Vypratanie nehnuteľnosti je pojem, s ktorým sa ľudia stretávajú najmä v nepríjemných životných situáciách - pri sporoch o bývanie, rozchode, či problémoch s nájomníkmi. Vypratanie nehnuteľnosti znamená postup, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby neoprávnené osoby alebo veci opustili byt, dom či inú nehnuteľnosť. Mnoho vlastníkov nehnuteľností sa snaží riešiť problém s neodídeným nájomcom, bývalým partnerom či neoprávnenou osobou svojpomocne. Takýto prístup je však často protiprávny, riskantný a môže spôsobiť viac škody než úžitku. Výmena zámkov počas neprítomnosti osoby, vyloženie jej vecí pred byt alebo na ulicu, zabránenie vstupu do nehnuteľnosti (zmena kódu, odstránenie kľúčov atď.) - to sú príklady tzv. svojpomocného konania, ktoré môže viesť k vážnym právnym následkom.
Ako legálne niekoho vysťahovať z nehnuteľnosti?
Vypratanie nehnuteľnosti musí prebiehať v súlade so zákonom, inak sa môžete dostať do právnych problémov vy sami. Najskôr sa odporúča zaslať písomnú výzvu na vypratanie nehnuteľnosti - ideálne prostredníctvom advokátskej kancelárie. Ak osoba aj napriek súdnemu rozhodnutiu nehnuteľnosť dobrovoľne neopustí, pokračuje sa vymáhaním prostredníctvom exekútora.
Právne základy vlastníckeho práva a jeho ochrana
Vlastnícke právo je jedným zo základných pilierov právneho poriadku. V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 z. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Často však vlastník vec, ktorú má vo vlastníctve, síce vlastní, no neužíva ju. Niekedy však aj napriek vopred dohodnutým podmienkam prenájmu veci dochádza k problémom. Ide napríklad o situáciu, keď sa nájomník odmieta vzdať užívania veci aj napriek tomu, že uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie dohodnuté, a teda užíva vec bez právneho dôvodu. V takomto prípade nájomca porušuje ústavné právo vlastníka (prenajímateľa).
Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník je oprávnený najmä držať, užívať, požívať a disponovať so svojou vecou. V tejto súvislosti je vhodné uviesť rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 4Co/111/2012 zo dňa 19. 04. 2013, podľa ktorého hmotné právo hovorí o práve vlastníka domáhať sa vydania veci, teda hnuteľnej aj nehnuteľnej (od toho, kto ju neprávom zadržuje). Procesné právo naproti tomu hovorí o vydaní veci iba vo vzťahoch k hnuteľným veciam a pri nehnuteľných veciach uvádza vypratanie.
Z tohto dôvodu pri práve vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnosti je potrebné sa domáhať vypratania nehnuteľnosti (R 53/1973). Teda, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, jedným z možných riešení, ako sa brániť, je inštitút vypratania nehnuteľnosti.
Rýchle riešenie: rozhodcovské konanie
Najjednoduchšie vypratanie (domu, bytu) je v rozhodcovskom konaní. Podmienkou, aby mohol byť neoprávnený užívateľ bytu alebo domu vyprataný rozhodcom (a nie súdom), je rozhodcovská doložka v nájomnej zmluve. Hlavnou výhodou rozhodcovského konania je rýchlosť.
Nájomný vzťah a jeho skončenie
V prípade, ak dva subjekty uzavrú zmluvu o nájme v zmysle § 663 OZ, prenecháva prenajímateľ za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Dôležitým prvkom je práve dojednanie doby nájmu. Podľa § 676 OZ sa nájom skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
Postup pri súdnom vyprataní
Príslušným prvostupňovým súdom je súd, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza predmetná nehnuteľnosť. V návrhu je potrebné popísať, na základe čoho vznikol medzi navrhovateľom a odporcom právny vzťah. Následne presne špecifikovať, o akú nehnuteľnosť sa jedná (podľa listu vlastníctva), popísať okolnosti, najmä uviesť, na ako dlhú dobu bol dojednaný nájom nehnuteľnosti.
