Nová tržnica na Trnavskom mýte, kedysi prehliadaný a problematický priestor, prechádza zásadnou transformáciou. Po vzore úspešnej rekonštrukcie Starej tržnice sa starosta mestskej časti Nové Mesto, Matúš Čupka, snaží oživiť nielen samotnú tržnicu, ale aj jej okolie. Cieľom je premeniť Trnavské mýto z rušného dopravného uzla na plnohodnotný verejný priestor s kultúrnym a spoločenským vyžitím. Súčasťou tejto vízie je aj revitalizácia dlho opomínanej železničnej stanice Filiálka a zmena vnímania celej oblasti.
Návrat k životu: Záchrana Novej tržnice
Nová tržnica, architektonický skvost moderny od Ivana Matušíka, bola dlhé roky synonymom úpadku. Jej povesť bola poškodená predajom kradnutého tovaru a lacného alkoholu, čo umocňoval aj vizuálne nepríťažlivý podchod a celková atmosféra okolia. „Trnavské mýto je vnímané ako miesto, kde sa zdržujú nielen ľudia bez domova, ale aj drogovo závislí. V rámci bezpečnosti Bratislavy si myslíme, že by malo byť hlavným bodom záujmu mesta aj polície,“ uviedol starosta Čupka.
Postupne sa však situácia mení. Mestská časť sa aktívne zbavuje problematických prevádzok, ako sú nelegálne nalievarne alkoholu či predajne kradnutého tovaru. „Vnútorne priestory úrad vyčistil od nevhodných obchodov a prevádzok, čomu koniec koncov zodpovedal aj neplánovaný odchod kasína,“ dodal starosta. Patrili sem aj záložne a predajne alkoholu priamo pri vchode. „Dialo sa tam to, čo sa neskôr začalo aj v okolí obchodného centra Nivy - nakradnutý tovar z Centralu zlodeji predávali záložniam, či iným obchodom,“ opisuje situáciu.
V minulosti bola tržnica vnímaná ako „prázdny priestor bez ľudí, s prevádzkami, ktoré nedávali zmysel. Vedľa seba bola záložňa, nalievareň vína, potom predaj náhrobných kameňov a zase nalievareň vína. Cítili sme, že takto tržnica fungovať nemôže a pustili sme sa doslova do záchranných prác,” ozrejmuje starosta. Prevádzka dokonca po odchode kasína, ktoré platilo vysoký nájom, smerovala do červených čísel.
Vyhnaním problematických predajcov sa uvoľnil priestor pre nové, kvalitnejšie prevádzky. Pribudli kórejské bistro Dosirak, vegánske Fatcat či obchod so sirupmi. „Pripravujeme mestskú hubovú farmu, spolu s pekárňou a keramikou, no hlavne sa nám podarilo priniesť kultúrno-spoločenské podujatia,” uviedol starosta Čupka. Cieľom je, aby do Novej tržnice ľudia chodili bežne na obedy alebo kávu, čím sa postupne zmení jej denná návštevnosť.
Kultúra a komunita: Dobrý trh a nové možnosti
Míľnikom v oživení Novej tržnice sa stal Dobrý trh, populárne podujatie, ktoré sa presunulo z Panenskej ulice a často hostí aj Starú tržnicu. Táto udalosť, známa svojím bohatým programom a ponukou jedla, prilákala do Novej tržnice množstvo ľudí, pričom mnohí z nich ju podľa prieskumov navštívili prvýkrát od detstva. „Do Novej tržnice podujatie prilákalo množstvo ľudí, niektorí v nej boli podľa prieskumov úradu prvýkrát od detstva,“ potvrdzuje úrad.
Podľa Martiny Goffovej z mestského úradu sa využitie budovy nezmenilo, len doplnilo - najmä o kvalitnejšie gastro, čitáreň a detský kútik. Plánuje sa aj zaizolovanie obvodového plášťa, ktorý netesní v spojoch, a investície do elektroinštalácie. „Zároveň máme 150-tisícovú investíciu do budúceho eventového priestoru v suteréne, kde bola v 90. rokoch diskotéka a následne kasíno,” vymenoval Čupka. V tomto priestore by mala vzniknúť koncertná hala a miesto pre podujatia, ktoré sa nezmestia do Domu kultúry Nové Mesto.
Napriek tomu, že status tržnice ako pamiatky je výhodou pri žiadosti o príspevky na rekonštrukciu, zároveň predstavuje komplikáciu pri získavaní eurofondov, keďže konkuruje turisticky atraktívnejším pamiatkam. V interiéri je nutné zachovať pôvodné prvky ako dlažbu, obklady, hliníkové výklady obchodov a drevené madlá. „Chceli by sme sa opierať o to, čo už tam je. Pekný prvok je označenie prevádzok, sú to závesné svietiace tabule od pána Matušíka. Začíname ich obnovovať a viacero podnikov ich už používa,“ hovorí starosta. Zachovať sa musia aj dlaždice, hoci ide o bežný typ podlahy používaný aj na bitúnkoch.
