktorej pôvodne páchateľ začal svoje konanie, ale aj modelovať na tomto mieste kriminalisticky významné deje a študovať štruktúru miesta činu.
- Rekonštrukcia kriminalisticky významných predmetov: Objektom skúmania sú rôzne predmety (vecí, listiny, dokumenty), ktoré boli z rôznych dôvodov poškodené, zničené alebo celkom zničené. Pri rekonštrukcii vecí ide predovšetkým o rekonštrukciu vonkajších vlastností originálu alebo jeho funkčných vlastností (napríklad rekonštrukcia mechanizmu nástražného výbušného systému). Pri rekonštrukcii listín a dokladov ide o rekonštrukciu vonkajšieho vzhľadu so znakmi obsahu originálu.
- Rekonštrukcia kriminalisticky významných znakov človeka: Tu môžeme hovoriť o rekonštrukcii vonkajšej podoby človeka a o rekonštrukcii iných znakov človeka. K tejto rekonštrukcii sa pristupuje v prípade pátrania po páchateľovi, za využitia metódy skladaného portrétu zostaveného na základe laického opisu páchateľa, alebo pri zisťovaní totožnosti kostrového nálezu či neznámej mŕtvoly. Pri rekonštrukcii iných znakov človeka sa obnovujú také znaky, ako je hmotnosť, telesné rozmery a podobne.
- Rekonštrukcia dynamických dejov: Do tejto skupiny sa všeobecne radia všetky rekonštrukcie dynamických dejov, či už prostredníctvom demonstrácií páchateľa alebo osôb, ktoré rekonštruovaný dej vnímali. Tento druh rekonštrukcie je pre kriminalistickú prax dominantný. Má charakter vyšetrovacieho úkonu a je často používaný pri vyšetrovaní trestného činu vraždy.
Proces Vykonávania Rekonštrukcie
Pri vykonávaní rekonštrukcie je dôležité dodržiavať stanovený postup, aby boli výsledky čo najobjektívnejšie a mali maximálnu dôkaznú hodnotu. Odporúča sa začať tým, že orgán činný v trestnom konaní oboznámi všetkých účastníkov rekonštrukcie s jej cieľom. Osoba, s ktorej aktívnou účasťou a na základe ktorej výpovede sa rekonštrukcia koná (nazývaná subjektom rekonštrukcie), by sa mala vyjadriť k zhodnosti podmienok miesta rekonštrukcie. Po objasnení týchto otázok je táto osoba vyzvaná, aby na základe svojich spomienok demonštrovala svoj pohyb v priestore a postupne predviedla v logickej nadväznosti jednotlivé činnosti súvisiace so spáchaním trestného činu.
Túto demonstráciu činností sprevádza subjekt výkladom a objasňuje motívy svojho konania. Týmto spôsobom je možné znovuobnoviť všetky podstatné situácie a činnosti, ktoré prebehli pri spáchaní trestného činu. Subjekt rekonštrukcie má pritom možnosť objasniť svoju minulú výpoveď. V závere rekonštrukcie trestného činu je potrebné sa opýtať prítomného znalca, obhajcu atď., či nemajú na subjekt rekonštrukcie nejaké otázky alebo pripomienky k priebehu a výsledkom rekonštrukcie.
Výber obmedzeného počtu účastníkov rekonštrukcie má význam nielen organizačný, ale aj psychologický. Táto taktika znižuje na minimum negatívne psychologické pôsobenie okolitého prostredia, napríklad na obvineného. Medzi ďalších účastníkov môžu patriť pomocné osoby, ktoré zabezpečujú napríklad technické aspekty, alebo štátny zástupca či orgán starostlivosti o mládež v závislosti od charakteru prípadu.
Dokumentácia Rekonštrukcie a Hodnotenie Výsledkov
Protokol o rekonštrukcii trestného činu je obligatórnym dokumentačným materiálom. V protokole sa uvedú najmä údaje o podmienkach, za ktorých bol tento úkon vykonávaný, a o ich prípadnej zhode s podmienkami, za ktorých malo dôjsť k rekonštruovanej udalosti či situácii. Ďalej sa popíšu pomôcky, prístroje, nástroje a iné predmety použité na rekonštrukciu, uvedie sa stupeň osvetlenia, viditeľnosti, dohľadnosti, počuteľnosti, klimatické podmienky. Je potrebné tiež zmieniť zdravotný stav a spôsobilosť všetkých účastníkov rekonštrukcie. Veľmi dôležité je zaznamenať vyhlásenia jednotlivých účastníkov úkonu, či protokol zodpovedá jeho priebehu a situácii pri rekonštrukcii, a obsah ich prípadných námietok, čo má potom význam pre hodnotenie tohto dôkazu. Protokol o rekonštrukcii sa považuje za listinný dôkaz, ktorý sa v hlavnom pojednávaní (prípadne vo verejnom zasadnutí) prečíta a predloží na nahliadnutie stranám, poprípade sa prehrá audiovizuálny záznam.
