V živote sa neraz ocitneme v situáciách, ktoré nás skúšajú až na kosť. Nech už ide o vážne ochorenia, náročné životné skúšky alebo každodenný stres, naša psychická pohoda zohráva kľúčovú úlohu v tom, ako sa s týmito výzvami dokážeme vyrovnať. Príbeh Oľgy Bartošovej, ktorá trikrát zvíťazila nad rakovinou, je silným svedectvom o tom, akú neoceniteľnú podporu nám môžu poskytnúť naši najbližší, vrátane verných štvornohých spoločníkov. Jej snaha získať pre svoju sučku Bučku štatút asistenčného psa odhaľuje však aj špecifické nedostatky v legislatíve, ktoré môžu brániť v plnohodnotnom prežívaní života ľuďom s podobnými skúsenosťami.
Neúnavný boj s chorobou a sila ľudskej duše
Oľga Bartošová sa s rakovinou po prvýkrát stretla v roku 2004 počas návštevy rodiny v Amerike. Nečakaný nález hrčky v prsníku viedol k diagnóze, ktorú sa jej napriek náročnosti liečby podarilo prekonať. Po pätnástich rokoch sa však choroba vrátila, no jej nezlomná chuť do života jej opäť pomohla zvíťaziť. Osud si ju však ešte raz vyskúšal pred tromi rokmi, keď jej bola diagnostikovaná rakovina pankreasu. Aj napriek tejto ďalšej prekážke Oľga zvíťazila, no ako sama priznáva, telo aj psychika sú poznačené na zvyšok života.
Odborníci zdôrazňujú, že zvládnuť onkologické ochorenie je obrovským psychickým utrpením. "Vôbec nastaviť sa pri informácii, potom zvládnuť terapiu. Ste naozaj dlhodobo unavený a prichádzate o orgány," uviedla prezidentka pacientskej organizácie NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková. Práve v takýchto chvíľach nadobúda psychická pohoda nesmierny význam. Klinická psychologička Miriam Pšenáková potvrdzuje, že psychická pohoda u onkologických pacientov je mimoriadne dôležitá a nemožno ju podceňovať. "Psychická pohoda, aby sa aspoň trošku zmiernilo utrpenie, je nevyhnutná. Ak by sa toto neposkytlo, tak klient by vôbec nebol schopný zvládnuť fyzické aspekty liečby, čiže ísť na chemoterapiu, ustáť to, nezrútiť sa a vlastne ustáť tú liečbu," vysvetľuje.
Štvornohý terapeut na štyroch labkách: Bučka a jej rola
Veľkou oporou v Oľginom živote je jej osemročná sučka Bučka, kríženec vlčiaka a zlatého retrievera. "Psík prešiel základnou poslušnosťou a urobil si skúšku základnej ovládateľnosti. Je výborne socializovaný," skonštatoval inštruktor výcviku psov Martin Hollý. Oľga sama hovorí, že pes jej pomáha najmä po psychickej stránke. Prítomnosť Bučky prináša nielen radosť a bezpodmienečnú lásku, ale aj pocit istoty a zmysluplnosti.
5 najlepších úloh pre psychiatrických asistenčných psov!
Klinická psychologička potvrdila, že pes môže byť veľmi nápomocný. "Pes je nesmierne emocionálne zviera." Aj keď Oľga nemá diagnostikované psychiatrické ochorenie, priznala, že občas má problémy s psychikou, najmä keď sa musí vyrovnávať s diagnózou rakoviny. "Mám vlastnú psychiatričku, ku ktorej chodím, a vie, že ten pes mi veľmi pomáha," povedala. Nielen Oľga, ale aj mnohí iní ľudia v ťažkých životných situáciách nachádzajú v zvieratách neoceniteľnú emocionálnu podporu, ktorá im pomáha prekonať náročné obdobia.
Bariéry v legislatíve: Kedy pes nestačí?
Napriek tomu, že Bučka je pre Oľgu nenahraditeľnou psychickou oporou, nemôže s ňou ísť všade. "Nemôžem ísť napríklad do obchodu, ani do lekárne a ani na kontroly, ktoré mám v Národnom onkologickom ústave," doplnila Oľga. Dôvodom je slovenská legislatíva, ktorá umožňuje neobmedzený vstup iba psom so špeciálnym výcvikom - vodiace, asistenčné či signálne psy. Po absolvovaní skúšok sa môže stať asistenčným psom aj Bučka.
Problémom však je, že onkologickí pacienti, hoci sú osobami s ťažkým zdravotným postihnutím, nemajú automaticky nárok na asistenciu psa. "Pri určení odkázanosti na pomoc asistenčného psa sa skúma, či posudzovaná osoba je odkázaná na pomoc tohto psa pri každodenných činnostiach, ako je napríklad obliekanie, zatváranie, otváranie dverí, polohovanie a privolanie pomoci v nebezpečenstve," podotkla hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Marianna Šebová. Pokiaľ teda človek nemá typ zdravotného obmedzenia, ktoré pes svojou prítomnosťou kompenzuje (napríklad u nevidiacich chýbajúci zrak), lekári mu asistenciu psa nemôžu uznať. "Musí mať nejaké dôsledky toho zdravotného postihnutia, ktoré treba kompenzovať," uviedla riaditeľka Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy Jarmila Virágová.