Výzvou zostáva aj bezbariérovosť. „Zápasíme s tým, že všetky nákupáky majú bezbariérový prístup,” vysvetlil Čupka. Vedenie Nového Mesta však chce poukázať na jedinečný charakter tržnice a namiesto masovej komercie, ako napríklad ponuka na umiestnenie Lidla v suteréne, uprednostňuje zachovanie pôvodnej atmosféry.
Vízia tržnice stojí na troch pilieroch: kvalitné gastro, dynamika návštevníkov a využitie služieb. Hoci sa nepredpokladá ziskovosť, cieľom je aspoň pokrytie nákladov. Podľa Pavla Troiaka, zástupcu starostu, existuje aj nepotvrdená informácia o možnom presťahovaní riaditeľstva ŽSR do susednej polikliniky, čo by mohlo priniesť ďalší impulz pre oblasť.
Filiálka: Potenciál na zelený priestor
Súčasťou premeny Trnavského mýta je aj revitalizácia chátrajúceho brownfieldu Stanica Bratislava - Filiálka. Táto železničná stanica, vybudovaná na konci 19. storočia, slúžila ako dôležitý železničný uzol. Dlhodobé plány na jej modernizáciu, vrátane vybudovania priechodnej stanice pod zemou, sa však zatiaľ nerealizovali. „ŽSR stále živia nápad na stanicu, koncom novembra tohto roka prerokovali štúdiu realizovateľnosti, no nevyzerá reálne,“ uvádza sa v materiáloch.
Napriek tomu, že ŽSR stále zvažujú obnovu tratí, Inštitút finančnej politiky navrhuje, aby Bratislava išla po vzore iných európskych miest a mala jednu silnú hlavnú vlakovú stanicu. Metropolitný inštitút mesta Bratislavy (MIB) odporúča využiť v nevyhnutnom prípade iba časť Filiálky, kde nie sú koľaje v zákrute. „Filiálka musí mať z hygienických dôvodov aj teraz stanicu pod zemou, čo by stálo enormné množstvo peňazí,” podotkol Čupka, s tým, že takýto projekt nepodporia ani eurofondy.
Starosta vidí zónu skôr ako priestor na zrevitalizovanie, nie na zásadné pretvorenie. „V minulosti sme získali nájom časti Filiálky blízko súboru Pri Mýte, kde by sme chceli realizovať malý parčík v spolupráci s externým partnerom,“ uviedol. MIB v ideálnom prípade odporúča, aby bola Filiálka parkom s viacerými funkciami, keďže realizácia by stála výrazne menej zdrojov aj času než obnova stanice. „Aby sme sa však v téme vedeli pohnúť ďalej, bolo by potrebné poznať plán ministerstva dopravy a ŽSR, ktorí určujú plán železníc,“ dodal hovorca radnice. Využitie nevyužitých koľajových tratí ako verejného priestoru, napríklad formou dočasného parku či cyklotrasy, je jednou z možností.
Železnice Slovenskej republiky: Presun a modernizácia
Mohutná budova bývalej Železničnej nemocnice a polikliniky na Trnavskom mýte, ktorá susedí s Novou tržnicou, tiež prechádza zmenami. Pôvodne ju vlastník, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), plánoval predať. Teraz sa však vedenie ŽSR vážne zaoberá možnosťou presťahovania do vhodnejšej budovy, argumentujúc obrovskými nákladmi na správu súčasného sídla na Klemensovej ulici, ktoré pochádza z roku 1928 a je kultúrnou pamiatkou.
„Budova na Klemensovej ulici, kde v súčasnosti sídli Generálne riaditeľstvo ŽSR, je historickou stavbou z roku 1928, a zároveň kultúrnou pamiatkou. Na druhej strane, objekt bývalej nemocnice poskytuje viacero výhod,“ uviedla Petra Lániková, hovorkyňa ŽSR. „Areál na Trnavskom mýte ponúka lepšiu polohu, flexibilnejšie priestorové možnosti a možnosť modernizácie objektov tak, aby spĺňali aktuálne štandardy energetickej efektívnosti a ekologickej udržateľnosti, zároveň poskytovali väčší komfort zamestnancom ŽSR.“
Rekonštrukcia súčasného sídla bola vyhodnotená ako nevýhodná. „Hoci presné náklady ešte nie sú špecifikované, predpokladá sa, že revitalizácia existujúcich objektov bude finančne efektívnejšia ako investícia do nového komplexu,“ dodala Lániková. Projekt je momentálne v štádiu príprav a analýz. V minulosti ŽSR budovu na Klemensovej ulici plánovali predať, keďže už neposkytovali vlastnú zdravotnú starostlivosť a nájom súkromnému nájomníkovi skončil. Aukcia s vyvolávacou cenou 20 miliónov eur však neprilákala záujemcov, čiastočne aj kvôli územnému plánu, ktorý tu neumožňoval vytvoriť bývanie.