V tejto súvislosti je nesmierne dôležité, aby prenajímateľ nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. bez právoplatného rozhodnutia súdu! Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne vyplýva z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka, ale aj jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku, keď po ust. § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva, a najmä ust. § 5 chrániaceho pokojný stav, nasleduje § 6 svojpomoc.
Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38, ktorý k svojpomoci uviedol, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav).“
Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je teda jasné, že vypratanie nehnuteľnosti takpovediac „na vlastnú päsť“ by bolo riskantným protiprávnym konaním, ak na to nie sú splnené podmienky. Z toho dôvodu je potrebné obrátiť sa na súd (inak môže vlastník riskovať trestné stíhanie, ak nesplní podmienky svojpomoci).
Zdá sa to absurdné, že vlastník nemôže vstúpiť do vlastnej nehnuteľnosti (domu, bytu), no súdy už v niekoľkých prípadoch rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorú prenajímal a bola jeho vlastníctvom. Taktiež je potrebné vedieť, že dokonca ani súdne rozhodnutie, ktoré je právoplatné a vykonateľné, ktorým súd zaviazal užívateľa nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť opustiť, ešte nie je podkladom na to, aby vlastník domu (bytu) do nehnuteľnosti vstúpil. Pozrite si toto rozhodnutie: (R 1/1980). Objektom trestného činu podľa § 238 TZ je domová sloboda. Je chránený akýkoľvek oprávnený užívateľ domu alebo bytu, nielen vlastník, a to proti komukoľvek.
Čo robiť, keď váš nájomník neplatí nájomné
Exekučný proces pri vyprataní
Ak odporca povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy sa navrhovateľ, resp. prenajímateľ môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku, ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním.
Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce. Následne exekútor poverený súdom na výkon exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. V upovedomení o začatí exekúcie je uvedená lehota 14 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Ak zúčastnené strany nevznesú námietky alebo ak súd zamietne vznesené námietky, vydá exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti a určí lehotu vypratania. Príkaz sa doručí do vlastných rúk opäť oprávnenému, povinnému a tzv. vhodnej osobe, najčastejšie zástupcovi obce.
V zmysle § 181 ods. Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je pri vypratávaní prítomný nikto, kto by mohol tieto veci prevziať alebo ich prevziať nechce, tieto sa spíšu a dajú obci do úschovy. Exekútor o tom upovedomí povinného.
Bezdôvodné obohatenie a náhrada škody
Na záver je ešte vhodné spomenúť problematiku náhrady škody a bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že nájomca užíval nehnuteľnosť aj po uplynutí doby nájmu sa posudzuje ako bezdôvodné obohatenie, pretože podľa § 451 je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Najčastejšie sa postupuje tak, že sa nechá vypracovať znalecký posudok, ktorým sa určí bežné nájomné v danej lokalite.
Ochrana obydlia a súkromia
Obydlie, ktoré je charakterizované ako miesto, kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú činnosť, je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva (čl. 21 Ústavy, rozsudok Gillow z 24.11.1986, § 46 rozsudok Niemietz z 16.12.1992, § 29). Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Fyzická osoba môže svoje bytové potreby trvalo uspokojovať rôznym spôsobom, a síce ako vlastník bytu v bytovom dome, prípadne ako vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza (§ 126 OZ), ako nájomca bytu (§ 685 a nasl. OZ), ako nájomca obytnej miestnosti v zariadeniach určených na trvalé bývanie (§ 717 a nasl. OZ) alebo ako oprávnený z vecného bremena, obsahom ktorého je oprávnenie užívať byt (viď § 151u OZ, - NS SR 3 M Cdo 19/2009 z 3.2.2011). Bytové potreby je možné uspokojovať osobitným spôsobom. Vlastník v zmysle ust. § 123 OZ je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Možnosť prenájmu nehnuteľnosti je tiež prejavom vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti. Svoje užívacie právo môže vlastník dočasne prenechať inej osobe, a to uzatvorením zmluvy o nájme podľa ust. 663 a nasl. OZ, zmluvy o krátkodobom nájme bytu podľa zákona o krátkodobom nájme bytu, prípadne k vzniku práva na bývanie dôjde na základe vzniku rodinnoprávnych vzťahov.
