Kaštieľ v Rusovciach, kedysi jedna z najkrajších, no dlho zanedbávaných pamiatok Bratislavy, sa po rokoch čakania konečne dočkal rozsiahlej obnovy. Hoci verejnosť bude mať prístup len k obmedzeným častiam areálu, samotná rekonštrukcia je významným krokom k zachovaniu národného kultúrneho dedičstva a zároveň prináša fascinujúce objavy z rímskeho obdobia.
Historický kontext a súčasný stav
Rusovský kaštieľ, známy svojou neogotickou architektúrou inšpirovanou anglickými tudorovskými zámkami, bol dlhé roky svedkom úpadku. Napriek tomu, že je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je vo vlastníctve štátu, jeho využitie sa menilo. V minulom storočí slúžil ako sídlo Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK). Po roku 1989 sa jeho vlastníctvo presúvalo medzi Slovenskú národnú galériu a Národnú banku Slovenska, až sa napokon od roku 1995 stal majetkom Správy zariadení Úradu vlády SR.
Dlhodobé zanedbávanie zanechalo na kaštieli citeľné stopy. Pred začiatkom rekonštrukčných prác sa nachádzal vo výrazne zanedbanom stave. Statika budovy bola narušená, nosné konštrukcie zdegradované a niektoré stropy zhnité. Interiéry trápili drevokazné huby, poškodené stropy a zničené podlahy. Okrem konštrukčných problémov bola poškodená aj výzdoba.
Rozsah a ciele rekonštrukcie
Hlavným cieľom rozsiahlej rekonštrukcie je prinavrátiť kaštieľu jeho novogotickú podobu z polovice 19. storočia a zároveň ho premeniť na reprezentatívne miesto pre významné zahraničné návštevy a štátne podujatia. Vláda potrebuje adekvátne budovy pre podujatia štátnej reprezentácie, ako je napríklad predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré Slovensko prevezme v prvej polovici roka 2030. Zároveň Bratislava trpí nedostatkom vhodných ubytovacích zariadení pre vysokých zahraničných hostí, aby sa predišlo situáciám, kedy by museli prespávať vo vládnom hoteli Bôrik ešte z čias komunizmu, ako sa to stalo v roku 2008 britskej kráľovnej Alžbete II. či nórskemu kráľovi Haraldovi V.
Rekonštrukcia zahŕňa komplexnú obnovu exteriéru aj interiéru kaštieľa. Zameriava sa na obnovu historických výmaľieb, povrchov stien, podláh a stropov. Práce na obnove kaštieľa sa začali v júni 2024 a predpokladajú sa do konca roka 2029. Projekt je ohodnotený na 110 miliónov eur a realizuje ho konzorcium troch firiem: HOCHTIEF SK, HORNEX a Adifex.
Archeologické objavy: Rímsky akvadukt a ďalšie poklady
Súčasťou rekonštrukčných prác je aj archeologický výskum, ktorý priniesol prevratné nálezy s celoslovenskou unikátnosťou. Počas prvej fázy výskumu, ktorý sa začal v septembri 2024, archeológovia z Trnavskej univerzity pod vedením doc. Erika Hrnčiarika objavili pozostatky ľudských obydlí, zvyšky pôvodného stredovekého hradu a množstvo artefaktov.
Najvýznamnejším objavom je unikátny rímsky akvadukt, prvý svojho druhu preskúmaný na území Slovenska. Doteraz sa podarilo preskúmať 38 metrov tohto architektonického skvostu, na ktorého stavbu Rimania použili približne 51 ton kameňa a viac ako 80 tegúl. Tehly boli dokonca označené menom majstra, ktorý ich v 2. storočí n.l. vyrobil a pochádzal z Carnunta, hlavného mesta vtedajšej rímskej provincie Horná Panónia. Dobre zachovaný stav akvaduktu pripisujú archeológovia jeho krátkemu využívaniu a následnému zasypaniu, čo ho skvele zakonzervovalo.
Tento objav je mimoriadne významný, pretože podobné stavby boli doteraz známe len z územia bývalej Rímskej ríše a boli súčasťou nadnárodnej lokality Hranice Rímskej ríše - Dunajský Limes, zapísanej na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Nález rímskeho akvaduktu v Rusovciach poskytuje cenné informácie o technických zručnostiach a infraštruktúre Rimanov na našom území.
Archeológovia predpokladajú, že akvadukt slúžil na prísun veľkého množstva vody do nejakej mohutnejšej stavby, ako boli napríklad vtedajšie rímske verejné kúpele. V nadchádzajúcom archeologickom výskume, ktorý sa začne v máji tohto roka, sa im možno podarí dokázať túto hypotézu a objaviť aj základy rímskych kúpeľov.
