Kostol Nanebovzatia Panny Márie, známy aj ako Blumentálsky kostol, je významnou dominantou bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Nachádza sa na rušnom nároží Floriánskeho námestia a Blumentálskej ulice a jeho prítomnosť je neodmysliteľne spojená s celou históriou tohto námestia. Kostol, ktorý dnes poznáme, je v poradí tretím sakrálnym objektom postaveným na tomto mieste, pričom jeho korene siahajú až do 18. storočia.
Počiatky a vývoj sakrálnych stavieb v lokalite
Prvé kroky k vytvoreniu cirkevného centra v tejto oblasti boli urobené v roku 1770, kedy bola zriadená nová fara. Budova pôvodnej sýpky bola v tom čase adaptovaná na provizórny kostol. Tento prvý farský kostol, vzniknutý prestavbou obilnej sýpky, sa nachádzal na rohu dnešnej Radlinského a Vazovovej ulice. S rastúcim počtom obyvateľov a potrebou adekvátneho priestoru na bohoslužby sa ukázalo, že tento objekt už nepostačuje.
V rokoch 1783 - 1784 bol preto postavený nový, neskorobarokový kostol. Jeho interiéru dominovala kópia milostivého obrazu Matky dobrej rady z talianskeho mesta Genazzano, ktorý sa stal významným cieľom pútnikov a dodával miestu duchovný rozmer. Aj tento kostol však, vzhľadom na neustály nárast populácie v mestskej štvrti, čoskoro kapacitne prestal vyhovovať.
Zrod súčasného Blumentálskeho kostola
Výstavba súčasného Blumentálskeho kostola je úzko spätá s osobou farára Jozefa Poecka. S jeho iniciatívou a rozhodnutím postaviť nový, väčší a dôstojnejší chrám sa začala písať nová kapitola histórie. Vzhľadom na rastúci počet veriacich bolo nevyhnutné pristúpiť k rozsiahlejšej stavbe. V rokoch 1885 - 1888 bol preto podľa projektu viedenského architekta Franza Rumpelmayera vybudovaný nový chrám, ktorý stojí dodnes. Realizáciu náročnej stavby viedol bratislavský architekt Ignác Feigler ml.
Financovanie výstavby bolo zabezpečené predovšetkým prostredníctvom zbierok medzi veriacimi, ktoré prebiehali približne tridsať rokov. Tieto zbierky boli doplnené o úver, čo umožnilo realizáciu ambiciózneho projektu. Kostol bol slávnostne konsekrovaný v októbri 1888, pričom táto udalosť sa niesla vo veľkom duchu. Za účasti približne 30 000 veriacich, čo predstavovalo značnú časť vtedajšej bratislavskej populácie (cca 70 000 obyvateľov), sa uskutočnila vysviacka. Kardinála primáša Uhorska Dr. Jána Šimora, ktorý prišiel kostol posvätiť, očakávali davy už na Hlavnej stanici, čo svedčí o význame tejto udalosti pre mesto. V deň posvätenia, 28. októbra 1888, bolo mesto vyzdobené a zvonili všetky zvony. Veriaci na tento moment čakali dlhých 118 rokov.
Architektúra a umelecké stvárnenie interiéru
Architektonické riešenie Blumentálskeho kostola je charakteristické svojím eklektickým slohom, v ktorom sa výrazne presadzujú neorománske prvky. Dominantou stavby je 78 metrov vysoká, štíhla veža, ktorá svojim výrazom evokuje gotickú architektúru, čím vytvára zaujímavý kontrast s celkovým neorománskym charakterom.
Interiér kostola je priestorovo členený do troch lodí. Monumentálne kamenné stĺpy s leštenými žulovými driekmi oddeľujú tieto lode. Celkovo sa v interiéri nachádza osem takýchto stĺpov. Každý z nich má priemer približne 80 cm a výšku 3 metre. Sú vyhotovené zo sivej, strednozrnnej žuly mauthausenského typu. Predpokladá sa, že tento materiál pochádza z oblasti Hauzenberg, blízko bavorského mesta Passau. Kamenné monolitické stĺpy boli na miesto dopravené loďou po Dunaji, pričom jeden takýto stĺp váži približne 4 tony. Pätky stĺpov, ktoré nesú túto mohutnú váhu, boli precízne vytesané z litavského vápenca. Tento vápenec pochádza z obdobia bádenského veku a pravdepodobne bol získaný z lomu Oslip v blízkosti Neziderského jazera. Rovnaký materiál bol použitý aj na výrobu sväteničky. Schody vedúce do presbytéria sú taktiež z litavského vápenca, konkrétne z ťažného lomu Kaisersteinbruch.