Nový areál na Trnavskom mýte by mohol zahŕňať aj susednú budovu Konskej železnice. „ŽSR by radi objekt využívali aj pre vlastné účely nad rámec súčasných spoločenských podujatí v réžii mestskej časti,“ uvádza sa v stanovisku. Presun sídla ŽSR je logickým krokom vzhľadom na lokalitu. Kým Dunajská štvrť bola v medzivojnovom období dôležitým centrom, dnes je skôr rezidenčnou štvrťou. Trnavské mýto je naopak jedným z najdostupnejších miest v Bratislave, s križujúcimi sa linkami z rôznych smerov. Pripravovaný development Istropolisu navyše posilní jeho význam ako spoločenského centra. Napriek tomu, že iné železničné spoločnosti si budujú moderné sídla, v slovenskom kontexte, kde je železničná infraštruktúra v zlom stave, by výstavba novej reprezentatívnej budovy mohla pôsobiť neprimerane.
Mýtne systémy a rozvoj dopravy
V súvislosti s dopravnou infraštruktúrou na Slovensku prebiehajú aj významné zmeny v systéme výberu mýta. Od druhej polovice budúceho roka by mala mýto na Slovensku vyberať česká firma CzechToll. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) však požaduje zmeny v zmluve, najmä dodanie väčšieho počtu mýtnych jednotiek pre slovenských dopravcov. „Spoločnosť CzechToll je pripravená dodať toľko palubných jednotiek, koľko bude pre nový elektronický mýtny systém potrebné,“ uviedol hovorca firmy Miroslav Beneš.
Projekt nového systému výberu mýta sa nastavoval v rokoch 2020 až 2022. Pôvodne sa predpokladalo, že slovenský trh využije len približne desať percent dopravcov prostredníctvom medzinárodných poskytovateľov. Dnes je tento pomer približne 50 percent. „Poskytovatelia zo zahraničia nerobili na Slovensku adekvátnu reklamnú kampaň, neoslovovali vodičov, a tak im vlastne ušla dosť výrazná časť trhu,“ zhodnotil dopravný analytik Jozef Drahovský.
NDS si od nového mýta sľubuje výrazne nižšie náklady na jeho výber, ktoré chce investovať do obnovy infraštruktúry a environmentálnych projektov. Dopravcovia vysvetľujú nízky záujem o medzinárodné mýtne služby tým, že mnohé slovenské firmy majú len niekoľko kamiónov, a preto nie sú pre veľkých zahraničných poskytovateľov zaujímavé. Taktiež mnohí prestali jazdiť do zahraničia, čím sa znížila potreba nových tachografov. „Každý ide dnes po tej ponuke a pokiaľ tá ponuka bude na ten európsky systém lacnejšia, tak tým pádom automaticky dopravcovia prejdú,“ uviedol predseda Únie autodopravcov Slovenska Stanislav Skala.
Budúcnosť verejných priestorov: Podchody a nové developmety
Rekonštrukcia podchodu na Trnavskom mýte je súčasťou širšej premeny tejto oblasti. Cieľom je premeniť ju na kvalitný verejný priestor. Podchod bude pod stálou kontrolou, s 24-hodinovou ostrahou a v spolupráci s mestskou políciou sa testujú priemyselné kamery. „Momentálne prebiehajú práce na východe k Istropolisu a k lekárni na Vajnorskej ulici, kompletizujeme výťahy, eskalátory, dokončujeme obkladové práce na stenách a stropoch, renovujeme schodiská a takmer dokončený je východ k Centralu,“ uviedol obchodný riaditeľ Immocapu Slavomír Jankovič.
Ďalším projektom, ktorý mení tvár Bratislavy, je development Mýtna 37 pri Račianskom mýte. Tento projekt vyplní dlhoročnú „dieru“ v zástavbe a zvýši atraktivitu tejto lokality. „Projekt bytového domu je umiestnený pri Račianskom mýte. Mýtna 37 sa teda bude rozprestierať na celej prieluke,“ informuje developer. Po získaní kľúčových povolení bude nasledovať stavebné konanie. Prieluku vyplnia dva bytové domy, ktoré výškovo aj pozične dotvárajú charakteristické uličné čiary ulíc Mýtna a Šancová.
„Všetky byty sú orientované do uličných fasád so zapustenými lodžiami, byty orientované do vnútrobloku majú priebežné balkóny, byty na najvyšších podlažiach terasy,“ opisuje projekt. Fasády objektov smerom do ulíc Mýtna a Šancová odkazujú na pozdĺžne funkcionalistické okná. V rámci projektu bude presunutá aj blízka zastávka MHD, ktorá koliduje s navrhovaným vjazdom do garáží. Vzhľadom na to, že ide o pamiatkovú zónu, dôležité slovo majú aj pamiatkari.
Výmena starého asfaltu za nízkohlučný asfalt na Šancovej ulici, vrátane Račianskeho mýta, reflektuje na petíciu obyvateľov „Dajme Šancovej šancu na život“ a prispeje k upokojeniu automobilovej dopravy. Realizácia projektu Mýtna 37 zároveň vyplní prieluku, ktorá dlhé roky špatila okolie.
tags: #rekonstrukcia #byvala #makyta