Blatnický hrad, kedysi strategická obranná stavba chrániaca významnú obchodnú cestu Magna via viedúcu Turcom, sa dnes týči nad Gaderskou dolinou vo Veľkej Fatre ako monumentálna ruina s koreňmi siahajúcimi do 2. polovice 13. storočia. Nachádza sa v nadmorskej výške približne 612 metrov nad morom na skalnatom vápencovom Plešovickom hrebeni, ktorý sa tiahne od južnejšie situovaného vrchola Plešovica (658 m n. m.). Hoci časom poznamenaný zubom času, hrad prechádza v súčasnosti rekonštrukciou, ktorá mu postupne vracia jeho niekdajšiu podobu a umožňuje návštevníkom nahliadnuť do histórie.
Prístup a okolie hradu
Cesta na hrad Blatnica vedie z juhovýchodného okraja obce Blatnica po žltej turistickej značke. Obec Blatnica je dobre prístupná od hlavnej cesty spájajúcej mestá Martin a Turčianske Teplice, či už prídete zo severu alebo juhu po jednej z diaľnic. Pre návštevníkov prichádzajúcich autom je k dispozícii spoplatnené parkovisko pri vstupe do Gaderskej doliny. Odtiaľto už stačí sledovať žltú značku, najskôr po kvalitnej asfaltke, z ktorej sa na rázcestí Odbočka na hrad Blatnica (521 m n. m.) odbáča vľavo. Následne výstup, stále po žltej značke, pokračuje až k hradu.
Trasa z parkoviska v Gaderskej doline k hradu trvá približne 45 minút vychádzkovou chôdzou menej náročným terénom. V úvodnej časti trasy návštevníkov pravdepodobne zaujme Pamätník hrdinov SNP s netradičným dizajnom a drevená vstupná brána do Gaderskej doliny. Dolinou vedie kvalitná asfaltka, obľúbená medzi cyklistami, kolobežkármi a korčuliarmi. Po chvíli chôdze sa dorazí k miestnej chatovej osade. Približne 10 minút chôdze za ňou sa nachádza smerovník s názvom Odbočka na hrad Blatnica, kde treba odbočiť do lesa. Vlniacim sa chodníkom cez les sa návštevníci dostanú k Chate pod hradom Blatnica.
Existuje aj alternatívna trasa, vhodnejšia pre tých, ktorí sa nachádzajú v severozápadnej časti Blatnice, na konci dediny v blízkosti družstva. Odtiaľto sa treba vybrať po asfaltke s nižšou premávkou. Približne po 10 minútach sa dosiahne prehradná cesta smerujúca na lúku. Hoci tu nie je možné zaparkovať autom, pešo alebo na bicykli sa dá prekážka obísť. Následne stačí sledovať chodník, ktorý privedie priamo k hradu, ktorý je z lúky viditeľný, čo uľahčuje orientáciu. Táto trasa je vhodná aj pre jazdu na horskom bicykli.
Blatnický hrad sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatra, preto je dôležité dbať na miestne pravidlá ochrany prírody. Hoci výstup na hrad je z hľadiska náročnosti nenáročný, v záverečnej časti prístupovej chodník môže byť v horších podmienkach, napríklad po dažďoch alebo v zimnom období, klzkejší. V takýchto prípadoch sa odporúča prispôsobiť výstroj, napríklad si pribaliť protišmykové návleky na obuv pri ľadovom podklade, alebo použiť turistické paličky. Inak výstup zvládnu deti aj seniori v bežnom turistickom oblečení.
Hrad Blatnica / Castles Blatnica Slovakia
Architektúra a história hradu
Blatnický hrad vzhľadom nevybočuje z typického rámca stredovekých pevností. Bol obohnaný hradbami, za ktorými sa nachádzali obytné budovy a palác. Súčasťou hradu boli strážne veže a kaplnka. Prvým známym majiteľom bol Peter z Brezovice, ktorý bol spomínaný v roku 1300. Najviac sa o rozvoj hradu však zaslúžili Révaiovci, ktorí ho získali v roku 1540. Podarilo sa im postaviť niekoľko nových budov a vybudovať predhradie. Neskôr hrad obsadili vojaci Imricha Thököliho a Františka II. Rákócziho.
