Devínska Nová Ves, kedysi vnímaná ako okrajová mestská časť Bratislavy, oddeľovaná rozsiahlymi plochami nezastavaného územia, prechádza zásadnou transformáciou. V budúcnosti sa má zmeniť jej charakter z "miesta namiesto polí" na dynamicky sa rozvíjajúcu mestskú štvrť. Postupne pribúdajú zámery celých obytných zón, ktoré rozširujú zastavané územie mestskej časti a menia jej tvár. Táto transformácia je obzvlášť citeľná v oblasti Paulínske, ktorá sa stáva centrom intenzívneho rozvoja.
Štruktúra a rozvoj súčasnej Devínskej Novej Vsi
Devínska Nová Ves sa skladá z viacerých častí s odlišnou charakteristikou zástavby a hustoty zaľudnenia. Väčšina obyvateľov žije v štvrtiach Podhorské či Kostolné, kde bolo v 80-tych rokoch 20. storočia vybudované sídlisko. Vyššia hustota zaľudnenia je prítomná aj v Starej Devínskej či Grbe, kde dominuje zástavba rodinných domov. V posledných desaťročiach sa však začala intenzívnejšie rozvíjať oblasť Paulinské, kde vzniká moderná kombinácia rodinných domov a menších bytoviek, čím sa mení jej pôvodný charakter.
Rozsiahle investičné zámery v oblasti Paulínske
Plochy juhovýchodne od Ulice Jána Jonáša, ktoré doteraz ostávali nezastavané a prakticky nevyužívané, sa stávajú predmetom rozsiahlych investičných zámerov. Dôvodom sú vlastnícke pomery, keďže pozemky tu vlastní dvojica developerských spoločností. Jednou z nich je ITB, známy hráč na bratislavskom realitnom trhu, ktorý má za sebou viacero úspešných projektov v rôznych častiach mesta, ako napríklad polyfunkčný súbor Čerešne City v Dúbravke.
Projekt "Nová Devínska"
V spomenutej oblasti ITB realizuje projekt s názvom "Nová Devínska", predtým známy ako "Slnečný vrch II". Tento rozsiahly polyfunkčný súbor bude priamo napojený na Ulicu Jána Jonáša a bude primárne orientovaný na rezidenčnú funkciu, doplnenú o občiansku vybavenosť v podobe retailových prevádzok a administratívnych priestorov.
Jednotlivé bytovky budú mať výšku sedem až osem nadzemných podlaží. Architektonické riešenie počíta s ustupujúcimi podlažiami od štvrtého poschodia zo severozápadu a od piateho poschodia z juhovýchodu. Týmto spôsobom budú domy dosahovať najväčšiu výšku v dotyku s plánovanou centrálnou promenádou. Garni hotel bude mať osem podlaží. Investor zdôrazňuje, že toto riešenie umožní otvárať priehľady na Devínsku Kobylu či Kamzík a nebude predstavovať vizuálnu bariéru.
Projekt "Nová Devínska" je koncipovaný ako rozsiahly celok s plánovaným vznikom až 468 bytov (z toho 462 v objektoch A-F) a 116 apartmánov. Orientácia na strednú triedu je zrejmá z predpokladaného počtu bytov: až 310 jedno- až dvojizbových bytov, 148 trojizbových bytov a len 10 štvorizbových bytov. Okrem bývania je naplánovaných 11 prevádzok s celkovou odbytovou plochou 515 metrov štvorcových a materská škola v objekte G.
Masívna výstavba si vyžiada aj dostatočný počet parkovacích miest. V podzemných garážach by malo byť umiestnených 665 stojísk a na povrchu ďalších 202, čím celkový počet parkovacích miest dosiahne 867, čo prevyšuje normové požiadavky (787 miest). Súčasťou zámeru je aj výstavba cykloinfraštruktúry, vrátane cyklotrasy pozdĺž Ulice Jána Jonáša a vnútri areálu, doplnená o parkovanie pre bicykle. Developer sa zameriava na maximalizáciu plôch bez áut, pričom prístup do garáží a na povrchové parkoviská je riešený z obvodovej komunikácie. Architektonické spracovanie projektu zabezpečuje spriaznená kancelária Architekti Šebo Lichý, pričom hlavnými rozpoznávacími prvkami budú centrálna promenáda a veľké podjazdy s nad nimi vykonzolovanými terasovo ustupujúcimi podlažiami.
Projekt je momentálne v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v rámci tzv. "veľkej EIA". Realizácia sa predpokladá v rokoch 2026-2029. Tento časový rámec je realistický, hoci developer bude musieť požiadať o zmenu Územného plánu a v tomto smere vypracuje urbanistickú štúdiu.
Ako pokračuje modernizácia železničnej trate z Devínskej Novej Vsi po štátnu hranicu s ČR?
Susedné projekty a celkový vplyv na mestskú časť
Výstavba Novej Devínskej zásadne zmení podobu tejto časti Devínskej Novej Vsi. Ide o klasický "greenfieldový" development, ktorý síce neprinesie skompaktňovanie mesta v tradičnom zmysle, ale prispeje k postupnému približovaniu mestskej časti k zvyšku Bratislavy. V budúcnosti sa očakáva vyplnenie všetkých polí medzi intravilánom mestskej časti a lokalitou Bory zástavbou.
Túto transformáciu umocní aj vznik susedného projektu "Slnečný vrch I". Aj v tomto prípade ide o rozsiahly polyfunkčný súbor, ktorý plánuje developer vybudovať ako menšiu štvrť s približne tridsiatkou objektov, sústredených okolo centrálneho námestia alebo parku. Projekt počíta so stovkami bytov a apartmánov a s viac ako tisíc parkovacími miestami. Developer už žiada o územné rozhodnutie, čo naznačuje, že príprava projektu je v pokročilom štádiu a začiatok výstavby by mohol byť otázkou mesiacov.
