V právnom poriadku Slovenskej republiky, rovnako ako v mnohých iných jurisdikciách, hrá kľúčovú úlohu správne rozhodnutie o náhrade trov konania. Táto problematika sa stáva obzvlášť zložitou v prípadoch, keď dôjde k zastaveniu konania, či už z dôvodu procesného zavinenia niektorej zo strán, alebo v dôsledku nepredvídaných okolností, ako je vyhlásenie konkurzu na majetok jednej zo strán. Tento článok sa zameriava na analýzu procesného zavinenia pri zastavení konania, s osobitným dôrazom na situácie týkajúce sa podielového spoluvlastníctva a oddlženia fyzických osôb, pričom vychádza z relevantnej právnej úpravy a súdnej praxe.
Základné Princípy Náhrady Trovy Konania
Všeobecne platí, že náhradu trov konania ovláda primárne zásada úspechu vo veci. Táto zásada znamená, že strana, ktorá bola v spore úspešná, má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania od neúspešnej strany. Táto zásada je však doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná povaha náhrady trov konania. Cieľom je uložiť zodpovednosť za tie trovy konania, ktoré by pri riadnom a zákonnom priebehu konania nevznikli, a to tej strane, ktorá ich vznik spôsobila svojim procesným pochybením alebo nesprávnym konaním.
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) v ustanovení § 167e ods. 1 určuje, že súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), rozhodne aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania. Toto ustanovenie je dôležité najmä v kontexte zastavenia konania.
Procesné Zavinenie ako Kľúčové Kritérum
Kľúčovým prvkom pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade jeho zastavenia je zistenie, či a ktorá zo strán sporu procesne zavinila toto zastavenie. Súd musí v prvom kroku skúmať, či je možné niektorej zo strán pričítať procesné zavinenie, aby mohol aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), ktoré vraví, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Kritérium procesného zavinenia sa posudzuje z objektívneho hľadiska. Nejde o posudzovanie viny v trestnoprávnom zmysle, ale o posúdenie kauzálneho vzťahu medzi správaním sa strany sporu (jej procesnou aktivitou či pasivitou) a dôsledkom v podobe zastavenia konania a vzniku trov. V tomto kontexte je dôležité zohľadniť, čo žalujúca strana v konaní požadovala a akého výsledku sa domáhala, v porovnaní so skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania.
Špecifické Situácie a Rozličné Prístupy Súdov
Problematika procesného zavinenia sa stáva obzvlášť komplexnou v situáciách, keď dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok fyzickej osoby (procesu oddlženia) alebo počas prebiehajúceho konania. V týchto prípadoch sa súdna prax často triešti a možno identifikovať viaceré prístupy:
Nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu absencie procesného zavinenia: Niektoré súdy zastávajú názor, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného počas prebiehajúceho konania, žiadnej zo strán sporu nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania. Vychádzajú z toho, že vyhlásenie konkurzu je udalosť, ktorá nastala nezávisle od procesnej aktivity strán a nebola spôsobená ich konaním v rámci súdneho sporu. V takýchto prípadoch súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán.
Pričítanie zavinenia dlžníkovi iniciujúcemu oddlženie: Iný prístup spočíva v názore, že oddlženie, najčastejšie formou konkurzu, môže iniciovať len samotný dlžník. Pokiaľ dlžník iniciuje takéto konanie, tým samým spôsobuje aj procesný následok vo forme zastavenia sporového konania, v ktorom sa voči nemu uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená v konkurze. V tomto prípade sa procesné zavinenie pripisuje dlžníkovi (žalovanému) a súd by mal rozhodnúť o náhrade trov konania v prospech protistrany (žalobcu) podľa § 256 ods. 1 CSP.
Rozdielne posudzovanie zavinenia a vznik nároku na náhradu trov: Existujú súdy, ktoré síce pripisujú zavinenie na zastavení konania žalovanému (kvôli vyhláseniu konkurzu), avšak nárok na náhradu trov konania žalobcovi nepriznávajú. Argumentujú tým, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má konštitutívnu povahu. V tomto kontexte sa odkazuje na rozhodnutia, ktoré zdôrazňujú, že samotné vyhlásenie konkurzu a následné zastavenie konania automaticky nezakladá nárok na náhradu trov bez formálneho rozhodnutia súdu.
Aplikácia ustanovení ZKR o nevymáhateľnosti pohľadávok: Niektoré súdy pri rozhodovaní o trovách konania prihliadajú na ustanovenia ZKR týkajúce sa nevymáhateľnosti niektorých pohľadávok voči dlžníkovi po oddlžení. Podľa § 166b ods. 1 písm. b/ a § 166e ods. 4 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje aj príslušenstvo pohľadávky. Hoci sa toto ustanovenie priamo netýka trov konania, niektoré súdy ho využívajú na argumentáciu pri rozhodovaní o tom, či má byť náhrada trov priznaná, najmä ak by jej priznanie mohlo viesť k situácii, ktorá by bola v rozpore so zmyslom oddlženia.
Analógia s Exekučným poriadkom: Zaujímavým prístupom je aplikácia analógie legis s Exekučným poriadkom (EP). Niektoré súdy si pomáhajú ustanovením § 203 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31. marca 2017), ktoré riešilo situáciu zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Podľa tohto ustanovenia nevyhnutné trovy exekúcie znášal oprávnený. Súdy argumentujú, že v sporovom konaní majú žalobca a žalovaný obdobné postavenie ako oprávnený a povinný v exekúcii. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného dochádza k zastaveniu sporového konania, pričom rovnako ako v exekúcii, žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať zavinenie. Aplikujúc toto ustanovenie analogicky, súd môže dospieť k záveru, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nevyhnutné trovy znáša on.
