Slovenský futbalový zväz (SFZ) v spolupráci so štátom pred niekoľkými rokmi odštartoval ambiciózny projekt zameraný na rekonštrukciu, modernizáciu a výstavbu futbalových štadiónov po celom Slovensku. Tento rozsiahly projekt, pôvodne naplánovaný do roku 2022, mal za cieľ radikálne zlepšiť stav futbalovej infraštruktúry, ktorá bola v mnohých prípadoch v dezolátnom stave. Pred troma rokmi, keď projekt začínal, video prezentujúce slovenské futbalové stánky často zobrazovalo obrazy pripomínajúce ruiny - zničené tribúny, popraskané omietky, plesne, hrdzu a zanedbané trávniky.
„Väčšina z nich je v hroznom stave. Dvadsať rokov sa do infraštruktúry neinvestovalo,“ konštatoval vtedy Ján Kováčik, vtedajší šéf Slovenského futbalového zväzu. Táto situácia si vyžiadala rozsiahle riešenie, čo viedlo k schváleniu rozdelenia 45 miliónov eur zo štátnej dotácie na projekt rekonštrukcie, modernizácie a výstavby celkovo 21 futbalových štadiónov.
Finančný model a podmienky účasti
Kľúčovou podmienkou pre účasť v tomto projekte bola finančná spoluúčasť mesta alebo súkromného investora na úrovni 40 percent. To znamenalo, že ak Slovenský futbalový zväz prideľoval dotáciu napríklad vo výške 750-tisíc eur, klub, mesto alebo súkromný investor museli z vlastných zdrojov zabezpečiť minimálne pol milióna eur. Táto požiadavka sa ukázala ako významná prekážka pre niektoré kluby, čo viedlo k tomu, že z projektu neskôr odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Tieto mestá boli nahradené Skalicou, Sereďou a Žiarom nad Hronom, ktoré boli schopné splniť podmienku finančnej spoluúčasti.
Projektový manažér SFZ, Peter Dedík, priznal, že v úvode sa predstavovali rýchlejšie tempo realizácie, najmä čo sa týka samotnej výstavby. Napriek počiatočným výzvam sa však projekt postupne rozbiehal a mnohé štadióny začali prechádzať transformáciou.
Rozdelenie financií a UEFA kategórie štadiónov
Celkový balík financií bol rozdelený medzi jednotlivé štadióny na základe ich potrieb a ambícií, pričom sa zohľadňovali aj požiadavky Európskej futbalovej únie (UEFA). Najväčšiu sumu, 13 miliónov eur, získala Trnava, čo jej umožnilo postaviť štadión kategórie UEFA 4. Nasledovala Žilina so 4,5 milióna eur a UEFA kategóriou 4. Ďalšie mestá ako Košice, Banská Bystrica, Dunajská Streda, Nitra, Prešov a Trenčín získali po 4 milióny eur alebo 2,4 milióna eur, pričom ich štadióny boli zaradené do kategórie UEFA 3. Menšie sumy boli prideľované pre štadióny v kategórii UEFA 3/2 a UEFA 2, ako napríklad Myjava, Ružomberok, Senica, Zlaté Moravce (každý s 1 miliónom eur), Poprad (1,5 milióna eur) a menšie mestá ako Bardejov, Skalica, Humenné, Sereď, Podbrezová, Prievidza, Žiar nad Hronom a Zvolen (každý so 750-tisíc eurami).
Tieto kategórie UEFA sú dôležité, pretože určujú štandardy, ktoré musia štadióny spĺňať, aby mohli hostiť medzinárodné zápasy. Pre kluby v najvyššej slovenskej súťaži bola od sezóny 2017/2018 stanovená minimálna požiadavka kategórie UEFA 2, ktorá zahŕňa napríklad vyhrievaný trávnik a umelé osvetlenie.
Hotové a rozostavané štadióny
V rámci projektu bolo k určitému dátumu osem štadiónov už dokončených. Medzi ne patrili novopostavený štadión v Trnave a zrekonštruované stánky v Myjave, Poprade, Senici, Zlatých Moravciach, Podbrezovej, Žiline a Ružomberku. Modernizácia v týchto prípadoch zahŕňala predovšetkým výstavbu alebo rekonštrukciu tribún, zlepšenie sociálneho zázemia pre divákov, vybudovanie vyhrievania hracej plochy, umelého osvetlenia či turniketového systému. V Žiline sa navyše plánovala aj výstavba parkovísk.
