Voľba prezidenta Slovenskej republiky je kľúčovým momentom v politickom živote krajiny, ktorý formuje jej smerovanie a reprezentáciu na medzinárodnej scéne. Tieto voľby sa konajú pravidelne na základe Ústavy Slovenskej republiky a príslušných zákonov, pričom ich priebeh a výsledky odzrkadľujú nielen vôľu voličov, ale aj širšie spoločenské a politické nálady. Súčasný systém priamych volieb, zavedený v roku 1999, nahradil dovtedajšiu nepriamu voľbu poslancami Národnej rady SR, čím sa posilnila legitimita hlavy štátu a jej priama zodpovednosť voči občanom.
Vývoj systému voľby prezidenta
Historicky prvý prezident Slovenskej republiky, Michal Kováč, bol zvolený nepriamo v roku 1993. Tento spôsob voľby však čoskoro narazil na svoje limity. Po uplynutí jeho funkčného obdobia sa parlament nedokázal zhodnúť na nástupcovi, čo viedlo k obdobiu, kedy právomoci prezidenta dočasne vykonával predseda vlády Vladimír Mečiar. Nepriame voľby sa opakovane uskutočnili aj v roku 1998 s podobným neúspešným výsledkom. Zlom nastal po zmarenom referende v roku 1997, ktoré okrem iného navrhovalo aj priamu voľbu prezidenta. Na základe tejto iniciatívy bola v roku 1999 prijatá novela Ústavy SR, ktorá zaviedla priamu voľbu prezidenta občanmi.
Prvé priame prezidentské voľby sa konali v dňoch 15. a 29. mája 1999. V prvom kole sa zaregistrovalo desať kandidátov, no ani jeden nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov. V druhom kole sa napokon stretli Rudolf Schuster a Vladimír Mečiar. Víťazom sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal 57,18 % platných hlasov a 15. júna 1999 sa oficiálne ujal úradu. Tým sa po 470 dňoch Slovensko dočkalo nového prezidenta zvoleného priamo občanmi.
Nasledovné prezidentské voľby sa uskutočnili v roku 2004. Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský vyhlásil prvé kolo na 3. apríla 2004 a druhé kolo na 17. apríla 2004. Ani v tomto prípade nezískal žiaden z jedenástich kandidátov v prvom kole nadpolovičnú väčšinu. Do druhého kola postúpili Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Ivan Gašparovič vo voľbách zvíťazil so ziskom 59,91 % hlasov.
V roku 2009 sa prvé kolo konalo 21. marca a druhé kolo 4. apríla. Do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič s 46,7 % hlasov a Iveta Radičová s 38,05 %. Ivan Gašparovič obhájil svoj prezidentský mandát, keď získal 55,53 % hlasov.
Významným momentom boli prezidentské voľby v roku 2019, kedy bola prvýkrát v histórii Slovenskej republiky zvolená žena do funkcie prezidentky. Zuzana Čaputová zvíťazila v druhom kole nad Marošom Šefčovičom. Jej víťazstvo bolo často interpretované ako prejav túžby po zmene a odklonu od tradičnej politiky.
Prezidentské voľby 2024: Šiesta priama voľba
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024 bola v poradí šiestou priamou voľbou prezidenta Slovenskej republiky. Podľa harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb prezidenta SR schváleného vládou SR boli náklady na organizáciu volieb odhadnuté na 18,6 milióna eur.
Spôsob voľby prezidenta SR upravuje článok 101 až 107 Ústavy SR a zákon Národnej rady SR (NR SR) č. 180/2014 Z. z. z 29. mája 2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súvisiace právne predpisy. Prezidenta volia občania SR od roku 1999 vo všeobecných, rovných, priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov. Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov. Volieb je možné zúčastniť sa iba z územia Slovenskej republiky, hlasovanie poštou nie je možné. Za prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NR SR a najneskôr v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.
Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR alebo občania, ktorí majú právo voliť, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy mali byť odovzdané predsedovi NR SR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb. Predseda NR SR Peter Pellegrini vyhlásil voľby 8. januára 2024. Deň konania prvého kola volieb určil na sobotu 23. marca 2024, dátum druhého kola určil na sobotu 6. apríla 2024.
Predseda strany HLAS-SD Peter Pellegrini oznámil svoju kandidatúru 19. januára 2024. Ako prvý svoju kandidatúru na prezidenta SR ohlásil bývalý minister zahraničných vecí a diplomat Ján Kubiš. Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok si nechal čas na zváženie kandidatúry po rozhodnutí prezidentky Zuzany Čaputovej opätovne nekandidovať. Svoju kandidatúru ohlásil 30. augusta 2023. Predseda strany SNS Andrej Danko v januári 2024 oznámil, že začal skúšobne zbierať podpisy na kandidatúru na prezidenta, svoju kandidatúru však zatiaľ oficiálne neohlásil.
Oficiálny zoznam kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky potvrdený predsedom Národnej rady SR obsahoval mená 9 mužov. Kandidatúra Róberta Šveca bola najprv zamietnutá, no Najvyšší správny súd uznal jeho námietku a odobril mu kandidatúru.
Priebeh prvého kola volieb
Prvé kolo volieb sa uskutočnilo 23. marca 2024. Zúčastnilo sa ho 4 364 071 zapísaných voličov, pričom volebná účasť dosiahla 51,91 %. Platných hlasov bolo 2 254 206 (99,49 %). Do druhého kola postúpili dvaja kandidáti: Ivan Korčok a Peter Pellegrini.
Ivan Korčok sa darilo najmä vo väčších mestách a obciach na západnom Slovensku, ale aj na konzervatívnej Orave. Vyhral v celkovo 789 obciach. Najväčší podiel hlasov získal v Lopašove na Záhorí, takmer 80 %. Uspešne viedol aj v bratislavskom Starom Meste, kde ho volilo vyše 72 % voličov. Korčok zvíťazil aj v Kútoch, kde s hlasovacím preukazom či pasom volilo množstvo voličov z Česka. V obciach Žíp, Martinová, Jestice, Potoky, Bodružal a Hrlica získal Ivan Korčok 0 % hlasov.
Peter Pellegrini, napriek tomu, že skončil v prvom kole na druhom mieste, vyhral vo väčšom počte obcí - hoci skôr menších. Získal najväčší podiel hlasov v obci Šivetice (84,4 %) v okrese Revúca, Inovce (82,3 %) v okrese Sobrance, Krajná Bystrá (82,2 %) v Svidníckom okrese a v obci Budikovany (82,1 %) v okrese Rimavská Sobota. Naopak, Pellegrinimu sa najmenej darilo v juhoslovenských obciach Leváre (5 %), Pašková (5,6 %) a Belina (6,9 %).
Tretí v poradí Štefan Harabin bodoval na severovýchode Slovenska, v okrese Poltár a Krupina, na Kysuciach, ale aj v okrese Kežmarok. V rodnej obci Ľubica v tomto okrese získal takmer 33 % hlasov. Zvíťazil tam však Ivan Korčok s 37,6 % hlasov. Harabin vyhral celkovo v deviatich obciach. Na juhu Slovenska sa okrem favoritov darilo aj lídrovi Maďarskej aliancie Krisztiánovi Forróovi, ktorý zvíťazil v 271 obciach a v 2 okresoch Dunajská Streda a Komárno. Igor Matovič vyhral v ôsmich obciach.
V obciach Jarovnice, Lomnička a Lenartov získal Igor Matovič nad 50 % hlasov. V obci Zemplín v okrese Trebišov prišlo k urnám 100 % oprávnených voličov, čo predstavovalo 86 voličov. S veľkou pravdepodobnosťou išlo o chybu v zápisnici, keďže obec má viac ako 350 obyvateľov.