Hradná zrúcanina sa dnes takmer úplne stráca v hustom ihličnatom lese, ktorý pokrýva celý hradný vrch. Napriek tomu sa zachovali viaceré časti hradu, ktoré svedčia o jeho niekdajšej mohutnosti. K najvýraznejším prvkom patrí vysoké torzo západnej veže s dodnes badateľnými strieľňami. Hrad tvorí dvojvežové jadro doplnené o opevnené predhradie. Na najvyššom bode hrebeňa stojí hradný palác, ukončený dvojicou veží. Vnútorný priestor paláca je dnes do značnej výšky vyplnený napadanou suťou z rozpadnutých stien. Obvodové múry paláca a podkovovitej východnej veže majú na vnútornej strane takmer úplne rozpadnuté líca, silne narušená je aj koruna muriva so zvyškami takmer úplne rozpadnutých okenných otvorov. Plášť muriva podkovovitej veže je rozdelený zvislou trhlinou, prechádzajúcou až k päte muriva. K juhozápadnej veži sú z vonkajšej strany priložené prístavby. Na juhovýchodnej strane stojí torzo schodiska so zachovanou jednou bočnou obvodovou stenou a rozpadnutým okenným otvorom.
Z vonkajšieho opevnenia stoja len fragmenty hradbového múru na severovýchodnej, južnej a východnej strane. Z valcovej bašty vo východnom nároží je čitateľný len vonkajší plášť, interiér je v celom rozsahu vyplnený suťou. Silne poškodený je predovšetkým južný úsek hradieb na okraji skalného zrázu, kde je plošne rozpadnuté líce muriva v spodnej časti. Z nadväzujúcej časti opevnenia na východnej strane stoja len nesúvislé fragmenty. Najlepšie zachovanou časťou predhradia je palác a hospodárska budova na južnej strane. Z oboch budov stoja čiastočne zachované vonkajšie obvodové steny, ostatné múry sú úplne deštruované. Na intaktne zachovanej čelnej stene paláca predhradia sa zachovali zvyšky pôvodných omietok a na vnútornej strane aj zvyšky klenieb a komínov. Čelný múr susednej hospodárskej budovy je v značnom rozsahu poškodený rozpadom okenných otvorov.
S úpadkom významu cesty Magna via, ktorá viedla z Nitry na sever, klesal aj strategický význam hradu Blatnica. V 18. storočí začal hrad chátrať a postupne sa menil na ruinu.
Rekonštrukcia a súčasnosť
V súčasnosti je Blatnický hrad čiastočne zakonzervovaný a prechádza rekonštrukciou. Zachovali sa z neho viaceré časti hradieb, múry paláca a obrysy niekdajších obytných budov, ktoré aj napriek ich zničenému stavu dávajú tušiť jeho niekdajšiu mohutnosť. Rekonštrukčné práce prebiehajú v rôznych častiach hradu, čo znamená, že návštevníci môžu často naraziť na lešenie či stavebný materiál. Tieto aktivity však nebránia v prehliadke a vo väčšine prípadov sa návštevníci bez problémov dostanú do značnej časti hradu.
V severovýchodnej časti hradu, pri vonkajších múroch, sa nachádza drevený domček, pri ktorom bolo ohnisko s lavičkami. Jeho presný účel nie je úplne jasný, no predpokladá sa, že by mohlo ísť o kultúrno-informačné centrum, ktoré sa v budúcnosti plánuje otvoriť. V južnej a juhovýchodnej časti hradu sa nachádzajú vyhliadky s veľmi peknými výhľadmi do útrob Gaderskej doliny a na okolité veľkofatranské kopce. Tieto miesta, hoci sú vybavené provizórnym dreveným zábradlím, ponúkajú úchvatné scenérie, najmä počas západu slnka, kedy sa dá príjemne zrelaxovať.