V štádiu pokročilej výstavby sa nachádzali štadióny vo Zvolene, Bardejove a Skalici. Vo Zvolene boli takmer kompletné tribúny, v Bardejove sa pracovalo na vyhrievanom trávniku a v Skalici sa dokončovali nové šatne a vybavovalo povolenie na osvetlenie. Predpokladalo sa, že rekonštrukcia v týchto mestách bude dokončená ešte v danom roku. V Humennom prebehla veľká časť búracích prác a ďalšie práce boli naplánované na aktuálny rok.
Dva úplne nové štadióny vyrastali v Dunajskej Strede a Trenčíne. V Trenčíne sa začali búracie práce už v roku 2014, zatiaľ čo v Dunajskej Strede bola zbúraná jedna tribúna a klub odohral svoj posledný ligový zápas na starom štadióne. Výstavba novej arény v Dunajskej Strede sa mala začať v polovici mája s plánovaným návratom tímu v septembri, pričom celá stavba mala byť hotová do roku 2018.
Nový štadión mal vzniknúť aj v Košiciach, avšak tu bolo potrebné najprv uskutočniť verejnú súťaž na výber zhotoviteľa stavby. Projekt v Košiciach mal byť tiež ukončený do júna 2018.
Zmluvné vzťahy a špecifické prípady
Futbalový zväz mal vtedy podpísané zmluvy na výstavbu alebo rekonštrukciu 17 štadiónov, pričom Národné tréningové centrum v Poprade vlastnil samotný zväz. Zmluvy však ešte neboli podpísané s Banskou Bystricou, Prešovom a Sereďou. Očakávalo sa, že zmluvy s Prešovom a Sereďou budú podpísané v priebehu mája.
Špecifickým prípadom bola Banská Bystrica, kde je majiteľom štadióna ministerstvo obrany. V tomto prípade mala byť modernizácia štadióna financovaná zo štátnej dotácie, pričom partnerom pri modernizácii mal byť opäť štát.
Odstúpenia od projektu a argumenty klubov
Ako bolo spomenuté, z pôvodného zoznamu štadiónov v priebehu prvých troch rokov odstúpili Levice, Dolný Kubín a Topoľčany. Primátor Dolného Kubína, Roman Matejov, argumentoval, že odmietajú sedačky za 750-tisíc eur a peniaze od štátu by klub mohol použiť len na výstavbu novej tribúny. Ostatné práce by si musel hradiť z vlastných zdrojov, čo by predstavovalo dodatočné náklady vo výške pol milióna až milióna eur. Podobné problémy videli aj v Topoľčanoch.
Peter Dedík vysvetľoval, že podstatou projektu je vytvoriť komfort pre diváka, postaviť nové tribúny, zlepšiť sociálne zázemie a služby pre ľudí. Zdôraznil, že to sa v mnohých prípadoch nedá dosiahnuť rekonštrukciou starých tribún. Preto sa vypísali tendere na nové tribúny, čo sa niektorým partnerom nepáčilo. Prezidentka FK Slovan Levice, Zuzana Kolčárová, uviedla, že klub nemá peniaze na rozdávanie a na rekonštrukciu vo vlastnej réžii. Klub by bol rád, keby dokázal zaobstarať nové dresy a podobné veci pre hráčov, pričom nemal sponzora, ktorý by investoval taký objem peňazí, aký by si modernizácia štadióna vyžadovala.
Dedík dodal, že ambíciou trojice klubov bolo podporiť mládež, avšak projekt nie je primárne postavený na mládeži. Dotácia na ligové štadióny nekryje napríklad rekonštrukciu šatní pre mladších žiakov, čo by sa nedalo zúčtovať na ministerstve. Poslankyňa mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne, Zdenka Poracká, tiež argumentovala, že 730 miest na sedenie klubu stačí. Dedík na to reagoval, že ľudia na štadión nejdú aj preto, lebo prostredie pre divákov je absolútne nevyhovujúce. Navyše, podľa smernice musí mať štadión kapacitu minimálne 1500 miest, aby spadal do kategórie UEFA 2.