Vysvetlenie prezidentských volieb v USA (vysvetľujúce video explain®)
Druhé kolo volieb: Súboj favoritov
Druhé kolo volieb sa konalo 6. apríla 2024. Zúčastnilo sa ho 2 671 279 voličov, čo predstavovalo volebnú účasť 61,14 %. Toto bola druhá najvyššia účasť v druhom kole v histórii priamych volieb prezidenta SR, približujúca sa k najvyššej účasti z prvých volieb v roku 1999.
V druhom kole volieb vyhral Peter Pellegrini so ziskom 53,12 % (1 409 255) platných hlasov, čím sa stal novozvoleným prezidentom Slovenskej republiky. Ivan Korčok skončil s 46,88 % (1 243 709) hlasov na druhom mieste.
Peter Pellegrini vyhral v 2 491 obciach, zatiaľ čo Ivan Korčok zvíťazil v 424 mestách a dedinách. Pellegrini dominoval najmä v obciach na východe Slovenska, na Kysuciach, Považí, na hornej Nitre aj na juhu. V 60 zo 79 okresov dosiahol lepší výsledok ako Korčok, avšak nezvíťazil ani v jednom krajskom meste. Najtesnejší výsledok dosiahol v Nitre so ziskom 48,1 % hlasov.
Ivan Korčok okrem veľkých krajských a niekoľko okresných miest vyhral v obciach pri Bratislave a Košiciach, na Záhorí, na dolnej Orave, ale napríklad aj v meste Námestovo. Uspel i v niekoľkých obciach na Spiši. Korčok získal najlepší volebný výsledok v obciach: Lopašov (82 %), Demänovská Dolina (78,9 %), Bratislava - Staré Mesto (76,7 %), Oreské (76,2 %) a Bratislava - Čunovo (74,7 %).
V niekoľkých obciach dosiahla účasť nad 90 % voličov: v Ondavke, Bystrej, Krokave a v Medveďom. Ide o malé dediny, prevažne len s desiatkami obyvateľov.
Volebná kampaň a financovanie
Zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani upravuje financovanie volebnej kampane a nastavuje pre kandidáta na prezidenta limit na výdavky volebnú kampaň. Kandidát môže vynaložiť najviac 500 000 € vrátane DPH spolu pre obidve kolá volieb. Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.
Podľa organizácie Transparency International Slovensko viedol najprehľadnejšiu kampaň Ivan Korčok, po ktorom nasledoval Štefan Harabin a Kristián Forró. Menej transparentnú kampaň videli Ján Kubiš a Andrej Danko. Najmenej transparentnú kampaň viedol Peter Pellegrini. Zvyšní kandidáti platenú kampaň vôbec nemali alebo mali nižšiu ako päť tisíc eur.
Peter Pellegrini sa zo začiatku kampane odmietal zúčastniť diskusií kandidátov. V diskusii bol prvý raz 7. februára v televízii JOJ, ale bez oponenta. Počas februára odmietol diskusie pripravované Denníkom N, Denníkom SME, Radou mládeže Slovenska a portálom Postoj. Naopak, 18. marca sa na TV Markíza konala jediná debata dvoch najväčších favoritov prezidentských volieb, Petra Pellegriniho a Ivana Korčoka. Podľa prieskumu agentúry SANEP v debate pôsobil dôveryhodnejšie Peter Pellegrini.
Zhrnutie výsledkov a volebnej účasti
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024 priniesla víťazstvo Petrovi Pellegrinimu, ktorý sa tak stal šiestym prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Prvé kolo volieb sa uskutočnilo 23. marca 2024 s účasťou 51,91 %, pričom do druhého kola postúpili Ivan Korčok a Peter Pellegrini. Druhé kolo, ktoré sa konalo 6. apríla 2024, zaznamenalo výrazne vyššiu volebnú účasť 61,14 %, čo bolo druhá najvyššia účasť v histórii priamych volieb prezidenta SR. Víťaz Peter Pellegrini získal 53,12 % hlasov, zatiaľ čo Ivan Korčok dosiahol 46,88 %. Výsledky volieb ukázali regionálne rozdiely v preferenciách voličov a potvrdili dôležitosť priamej voľby pre legitimizáciu hlavy štátu.