Ukončenie nájmu a odovzdanie bytu
Napriek právne jasným podmienkam zmluvy nie vždy dôjde po ukončení nájmu k bezproblémovému odovzdaniu bytu vlastníkovi. Ide najmä o prípady, kedy sa nájomca odmieta vzdať užívania bytu aj napriek tomu, že uplynula doba, na ktorú bolo toto užívanie dohodnuté a naďalej užíva byt bez právneho dôvodu. Vtedy nájomca porušuje ústavné právo vlastníka (prenajímateľa) podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.
Podľa platného právneho stavu nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede z nájmu bytu sa primerane podľa ust. § 710 OZ použijú ust. civilného sporového poriadku.
Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, vzniká právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. a) až c) OZ nájomca nemá právo na bytovú náhradu.
Pokiaľ nájomca odmieta vypratať byt, vzniká otázka, či prenajímateľ má právo vypratať byt sám na náklady nájomcu. V praxi sa vyskytli mnohé prípady, v ktorých prenajímatelia v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva pristúpili k svojpomocnému vyprataniu nehnuteľnosti. Základné podmienky, kedy by mohol prenajímateľ sám vypratať byt, sú obmedzené splnením podmienok tzv. svojpomoci podľa § 6 OZ.
Záložné právo a krátkodobý nájom
V tejto súvislosti býva často spomínaný inštitút záložného práva k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Toto zákonné záložné právo slúži prenajímateľovi na zabezpečenie úhrady nájomného. Prenajímateľovi zároveň vzniká v prípade, že sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, oprávnenie zadržať veci nájomcu na vlastné nebezpečenstvo. V tomto prípade je však povinný do ôsmich dní požiadať súd o súpis veci.
Trochu iná právna situácia je v prípade zmluvy o krátkodobom nájme podľa zák. č. 98/2014 Z. z., podľa ktorého nájom bytu vrátane predĺžení môže byť najviac 6 rokov. V zásade platí, že pokiaľ zmluva o krátkodobom nájme bytu spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom (okrem iných aj informovanie nájomcu o splnení registračnej povinnosti podľa ust. § 4 ods. 1), prenajímateľ nie je povinný zisťovať, či nájomca má zabezpečené náhradné bývanie.
Ak nájomca byt nevyprace alebo neodovzdá prenajímateľovi ani v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu alebo v lehote piatich kalendárnych dní odo dňa skončenia nájmu, ak nájomný pomer skončil odstúpením od nájomnej zmluvy, je prenajímateľ oprávnený na účely zabezpečenia svojich pohľadávok podľa § 5 ods. 1 zadržať hnuteľné veci nájomcu nachádzajúce sa v byte, okrem vecí, ktoré sú vylúčené z exekúcie.
Rozvod a spory o bývanie
V tejto súvislosti by sme radi poukázali najmä na prípady, kedy v prípade rozvodu jeden z manželov sa bez súdneho rozhodnutia domáha vysťahovania z bytu alebo domu proti druhému manželovi, ktorý nie je jeho vlastníkom, prípadne spoluvlastníkom. Manžel - vlastník bytu alebo domu sa niekedy mylne domnieva, že rozvodom manželstva sa druhý manžel musí z bytu prípadne domu automaticky odsťahovať. Ústavný súd SR uvádza, že zánik odvodeného práva na bývanie OZ výslovne neviaže na zabezpečenie bytovej náhrady. Len s ohľadom na § 3 ods. 1 OZ (dobré mravy) prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady.