Trnavská City Aréna - vzor modernizácie
Najväčšiu časť z dotácie ministerstva, trinásť miliónov eur, získala Trnava. Prioritou nového vedenia SFZ bolo vybudovanie Národného futbalového štadióna, no zároveň sa kládol dôraz aj na rekonštrukciu existujúcich štadiónov. V čase, keď jediný štadión, na ktorom mohla reprezentácia hrať, bol v Žiline, sa na projekte City Aréna v Trnave preinvestovalo takmer osemdesiat miliónov eur. Väčšina z tejto sumy smerovala na priľahlé nákupné centrum, pričom samotný štadión stál takmer tridsať miliónov eur. Zväz ako 51-percentný akcionár vstúpil do spoločnosti, ktorá štadión prevádzkuje.
V Trnave bol projekt reálne pripravený a rozbehnutý, nebola to žiadna "bublina". Existovala šanca, že do dvoch rokov by sa dalo hrať s reprezentáciou na lepšom štadióne ako v Žiline. Trnava bola a je jednou z dvoch top bášt slovenského futbalu s najväčším potenciálom prilákať ľudí. Štadión bol projektovaný podľa technických parametrov a požiadaviek UEFA a FIFA s kapacitou tesne pod 19 000 miest. Súčasťou areálu je dvojpodlažné podzemné parkovisko, administratívne priestory, hotel a obchodné centrum s multikinom. Celý komplex spĺňa štandardy moderných stavieb vrátane ekologických technológií a energetickej úspornosti. Náročná prestavba trvala približne dva roky. Napriek kritike, že moderná "ozruta" je hneď vedľa historického centra Trnavy, väčšina domácich bola spokojná, lebo mať štadión na takejto úrovni je pre "Bílých Andelov" veľmi dôležité. Otváracie zápasy sa uskutočnili 22. augusta a hrali ich legendy Spartaka Trnava proti Ajaxu Amsterdam a prvoligový Spartak proti brazílskemu Atlético Paranaense. Mesto poskytlo za symbolickú sumu pozemok, investor po otvorení odovzdal futbalový stánok späť do majetku samosprávy a bude si ho 30 rokov prenajímať za symbolickú sumu.
Národné tréningové centrum v Poprade
Špecifickým prípadom v rámci projektu je Národné tréningové centrum v Poprade, ktorého vlastníkom je Slovenský futbalový zväz. Projekt bol spustený pred tromi rokmi a zahŕňal 21 štadiónov po celom Slovensku. V Poprade sa kompletne zrekonštruovala pôvodná tribúna, bol vybudovaný trávnik vyhrievaný geotermálne z neďalekého aquaparku. V rámci rekonštrukcie tribúny bolo vytvorené umelé osvetlenie so štyrmi úrovňami svietivosti, z ktorých najvyššia prekračovala požadovanú normu 1400 luxov pre medzištátne televízne zápasy. Súčasťou prvej fázy rekonštrukcie bolo aj vybudovanie ubytovacích kapacít s 39 lôžkami a reštaurácia. V druhej fáze sa dobudovaním tribúny okolo hracej plochy zvýšila kapacita štadióna na 5700 divákov a pripravovala sa dostavba tréningových plôch. NTC Poprad slúži reprezentačným mužstvám SR vo všetkých vekových kategóriách a v podhorskom prostredí poskytuje ideálne podmienky pre sústredenia a zápasy. Prvotriedne tréningové podmienky a regenerácia v blízkom aquaparku sú atraktívne aj pre zahraničné družstvá.
Rozvoj infraštruktúry v ďalších mestách
V Trenčíne moderný futbalový štadión vyrástol na mieste starého mestského štadióna Na Sihoti do jesene 2018. Starý štadión s kapacitou 4 300 divákov bol zbúraný a na jeho mieste stál nový s kapacitou 11 694 divákov, s krytými miestami na sedenie, skyboxmi, VIP sektorom a dvoma LED obrazovkami. Nový projekt riešil aj parkovanie a súčasťou arény boli fanshop, reštaurácia a kaviareň. Štadión bol navrhnutý tak, aby mohol byť využitý aj na koncerty a festivaly. Investičné náklady na stavebnú a technologickú časť po kompletnej prestavbe dosiahli až 14,9 milióna eur.