Oľga Bartošová, ktorá je plne mobilná a nie je odkázaná na pomoc iných, sa tak ocitá v paradoxnej situácii. Pes je pre ňu kľúčovou psychickou podporou, no legislatíva ju v tomto ohľade obmedzuje. "Zákony sú však proti nej, pritom stačí len málo," konštatuje sa v pôvodnom texte. Bolo by vhodné, aby sa legislatíva zvážila aj smerom k psychickej podpore, ktorú zvieratá poskytujú, a aby sa prehodnotil prísny výklad pojmu "asistenčný pes" aj v kontextoch, kde primárnou potrebou nie je fyzická pomoc, ale emocionálna podpora a zmiernenie psychickej záťaže.
Psychická pohoda vo všeobecnosti: Dôležitosť aj mimo onkologických pacientov
Téma psychickej pohody sa však netýka len onkologických pacientov. Súčasný uponáhľaný svet s neustálym tlakom na výkon a dosahovanie cieľov kladie vysoké nároky na duševné zdravie všetkých. Konferencia SPORT (R)EVOLUTION, ktorá sa konala v online podobe, poukázala na to, ako je duševné zdravie neoddeliteľne spojené s fyzickým zdravím a celkovou kvalitou života.
"Je ťažké oddeliť duševné zdravie od fyzického. Zdravie vo všeobecnosti je nielen neprítomnosť choroby, ale aj fyzická a mentálna pohoda. Je to dobrý pocit z toho, ako sa máme, žijeme, fungujeme a aké máme vzťahy. Ide aj o to, ako vieme zvládať ťažkosti a ako sa vieme postaviť k problémom v živote," uviedol psychiater a psychoterapeut Martin Ondrejkovič. Dôraz sa kladie na prevenciu a na budovanie odolnosti voči stresu a syndrómu vyhorenia.
V športe je psychická príprava rovnako dôležitá ako fyzická. Športovci, ktorí sú často vnímaní ako "nadľudia", čelia obrovskému tlaku a riziku psychickej nepohody či syndrómu vyhorenia. "Odborníci dlhodobo tvrdia, že dlhá a úspešná športová kariéra nie je možná bez dobrého duševného zdravia. Mali by sme sa snažiť nielen o vysoký výkon, ale aj o osobnú pohodu," myslí si prezidentka Slovenskej asociácie športovej psychológie Michaela Bednáriková. Príklady úspešných športovcov, ktorí bojovali s depresiami, ako napríklad Michael Phelps, ukazujú, že ani vrcholový úspech nezaručuje duševnú rovnováhu.
Wellbeing na pracovisku: Investícia do ľudského kapitálu
Problematika duševnej pohody sa presúva aj do pracovného prostredia. Zavedenie wellbeing programov na pracovisku má zásadný vplyv na zdravie a spokojnosť zamestnancov a celkovú efektivitu firmy. "Wellbeing na pracovisku je viac než len trendy pojem. Je to strategický prístup, ktorý môže výrazne ovplyvniť produktivitu, spokojnosť a lojalitu zamestnancov," uvádza sa v jednom z textov. Firmy, ktoré podporujú fyzické a psychické zdravie svojich zamestnancov, získavajú motivovaných pracovníkov, silnú firemnú kultúru a znižujú fluktuáciu.
Práca na diaľku, ktorá sa stala bežnejšou, tiež prináša svoje špecifiká. Hoci mnohé firmy vnímajú home office ako benefit, ktorý podporuje duševné zdravie a pohodu zamestnancov, je dôležité myslieť aj na finančné náklady presunuté na plecia zamestnancov a na potrebu autonómie a ďalšieho vzdelávania.
Napriek rastúcemu povedomiu o dôležitosti duševného zdravia, na Slovensku stále pretrváva stigma. "Keď má niekto duševné problémy, hovoria, že to je jeho chyba, niečo nezvláda, je to blázon a podobne. Hanlivé vyjadrenia v našej spoločnosti stále pretrvávajú, je ťažké celú vec normalizovať," priznal Martin Ondrejkovič. Je preto nevyhnutné pokračovať v osvete a vytvárať prostredie, kde sa ľudia nebudú báť hovoriť o svojich problémoch a vyhľadať pomoc.
Prevencia a podpora: Cesta k lepšej budúcnosti
Či už ide o boj s rakovinou, zvládanie stresu v práci, alebo zabezpečenie bezpečnosti detí na cestách, psychická pohoda je základným kameňom zdravého a naplneného života. Príbeh Oľgy Bartošovej nám ukazuje, že aj napriek prekonaným ťažkostiam je život plný hodnôt a radosti, najmä ak máme okolo seba podporu blízkych a verných spoločníkov.
Legislatívne zmeny, ktoré by zohľadňovali aj psychickú podporu zo strany zvierat, ako aj ďalšie iniciatívy zamerané na podporu duševného zdravia v rôznych oblastiach života, sú krokom správnym smerom. Investícia do psychickej pohody je investíciou do kvality života jednotlivca aj celej spoločnosti.
Navrhovaná novela zákona, ktorá by rozšírila okruh oslobodených sprievodcov na všetky deti do 12 rokov, ktorí sprevádzajú choré dieťa v nemocnici, je ďalším príkladom dôležitosti rodinnej podpory a empatie. Prítomnosť rodiča pri dieťati má nespochybniteľné prínosy pre jeho fyzické aj psychické zdravie.
Zabezpečenie psychickej pohody nie je len otázkou individuálneho prístupu, ale aj zodpovednosti celej spoločnosti. Vytváranie podporného prostredia, odstraňovanie stigmy a zabezpečenie dostupnosti pomoci sú kľúčové pre budovanie zdravej a odolnej spoločnosti. Ako ukazuje aj príklad Oľgy Bartošovej, aj malé zmeny v legislatíve či v prístupe okolia môžu mať obrovský vplyv na kvalitu života jednotlivca.