Nerozhodnutie o trovách konania: V ojedinelých prípadoch sa súdy s nárokom na náhradu trov konania v tomto špecifickom prípade vysporiadajú tak, že o nároku vôbec nerozhodnú. Tento prístup je však menej častý a môže byť považovaný za procesne nesprávny, nakoľko zákon ukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách konania.
Príklad z Judikatúry: Zastavenie Konania o Určenie Vlastníckeho Práva
Ilustratívnym príkladom, ktorý poukazuje na komplexnosť problematiky, je prípad zastavenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tomto prípade žalobcovia vzali žalobu späť v celom rozsahu, pričom súd prvého stupňa im uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovaným. Krajský súd však toto rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmenil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobcovia procesne nezavinili zastavenie konania, pretože k nemu došlo na základe zistenia o vzniku "duplicitného" zápisu vlastníckeho práva, čo bola skutočnosť nezávislá od ich úmyselného konania smerujúceho k zmareniu konania. V dôsledku toho aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Zastavenie Konania v Podielovom Spoluvlastníctve a Súvisiace Vzťahy
V kontexte podielového spoluvlastníctva, kde súdy často rozhodujú o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré je z povahy veci tzv. iudicium duplex (konanie, v ktorom nie je možné jednoznačne určiť úspešnú a neúspešnú stranu), sa aplikácia zásady úspechu vo veci stáva komplikovanejšou. Novšia judikatúra Ústavného súdu SR naznačuje, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v týchto prípadoch nie je možné vychádzať výlučne zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci nemôžu vždy ovplyvniť výsledok vyporiadania.
V prípadoch, kde dôjde k zastaveniu konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby, je nevyhnutné dôkladne posúdiť, či toto späťvzatie bolo spôsobené okolnosťami, za ktoré by mala niesť zodpovednosť jedna zo strán. Ak napríklad žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že sa sporové rozhodnutie o vlastníckom práve zrušilo v inom konaní, nemusí to bez ďalšieho znamenať jeho procesné zavinenie.
Šikanózny Výkon Práva a Obštrukcie
V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania, najmä v prípadoch, kde sa jedna zo strán snaží zneužiť procesné práva, sa súdy zaoberajú aj otázkou šikanózneho výkonu práva alebo obštrukcií. Ak konanie sťažovateľky napĺňa znaky takéhoto konania, môže to mať vplyv na rozhodnutie o náhrade trov. Je však dôležité, aby sa súdy týmito otázkami dôkladne zaoberali a aby ich rozhodnutia boli riadne odôvodnené.
Zodpovednosť za Zavinenie podľa § 146 ods. 2 OSP (a jeho ekvivalent v CSP)
Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a neskôr Civilného sporového poriadku (CSP) upravujú situácie, kedy strana zodpovedá za zavinenie zastavenia konania. Napríklad, späťvzatie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z dôvodu zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia v inom konaní, má za následok zastavenie konania a žalovaný môže v takom prípade znášať zodpovednosť za zavinenie.
Výnimočné Postupy a Prihliadanie na Osobitosti Prípadu
Je dôležité poznamenať, že súdy majú možnosť odchýliť sa od všeobecných pravidiel pri rozhodovaní o trovách konania, ak by aplikácia týchto pravidiel v konkrétnom prípade viedla k nespravodlivému výsledku. Ustanovenie § 150 OSP (a jeho obdobné aplikácie v CSP) umožňuje súdu prihliadnuť na osobitosti jednotlivých prípadov, kde by rozhodnutie o náhrade trov mohlo byť tvrdé a odporovať dobrým mravom. Toto ustanovenie sa považuje za výnimočné a jeho aplikácia si vyžaduje dôkladné zdôvodnenie.
V jednom z prípadov, kde žalobca po podaní odvolania vzal žalobu späť, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastavil. Pri posudzovaní dôvodov zastavenia konania v nadväznosti na rozhodnutie o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP, skonštatoval, že z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť bez uvedenia právne významných dôvodov. Následne priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Tento prípad ilustruje, ako súdy posudzujú späťvzatie žaloby ako procesné zavinenie, pokiaľ nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimočných ustanovení alebo iných relevantných procesných pravidiel.
Dôvody pre Nepriznanie Náhrady Trovy Konania a Konštitutívna Povaha Rozhodnutia
V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania, najmä v kontexte zastavenia konania z dôvodu konkurzu, je dôležité zdôrazniť, že nárok na náhradu trov konania má svoj základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Toto rozhodnutie má v tomto smere konštitutívnu povahu, čo znamená, že samo o sebe zakladá právo na náhradu trov. Samotné zastavenie konania z dôvodu vyhlásenia konkurzu teda automaticky nezakladá právo na náhradu trov konania bez formálneho rozhodnutia súdu v tomto smere.
Napokon, je potrebné zdôrazniť, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania a spadá pod základné právo na súdnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky. Všeobecné súdy pri poskytovaní súdnej ochrany musia postupovať v súlade so zákonom a relevantnou judikatúrou, aby nedošlo k porušeniu tohto základného práva. Každý prípad si vyžaduje individuálne posúdenie s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti a procesné pravidlá.
tags: #procesne #zavinenie #zastavenia #konania #podieloove #spoluvlastnictvo