Okrem akvaduktu sa našli aj ďalšie cenné artefakty. Zvlášť unikátnou je rímska bronzová peňaženka, ktorá vyzerá ako dámska kabelka a slúžila na bezpečné nosenie zlatých a strieborných mincí. Na celom svete sa ich našlo v rôznom stave len 20, takže tento 21. nález v dokonalom stave je raritou. Nález peňaženky sa uskutočnil pri archeologickom preskúmavaní pôvodného čeľadníka.
Čeľadník a park: Verejnosti prístupné časti areálu
Pre verejnosť budú dostupné obnovený čeľadník a rozsiahly anglický park. Čeľadník, ktorý bol postavený okolo roku 1750 a počas 1. svetovej vojny slúžil ako vojenský lazaret, bol v oveľa horšom stave ako samotný kaštieľ. Po obnove bude slúžiť ako priestor s reštauráciou a kaviarňou, výstavnou a sobášnou miestnosťou. Rozšíri tak možnosti pre obyvateľov Rusoviec a ich návštevníkov, kde sa môžu zastaviť, občerstviť sa a dozvedieť sa viac o histórii kaštieľa a jeho okolia.
Revitalizácia parku zahŕňa výrub starých a chorých stromov, obnovu drevín, trávnikov, chodníkov a drobnej parkovej architektúry, ako aj doplnenie nových prvkov. Park bude od kaštieľa oddeľovať sklenené oplotenie, podobné tomu v Grassalkovichovej záhrade, kvôli bezpečnosti zahraničných delegácií.
Kontroverzie a budúcnosť projektu
Napriek rozsiahlej obnove a fascinujúcim archeologickým objavom, projekt nie je bez kontroverzií. Architekti upozorňujú, že investícia vo výške viac ako sedemdesiat miliónov eur (pôvodne sa spomínalo 76 miliónov eur, neskôr 110 miliónov eur) absolútne nespĺňa transparentné kritériá výberu realizačného tímu ani súčasné prístupy k rekonštrukcii architektúry. Slovenská komora architektov navrhovala pomoc pri organizácii verejnej súťaže architektonických návrhov, avšak návrh vznikol bez súťaže a stretol sa s kritikou odbornej verejnosti kvôli "lacným provinčným efektom" vo vizualizáciách.
Napriek týmto výhradám, rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach predstavuje významnú investíciu do kultúrneho dedičstva Slovenska. Po dokončení sa kaštieľ stane reprezentatívnym sídlom pre štátnu reprezentáciu a zároveň obohatí kultúrnu ponuku Bratislavy o verejne prístupné časti areálu.
Súvislosti s inými projektmi
Je zaujímavé porovnať rekonštrukciu rusovského kaštieľa s podobnými projektmi v iných častiach Slovenska. Napríklad v obci Smižany prešla rekonštrukcia kaštieľa v rokoch 2007-2009. Projekt, spolufinancovaný Európskou úniou, zahŕňal obnovu exteriéru aj interiéru, výmenu okien, podláh, striech a fasády. Zrekonštruovaný kaštieľ v Smižanoch slúži ako reprezentačné a spoločenské priestory pre rôzne podujatia, čím sa zvýšil kultúrny a osvetový potenciál obce. Tento projekt ukazuje, že aj menšie obce môžu úspešne obnoviť svoje kultúrne pamiatky s podporou fondov EÚ. Rozdiel v rozsahu a finančnom zabezpečení medzi projektmi v Rusovciach a Smižanoch však odzrkadľuje rozdielnu funkciu a význam týchto objektov pre štátnu a regionálnu úroveň.
Budúcnosť a prezentácia nálezov
O prezentácii rímskeho akvaduktu pre verejnosť sa ešte nerozhodlo. Existujú možnosti, že ostane zasypaný pod zemou, aby sa predišlo jeho devastácii, pričom bude k dispozícii jeho trojdimenzionálne naskenovaná 3D podoba. V každom prípade sa predpokladá, že po ukončení archeologických prác by sa artefakty mohli prezentovať v rámci výstavných priestorov obnoveného čeľadníka.
Rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach je komplexný projekt s dlhou históriou príprav a realizácie. Hoci verejnosť nebude mať plný prístup do kaštieľa, jeho obnova je nevyhnutná pre zachovanie vzácnej pamiatky a pre potreby štátnej reprezentácie. Fascinujúce archeologické objavy navyše obohacujú naše poznanie o histórii územia a dodávajú projektu ďalší rozmer.
tags: #rekonstrukcia #kastiela #postup