Vstup na hrad je bezplatný a hrad je otvorený celoročne. Počas rekonštrukčných prác síce môžu byť niektoré časti obmedzené, no celkový charakter hradu a jeho okolia umožňuje príjemný výlet. V Gaderskej doline sa nachádzajú aj gastronomické prevádzky, kde sa návštevníci môžu občerstviť.
Projekt zapojenia nezamestnaných do obnovy hradov, ktorý fungoval od roku 2011, bol v posledných rokoch ukončený. Napriek tomu sa na Blatnickom hrade pracuje aj naďalej, aj keď zatiaľ bez nároku na mzdu. Vedúca Združenia hradu Blatnica, Regina Yveta Vaňková, uviedla, že plány na sezónu sa často zakladajú na menšom počte pracovníkov, než bolo pôvodne zamýšľané. Práce sa zameriavajú predovšetkým na dokončenie rozpracovaných úloh z predchádzajúcich rokov. Od roku 2012 do roku 2020 prešlo občianskym združením obnovy hradu celkovo 220 ľudí.
Blatnica a jej historické pozadie
Obec Blatnica, nachádzajúca sa pod horami s malebnou horskou kulisou Veľkej Fatry, je obklopená romantickými dolinami, horskými bystrinami a voňavými lesmi. V jej vápencových bralách sa skrývajú väčšie a menšie jaskyne, ktoré od dávnych čias priťahovali pozornosť. Osobitnú pozornosť vzbudila najmä jaskyňa Mažarná v úbočí Tlstej vo výške 300 metrov nad úrovňou Gaderského potoka. Jaskyňa bola osídlená už v mladšej dobe kamennej, s archeologickými nálezmi datovanými do 5.-4. tisícročia pred Kristom.
Druhá fáza osídlenia Blatnice spadá do konca druhého tisícročia pred Kristom, s nálezmi pohrebiska lužickej kultúry na Záhorí. Ďalším významným dokladom starého osídlenia bol nález bronzovej ihlice s tzv. pečatidlovou hlavicou v jaskyni nad Plešovicou. Ľud lužickej kultúry, ktorý osídlil údolie Turca približne v rokoch 1300 - 700 pred Kristom, patril do mladšej doby bronzovej. Nálezy z oblasti Blatnice z tohto obdobia reprezentujú vysoký kultúrny stupeň ľudskej produkcie bronzových zbraní a nástrojov.
Neskôr nasledovalo keltské obdobie, kedy sa Blatnica dostala do kontaktu s tzv. laténskou civilizáciou. Toto obdobie je charakteristické budovaním hradísk, pričom jedným z nich bolo osídlené aj kopec nad obcou - Plešovica, kde sú dodnes viditeľné stopy hlinených valových opevnení.
Zásadným obdobím pre históriu regiónu bolo ranoslovanské osídlenie. Turiec patril do Nitrianskeho kniežatstva a hoci z tohto obdobia máme menej vecných dokladov, oblasť Blatnice priniesla veľmi vzácny nález hrobu veľkomoravského veľmoža, známeho ako tzv. Blatnický meč. Tento meč, s rukoväťou vybiehanou zlatom a striebrom, patrí do skupiny karolínskych mečov. Časť jeho kovaní je avarského pôvodu s ľaliovitými ozdobami, zatiaľ čo druhá časť svedčí o domácom umelcovi, ktorý zobrazil skrčené postavy so zdvihnutými rukami, usporiadané proti sebe ako na hracích kartách. Predpokladá sa, že tento hrob sa pôvodne nachádzal v Sebeslavciach, neskôr sa dostal do Révayovských zbierok na Sklabinskom hrade a nakoniec do zbierok Národného múzea v Budapešti. Blatnický nález predstavuje unikátny doklad umeleckých prúdov veľkomoravského obdobia.
Výlet na hrad Blatnica je preto nielen možnosťou spoznať históriu stredovekej pevnosti, ale aj ponoriť sa do bohatého archeologického a historického dedičstva regiónu, ktoré siaha do najstarších dôb osídlenia Slovenska. Rekonštrukcia hradu mu postupne vracia dôstojnosť a umožňuje budúcim generáciám spoznať jeho minulosť.
tags: #rekonstrukcia #hradu #blatnica