Žaloba o neplatnosť výpovede a hmotná núdza
Základným ochranným nástrojom v rukách nájomcu proti výpovedi danej prenajímateľom podľa OZ je žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, ktorú musí nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Jedná sa o lehotu podľa ust. § 122 OZ, ktorá je zachovaná iba v prípade, že najneskôr v jej posledný deň je žaloba súdu aj doručená (nestačí podanie žaloby posledný deň lehoty na poštovú prepravu). Platí, že prenajímateľ nemôže vypovedať nájom bytu podľa OZ z iných ako zákonných dôvodov, tieto nemôže rozšíriť ani dohodou, dôvod výpovede musí vo výpovedi uviesť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť. Ak sa nájomca preukázateľne nachádza v hmotnej núdzi v čase podania výpovede, dĺžka výpovednej lehoty sa predlžuje o ochrannú lehotu v trvaní šesť mesiacov. Treba uviesť, že ani predaj bytu nie je dôvodom na vypratanie nájomcu z bytu. Naopak, z dôvodu zmeny prenajímateľa môže podať výpoveď nájomca (§ 680 ods. 2 OZ).
V marci 2017 bol však prijatý zákon, ktorým sa zmenil a doplnil zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Táto zmena spôsobila, že tieto osoby sa už ďalej neposudzovali ako osoby v hmotnej núdzi a nemohla by im byť ani poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi. Táto legislatívna zmena „nahrala do karát“ aj prenajímateľom, keďže počnúc touto zmenou, nájomcovia oveľa zložitejšie preukazovali, že sa skutočne nachádzajú v stave hmotnej núdze a že daný stav nastal z objektívnych dôvodov. Pre prenajímateľov je najpodstatnejšie uvedomiť si, že vypovedanie nájmu a následné vypratanie by malo prichádzať do úvahy najmä v prípadoch, keď je to pre nich finančne efektívne. Finančne efektívne je to vtedy, ak nájomcovi nevzniká právo na bytovú náhradu. Z daného dôvodu by sme si dovolili zdôrazniť a opätovne upozorniť na dôležitosť jedného z dvoch základných charakteristických znakov nájomného vzťahu, a to dočasnosť. Ak je totiž nájom uzatvorený na dobu určitú, v zmysle § 712a ods. 1 OZ, nájom bytu skončí uplynutím dohodnutej doby.
Prehliadky nehnuteľnosti a povinnosti nájomcu
Zároveň platí, že po podanej výpovedi alebo tri mesiace pred skončením nájmu a odovzdaním veci je nájomca nehnuteľnej veci povinný, ak sa nedohodlo inak, umožniť záujemcovi o prenajatie jej prehliadku v prítomnosti prenajímateľa alebo jeho zástupcu.
Je dôležité, aby prenajímateľ nevypratával nehnuteľnosť sám, t.j. svojpomocne. Dôvodom je, že by došlo k zásahu do práv nájomcu, pretože nájomca môže mať v predmetnej nehnuteľnosti aj veci, ktoré nepatria prenajímateľovi a svojpomocným vyprataním nehnuteľnosti by došlo k zásahu do vlastníckeho práva nájomcu. Vlastník - prenajímateľ sa dokonca môže dopustiť aj trestného činu porušovania domovej slobody, ak predmetná nehnuteľnosť tvorí u nájomcu obydlie (viď R 1/1980 : "Objektom trestného činu podľa § 194 (pôv. § 238 TZ) je domová sloboda. Je chránený akýkoľvek oprávnený užívateľ domu alebo bytu, nielen vlastník, a to proti komukoľvek.").
Súdne rozhodnutie a jeho vykonanie
Súd v rozhodnutí uvedie lehotu, ktorá sa počíta od okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, počas ktorej je nájomca povinný vypratať nehnuteľnosť. Ak odporca povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť, kedy sa navrhovateľ / prenajímateľ môže obrátiť na exekútora a podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Postup súdneho exekútora určuje pri vyprataní bytu ust. § 184 a nasl. exekučného poriadku.
Záverom je vhodné pripomenúť, že právne je možné riešiť aj to, že ak nájomca v zmysle zákona a zmluvy byt nevypratal po zániku nájomného vzťahu, a tento aj naďalej užíval bez toho, aby za jeho užívanie platil nájomné, takýmto konaním sa na úkor vlastníka bezdôvodne obohacuje. Vlastník si v takomto prípade môže u nájomcu uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ).