Obetný stôl a ambona, dôležité prvky liturgického priestoru, boli zhotovené zo svetlých mramorov. Počas obdobia socializmu boli dostupné uralský mramor Koelga a macedónsky mramor Sivec. Ako drieky niektorých oltárnych stĺpikov a bočného stolíka boli využité materiály z pôvodného zariadenia, konkrétne rakúske dekoratívne vápence z oblasti Adnet (Adnet Rotscheck, Adnet Urbano) a zelený serpentinit (Tauerngrün). Po roku 1989 došlo k ďalšej úprave interiéru, kedy bol vytvorený nový obetný stolík z kararského mramoru. Pri tejto úprave sa uplatnil aj červený hľuznatý vápenec, pravdepodobne z maďarského regiónu Tardos.
Na stene bočnej lode sa nachádza monumentálne dielo renomovaného sochára Jánosa Fadrusza. Ide o biely mramorový kríž s ukrižovaným Kristom. Toto dielo predstavuje jeho záverečnú prácu na Viedenskej akadémii a získalo si značnú popularitu po vystavení v Budapešti v rokoch 1892 - 1893 a neskôr na svetovej výstave v Paríži. Do Blumentálskeho kostola sa dostal sadrový odliatok tejto sochy, ktorý je tu zachovaný dodnes. V interiéri kostola sa tiež nachádza busta farára Jozefa Poecka, zhotovená z kararského mramoru. Vyrezávané barokové lavice boli do kostola prenesené z korunovačného Chrámu sv.
Lurdská jaskyňa, ktorá sa nachádza v blízkosti kostola, je postavená zo sivej bratislavskej žuly, získanej z miestnych lomov, ako napríklad Podhradie, Devín a Rösslerov lom.
Okolie kostola a jeho historický kontext
Blumentálsky kostol nebol nikdy osamotenou stavbou. Jeho okolie je pretkané históriou a svedectvom o živote mesta. V minulosti sa v bezprostrednej blízkosti kostola nachádzali vinohradnícke domčeky, kde si ich majitelia priamo predávali vlastné víno. Floriánske námestie bolo kedysi dôležitou križovatkou ciest, spájajúcou východné časti mesta s prístupom k Schöndorfskej a Špitálskej bráne.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia došlo k významnej urbanistickej zmene na južnej strane námestia, kde boli odstránené pôvodné domy a na ich mieste bol postavený obchodný dom Avion. Na prelome 19. a 20. storočia bola na severnej strane námestia situovaná známa továreň na kefy bratov Grünebergovcov. V roku 1903 tu začali s výrobou zubných kefiek značky Koh-I-Noor, ktoré si získali uznanie aj na svetovom trhu. Po druhej svetovej vojne bola továreň znárodnená a neskôr slúžila na výrobu parkiet a nábytku. V priestoroch Blumentálskej fary, na rohu Vazovovej a Radlinského ulice, dlhé roky sídlila lekáreň U svätého Floriána.
Okrem samotného Blumentálskeho kostola je výrazným symbolom Floriánskeho námestia aj barokové súsošie svätého Floriána. Toto súsošie, pochádzajúce z 18. storočia, bolo v roku 1938 premiestnené z Námestia SNP. Pôvodne bol podstavec zdobený len reliéfmi zo života svätca a obláčikmi obklopenou pyramidou. Neskôr boli k nim pridané alegorické postavy Viery, Nádeje a Lásky.
V trojposchodovej budove nachádzajúcej sa za kostolom kedysi fungoval útulok pre dievčatá, ktoré prichádzali do mesta za prácou. Tieto dievčatá, ktoré prichádzali slúžiť, boli pod patronátom sestier svätého Kríža. Sestry im pomáhali nájsť si zamestnanie v kresťanských rodinách a poskytovali im bezpečné ubytovanie. Fasáda tejto budovy, ktorá dnes pôsobí pomerne fádne, bola v minulosti neogotická, čo naznačuje jej pôvodný architektonický štýl.
Fenomén Blumentálu a jeho okolia inšpiroval aj vznik literárneho diela s názvom "Blumentálske blues". V tejto knihe sa opisuje okolie kostola, kde ešte za prvej Československej republiky stáli vinohradnícke domy, vináreň U Ambruša a spomínaná továreň na kefy.
Journey Through Slovakia's Enigmatic Past: Unveiling Untold Stories
Významné udalosti a fakty v chronologickom prehľade
- 1770: Zriadenie novej fary a adaptácia budovy pôvodnej sýpky na provizórny kostol.
- 1783 - 1784: Výstavba nového neskorobarokového kostola s kópiou milostivého obrazu Matky dobrej rady.
- 1885 - 1888: Výstavba súčasného neorománskeho kostola podľa projektu architekta Franza Rumpelmayera, realizovaná Ignácom Feiglerom ml.
- Október 1888: Slávnostná konsekrácia kostola za účasti približne 30 000 veriacich.
- 1938: Premiestnenie barokového súsošia svätého Floriána na Floriánske námestie.
tags: #rekonstrukcia #blunentalsky #kostol