Okrem týchto dvoch veľkých projektov sa v Devínskej Novej Vsi pripravuje aj realizácia projektu "Rakýta" od spoločnosti Lucron, ktorá má byť rovnako významným súborom. Penta Real Estate zároveň pokračuje vo výstavbe "Borov", ktorých západná časť už spadá do katastra tejto mestskej časti.
V súvislosti s týmito rozsiahlymi developerskými aktivitami už nebude možné hovoriť o Devínskej Novej Vsi ako o malej mestskej časti. Mestské plánovanie by malo tento fakt zohľadniť a pripraviť sa na mohutnú urbanizáciu tejto záhorskej časti metropoly. Kľúčová bude výstavba potrebnej infraštruktúry a občianskej vybavenosti, ktorá by mala podporiť vznik atraktívneho miesta pre život, ľahko dostupného z centra, no zároveň dostatočne nezávislého.
Rekonštrukcia ciest a doprava v Devínskej Novej Vsi
Okrem novej výstavby prebiehajú v Devínskej Novej Vsi aj rozsiahle práce na infraštruktúre, vrátane rekonštrukcie ciest. Príkladom je oprava cesty pred železničnou stanicou, ktorá bola súčasťou širšieho plánu primátora mesta na rekonštrukciu ciest v mestskej časti.
Práce sa začali opravou privádzača do Devínskej Novej Vsi a po oprave križovatky pred železničnou stanicou pokračovali opravou časti Istrijskej ulice. V rámci týchto prác sa mala opraviť aj časť Opletalovej ulice. Spomínaný úsek komunikácie od križovatky ulíc Opletalova - Jána Jonáša po železničný podjazd si vyžiadal čiastočnú uzávierku cesty.
Vplyv rekonštrukcie na MHD
Rekonštrukčné práce, najmä v okolí križovatky Istrijská - Opletalova, si vyžiadali dočasné zmeny v prevádzke liniek mestskej hromadnej dopravy (MHD). Konkrétne sa tieto zmeny dotkli liniek 21, 29, N21 a 92.
- Linka 29 bola na obchádzkovej trase doplnená o obsluhu premiestnených zastávok ako "Novoveská", "Na grbe" a "Ivana Bukovčana", pričom neobslúžila zastávky "Novoveská" v štandardnej polohe, "Mlynská" a "ŽST Devínska Nová Ves".
- Linka 21 bola skrátená a premávala len po zastávku "Na hriadkach", pričom neobslúžila uvedené zastávky.
- Linka N21 mala okružnú trasu, ktorá viedla po ceste II/505 smerom na Volkswagen, Jána Jonáša a Opletalovú, pričom obslúžila všetky zastávky na obchádzkovej trase okrem "Opletalova, VW5".
- Linka 92 v smere na Vozovňu Petržalka premávala po betónovej komunikácii medzi Jána Jonáša a Opletalovou.
Zastávka "Mlynská" bola obojsmerne bez obsluhy linkami MHD, zatiaľ čo zastávka "Novoveská" bola premiestnená na Novoveskú ulicu. Práce na Opletalovej ulici v úseku od križovatky Jána Jonáša po križovatku s Istrijskou ulicou začali v polovici júla 2018 a dotknuté linky MHD zaznamenali zmeny v premávke počas niekoľkých dní.
Tieto dopravné obmedzenia, hoci dočasné, poukazujú na nevyhnutnosť koordinácie stavebných prác s dopravným plánovaním, aby sa minimalizovali negatívne dopady na obyvateľov a plynulosť dopravy v mestskej časti. S rastúcou urbanizáciou Devínskej Novej Vsi bude efektívne dopravné plánovanie a rozvoj infraštruktúry kľúčový pre zabezpečenie kvality života obyvateľov.
Budúcnosť Devínskej Novej Vsi: Mestské plánovanie a urbanizácia
Devínska Nová Ves sa nachádza na prahu významnej urbanistickej transformácie. Postupné vyplňovanie nezastavaných plôch, najmä v oblasti Paulínske, a rozvoj susedných projektov ako "Slnečný vrch I" a "Bory" naznačujú, že mestská časť sa stane čoraz viac integrovanou súčasťou Bratislavy. Tento proces si bude vyžadovať strategické mestské plánovanie, ktoré zohľadní rastúce nároky na infraštruktúru, občiansku vybavenosť a verejné priestory.
Je dôležité, aby sa pri rozvoji Devínskej Novej Vsi myslelo na vytvorenie vyváženého prostredia, ktoré bude nielen ponúkať moderné bývanie, ale aj zabezpečí dostatok zelene, rekreačných plôch a kvalitných služieb pre obyvateľov. Cieľom by malo byť vytvorenie atraktívneho miesta pre život, ktoré bude spájať výhody mestského bývania s pokojnejším charakterom okrajovej časti. Vznikajúce projekty, ako aj budúcí rozvoj, majú potenciál premeniť Devínsku Novú Ves na dynamickú a modernú mestskú štvrť, ktorá bude plnohodnotne integrovaná do štruktúry hlavného mesta. Implicitne to znamená aj potrebu ďalšieho rozvoja verejnej dopravy a cyklistickej infraštruktúry, aby sa zabezpečila udržateľná mobilita v novej, hustejšie zastavanej mestskej časti.
tags: #rekonstrukcia #cesty #volkswagen #na #paulinske