Nový futbalový štadión mal vyrásť aj v Košiciach s odhadovanou cenou okolo 15 miliónov eur, z čoho 4 milióny získalo mesto od SFZ. Stavenisko bolo odovzdané koncom novembra 2015, avšak ešte predchádzal archeologický prieskum. Košická futbalová aréna s kapacitou 9080 miest mala spĺňať podmienky UEFA a mať vyhrievaný trávnik. Prvý zápas sa mal hrať v sezóne 2017/2018.
Dunajská Streda sa tiež dočkala nového štadióna spĺňajúceho kritériá UEFA, ktorého dokončenie bolo naplánované na rok 2018. Búracie práce začali koncom leta 2015.
Prešov pristupoval ku rekonštrukcii futbalového štadióna, pričom vynovený stánok mal stáť na mieste terajšieho tréningového ihriska. Staré zázemie pri terajšom ihrisku malo byť zmenené na tréningové.
Futbalový štadión pod Zoborom v Nitre čakal prestavba v celkovej sume 4 milióny eur, pričom dotácia SFZ predstavovala 2,4 milióna eur a povinné dofinancovanie zo strany mesta 1,6 milióna eur. Štadión mal zostať mestským majetkom. Kompletná rekonštrukcia s dostavbou mala byť realizovaná v priebehu dvoch rokov. Prvá etapa zahŕňala výstavbu troch menších tribún okolo štadióna a rekonštrukciu hlavnej tribúny. V druhej etape mali byť dobudované skyboxy a ubytovanie pre hráčov. Po rekonštrukcii mala mať kapacita štadióna 8 500 divákov a mal spĺňať podmienky pre medzinárodné zápasy.
V Bardejove začali koncom septembra 2015 práce na prvej etape rekonštrukcie, kde pribudli dve nové kryté tribúny, rekonštrukciou prechádzala hracia plocha vrátane nového trávnika, systému zavlažovania a vykurovania. Plánované bolo aj osvetlenie a novú podobu mali dostať striedačky. Po renovácii mal mať štadión kapacitu približne 4 000 miest na sedenie. Atletická dráha mala zaniknúť, ihrisko sa malo posunúť bližšie k hlavnej tribúne. Celkové náklady na rekonštrukciu boli takmer 1,5 milióna eur, z toho 750 000 € bola dotácia zo štátneho rozpočtu.
Zrekonštruovaný futbalový štadión v Podbrezovej, Zelpo Aréna, bol otvorený v lete 2015. Podstatou rekonštrukcie bolo nové osvetlenie a vybudovanie vyhrievaného trávnika.
Rozšírenie projektu a zmeny v financovaní
Vláda SR v neskoršom období rozšírila zoznam futbalových štadiónov, ktoré prejdú modernizáciou, o ďalšie tri: Liptovský Mikuláš, Dubnica nad Váhom a Spišská Nová Ves. Toto rozšírenie bolo iniciované aj zmenou ohľadom štadióna Štiavničky v Banskej Bystrici. Pôvodne vyčlenená dotácia vo výške 2,4 milióna eur na tento štadión mala byť financovaná z iných zdrojov štátneho rozpočtu. Vláda zohľadnila fakt, že štadión je v správe Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, čo je rozpočtová organizácia ministerstva obrany. Štadión Štiavničky mal v budúcnosti slúžiť ako Národný atletický štadión s možnosťou využitia aj na futbalové aktivity, preto rekonštrukcia prebehla mimo národného športového projektu a nebola financovaná prostredníctvom SFZ. Zväz zabezpečil len vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov s bývalým investorom.
Nové mestá, ktoré boli do národného športového projektu zaradené, získali príspevok v rovnakej výške - po 0,75 milióna eur. Popradu, kde sa rekonštruovalo Národné tréningové centrum SFZ, išlo zvyšných 0,15 milióna eur.
Technické a konštrukčné aspekty modernizácie
Konštrukcie zastrešení futbalových štadiónov musia vyhovovať hlavne bezpečnostným kritériám a spĺňať najprísnejšie normy. Dôležitým faktorom je aj životnosť a architektonické požiadavky, ktoré sú často ovplyvnené rozpočtom. Modernizácie futbalových štadiónov na Slovensku sa v posledných desiatich rokoch výrazne posunuli smerom dopredu. Takmer všetky futbalové štadióny nemali vyhovujúcu technickú infraštruktúru a niektoré už nevyhovovali ani z hľadiska bezpečnosti.