Hodnotenie vlastných výsledkov obsahuje vyjadrenie o tom, či boli zistené chýbajúce stopy objektov a či boli zistené chýbajúce vzťahy medzi existujúcimi stopami a objektmi. Hodnotenie ďalej obsahuje zistenie podstatných a významných znakov chýbajúcich častí pôvodných objektov. V procese hodnotenia priebehu a výsledkov rekonštrukcie je potrebné odpovedať na otázku, či boli rekonštrukciou získané hodnotné poznatky a či sa uvedené znaky prejavili očakávaným spôsobom. Potom je potrebné uviesť charakter vzniknutých rozdielov medzi skúmanými objektmi, či sú vysvetliteľné a aký majú význam v procese poznania. Pokiaľ existujú nesúladnosti vo vybraných znakoch, je potrebné stanoviť, či nie sú významné pre hodnotenie cieľa rekonštrukcie. Nájdené zhody znakov sú rozhodujúcou podmienkou pre záver o ich analógii, a tým aj pre vierohodnosť výsledkov rekonštrukcie.
Princíp vzájomnej súvislosti a podmienenosti elementov ľubovoľného systému dovoľuje v procese zisťovania skutkového stavu veci rekonštruovať devastované materiálne objekty, vonkajšiu podobu človeka, ako aj situácie na mieste činu, časovú poslupnosť a nadväznosť konania páchateľa, poslupnosť a mechanizmus priebehu udalostí. Takto rekonštruované objekty môže orgán činný v trestnom konaní podrobiť bezprostrednému skúmaniu ako substitúty originálov. Keďže rekonštruovaný objekt svojimi významnými vlastnosťami zodpovedá originálu, je možné ho v procese poznania využiť namiesto originálu, ktorý zanikol a ktorého znaky sú zachytené v dokumentačnom obraze skúmaného objektu, alebo v iných zhromaždených materiáloch k vyšetrovanému prípadu.
Kriminalita v Oblasti Kultúrneho Dedičstva a jej Eliminácia
Kultúrne dedičstvo predstavuje nenahraditeľné hodnoty, ktoré v prípade zničenia nebude možné ničím a nikdy plnohodnotne nahradiť. Eliminácia kriminality v oblasti kultúrneho dedičstva je preto morálnym a politickým záväzkom orgánov verejnej moci voči krajine a jej obyvateľstvu. Medzi najzávažnejšie formy trestnej činnosti v tejto oblasti patrí nelegálny obchod s kultúrnym dedičstvom. Na trhu s umením a starožitnosťami sa nachádza aj množstvo ukradnutých, ulúpených, spreneverených či podvodne získaných umeleckých diel vrátane falšovaných alebo pašovaných predmetov. Vo svetovom meradle ide o štvrtý až piaty najvýnosnejší nelegálny obchod, na ktorom sa podieľa aj organizovaný zločin. Pred ním figuruje len nelegálny obchod s drogami, zbraňami a bielym mäsom.
Na základe uvedených skutočností bola na podnet nominanta Prezídia Policajného zboru uznesením medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou č. 13 zo 4. decembra 2012 zriadená multidisciplinárna integrovaná skupina odborníkov zameraná na elimináciu kriminality v oblasti kultúrneho dedičstva. Uznesením medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou č. 25 z 27.
Kriminalistický a Expertízny Ústav Policajného Zboru SR
Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru Slovenskej republiky bol zriadený v roku 1991 nariadením ministra vnútra č. 4/1991 ako organizácia na zabezpečenie kriminalisticko-technickej a expertíznej činnosti pre potreby Policajného zboru Slovenskej republiky, orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ako aj na zabezpečenie vedecko-technického rozvoja v tejto oblasti. V súčasnosti ústav zamestnáva približne 200 expertov a 50 občianskych zamestnancov. Ústav je zapísaný v zozname znaleckých inštitúcií znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky ako znalecký ústav pôsobiaci v odbore č. 490000 Kriminalistika, pod registračným číslom 900013, zo dňa 5. 9. 2006.
Ústav skúma stopy a vzorky z miesta činu, alebo vzorky inak s trestným činom súvisiace, ktoré sú na skúmanie predložené hlavne orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi. Na základe žiadosti sa expert v prípade potreby ako poradca zúčastňuje obhliadky miesta činu. Výsledky skúmania kriminalistických stôp, zistené skutočnosti na mieste činu alebo pri psychofyziologickom vyšetrení osôb experti ústavu spracúvajú písomne hlavne formou znaleckého posudku alebo odborného vyjadrenia, v ktorých odpovedajú na otázky položené vyšetrovateľom, súdom alebo iným oprávneným subjektom. Podľa Organizačného poriadku Ministerstva vnútra SR je expert v odborných otázkach nezávislý a pri hodnotení dôkazov a súvislostí sa riadi zásadami svojej odbornosti.
tags: #rekonstrukcia #kriminalisticky #vyznamnych #konani