Vypratanie nehnuteľnosti: praktické aspekty a ceny
Príprava na vypratanie: Pokiaľ máte možnosť byť v priebehu vypratávania na mieste, takmer žiadnu prípravu podstupovať nemusíte. V prípade, že na mieste nechcete, alebo nemôžete byť, vopred nám povedzte, aké predmety máme odviesť, aby nedošlo k nechcenému vyhodeniu potrebných vecí. V prípade, že je celý objekt už pripravený na kompletné vypratanie, stačí nám oznámiť iba adresu a máte postarané.
Cena vypratania: Celková cena vypratania sa odvíja od celkového objemu vypratania, poschodia, v ktorých sa objekt nachádza a vzdialenosti od zberného dvora. Z logiky veci nie je potrebné veci pred prevozom obaľovať ako v prípade sťahovania, ani profesionálne demontovať. Pre stanovenie ceny nám stačí zaslať fotografie, oznámiť adresu a poschodia, obratom Vám presnú cenu za vypratanie oznámime. Orientačne sa cena vypratania bytu 2 + KK pohybuje v rozmedzí 200-300 €.
Odvoz vecí na zberný dvor: Zberné dvory obvykle požadujú, aby bol odpad určený na likvidáciu rozobraný na čo najmenšej časti. V prípade, že sa rozhodnete vypratať podstúpiť na vlastnú päsť, je vhodné predovšetkým nábytok demontovať alebo rozbiť ešte pred naložením do vozidla, aby ste sa nemuseli zbytočne otáčať viackrát. Pokiaľ sa rozhodnete zvoliť našu firmu, vybraný nábytok, televízie, poličky a pod. odvezieme na zberný dvor v danej lokalite. Keďže zberné dvory sú určené iba pre rezidentov daného mesta/mestskej časti, je potrebné, aby bol pri vykládke prítomný práve tento rezident.
Vypratanie pozostalostí: Najsmutnejším variantom v prípade vypratania bytu je pri smrti blízkeho. V takýchto prípadoch chcete mať tento krok čo najskôr za sebou bez, pokiaľ možno, akýchkoľvek starostí. Vyseparujeme veci, ktoré budete chcieť previesť na inú adresu a nepotrebný nábytok, elektroniku a ďalšie odvezieme na zberný dvor. Prajeme Vám, aby ste nemuseli túto kapitolu riešiť, v prípade potreby nás kontaktujte na +420 608 061 437 alebo nás kontaktujte cez formulár. Vašu situáciu vyriešime čo najdiskrétnejšie vieme. Pokiaľ na danom mieste byť nechcete, všetko zaistíme telefonicky behom pár minút.
Vyklízení bytů / Vypratanie bytov: Či už máte veci, ktoré ste sa rozhodli ďalej využívať už presťahované alebo nie, o vyprataní nehnuteľnosti sa radi postaráme. Zaistíme pre Vás vozidlá od veľkosti 8m3 až po 44m3 podľa potreby. Pri práci dbáme na to, aby bolo vypratanie vykonané v čo najkratšom časovom horizonte bez poškodenia daného objektu. Rovnako Vám zaistíme sťahovanie do nového domova v Bratislave, Žiline, Košiciach alebo kdekoľvek ďalej po Slovensku.
Vypratanie kancelárie: Na vypratanie Vašej firmy zaistíme dostatočný počet profesionálnych pracovníkov v závislosti od veľkosti objektu. Spoločne vyberieme vhodný termín na sťahovanie, aby nebol narušený chod firmy (môžeme sťahovať cez víkend, prípadne sviatky bez príplatkov). Rovnako ako v prípade bytu Vám tiež zaistíme sťahovanie do nových kancelárskych priestorov pred alebo po vyprataní už nepotrebného nábytku. V prípade záujmu zaistíme aj finálne upratovanie kancelárie.
Výkup kovov, nábytku a elektroniky: Ešte predtým, než sa rozhodnete odviesť všetko vybavenie na zberný dvor, zvážte, či nemajú zvyškovú hodnotu. Napríklad autobatérie, kovy alebo elektroniku je ešte možné predať na špecializovaných miestach.
Nech už potrebujete vypratať čokoľvek, neváhajte sa na nás obrátiť.