Vláda SR schválila Financovanie rekonštrukcie, modernizácie a budovania futbalových štadiónov na roky 2013-2022 v sume 45 000 000,00 Eur. Po uzatvorení zmluvy medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a SFZ boli vybrané štadióny, ktoré mohli čerpať finančné prostriedky. Štadióny boli rozdelené podľa kritérií UEFA. Dva štadióny v Žiline a v Trnave boli zaradené do kategórie 4, ostatné do kategórie 3 a 2.
Futbal sa stáva čoraz väčším fenoménom a zdrojom obrovských finančných prostriedkov, čo sa odráža aj na výstavbe štadiónov. Moderné štadióny sú v mnohých krajinách pýchou a svedčia o sile ekonomiky. Bezpečnosť a životnosť sú najdôležitejšie atribúty nosných konštrukcií, najmä pri veľkej kumulácii osôb.
Významnou časťou futbalových štadiónov sú zastrešenia tribún. Väčšina štadiónov kategórie UEFA 4 musí mať zastrešené všetky tribúny, čo predstavuje posun z hľadiska ochrany pred poveternostnými vplyvmi. Hľadiská sú najviac zaťažené konštrukcie, preto je ich bezpečnosť na prvom mieste. Nové technologické postupy v oblasti betónových prefabrikátov prispeli k zvýšeniu bezpečnosti a životnosti. Väčšina štadiónov postavených v posledných rokoch má hľadiská z prefabrikovaných prvkov z betónu vysokej kvality.
Zastrešenie často tvorí hlavný architektonický prvok a realizuje sa pomocou oceľových konštrukcií. Typ konštrukcie závisí od architektonických požiadaviek, bezpečnosti a životnosti. Klimatické zmeny a extrémy počasia, najmä vplyv vetra, si vyžadujú spoľahlivý návrh zastrešenia. Pri tak významných stavbách, akými sú štadióny, je vhodné vypracovanie veternej štúdie a overenie strechy vo veternom tuneli. Neoddeliteľnou súčasťou projektovej dokumentácie by mal byť audit statiky. Dôležité je tiež dodržanie kvalitatívnych požiadaviek na dodávku a montáž stavby.
Pri návrhu nosnej konštrukcie tribúny je dôležitý architektonický návrh, ale aj bezpečnosť. Vhodný statický systém a globálna stabilita sú základnými predpokladmi pre spoľahlivý prenos zaťaženia. V poslednom období sa uplatňujú hlavne nosné konštrukcie tribún budované z betónu, najmä vplyvom modernizovaných postupov v prefabrikácii.
Príklady pokročilých projektov: City Aréna a Národný futbalový štadión
Multifunkčný komplex City Aréna v Trnave získal všetky ocenenia vrátane hlavnej ceny v súťaži Stavba roka 2015. Stavba Národného futbalového štadióna v Bratislave, postavená v lokalite bývalého Tehelného poľa, získala cenu v súťaži Stavba roka 2019. Štadión s kapacitou 22 500 divákov spĺňa najvyššie kritériá štandardov UEFA pre kategóriu 4 a disponuje VIP zónami, SKY-boxmi a kongresovými sálami. V podzemí je viac ako 1000 parkovacích miest. Súčasťou projektu sú aj komerčné časti - administratívna budova a obytný komplex. Na stavbe boli použité najmodernejšie metódy, vrátane výroby a montáže oceľovej konštrukcie zastrešenia tribún a strešnej membrány. Národný futbalový štadión získal ocenenie za výnimočné a progresívne projektové riešenie, vrátane zvládnutia náročného statického riešenia oceľovej konštrukcie zastrešenia tribún s výnimočným vyložením konzolovitých častí, čo tvorí najväčšiu membránovú konštrukciu na Slovensku.
Nosné prvky hľadiska oboch štadiónov sú navrhnuté ako prefabrikované. Oceľová konštrukcia zastrešenia tribún národného futbalového štadióna je navrhnutá z ocele, pričom základnú statickú schému u všetkých tribún tvorí konzola.
Projekt rekonštrukcie a modernizácie futbalových štadiónov na Slovensku predstavuje významný krok vpred pre slovenský futbal a športovú infraštruktúru ako celok. Aj napriek počiatočným výzvam a komplikáciám sa podarilo dosiahnuť značný pokrok, ktorý priniesol moderné a bezpečné štadióny pre kluby aj fanúšikov.
tags: #rekonstrukcia #futbalovych #stadionov #slovan