Primaciálny palác, ikonická klasicistická stavba na Primaciálnom námestí v Bratislave, prechádza v súčasnosti významnou rekonštrukciou. Hlavné mesto sa rozhodlo pre obnovu a reštaurovanie atiky paláca a jej sochárskej výzdoby, čo predstavuje investíciu vo výške približne 600-tisíc eur. Tento rozsiahly projekt si kladie za cieľ nielen estetické skrášlenie národnej kultúrnej pamiatky, ale predovšetkým zabezpečenie jej dlhodobej stability a bezpečnosti.
Havarijný stav sochárskej výzdoby a naliehavosť obnovy
Historické sochy a balustrády na priečelí Primaciálneho paláca sa nachádzajú v havarijnom stave. Po rokoch zanedbania si vyžadujú neodkladné reštaurátorské práce. Ako uviedol primátor Nesrovnal, obnova je nevyhnutná nielen z estetického hľadiska, ale predovšetkým z dôvodu bezpečnosti okoloidúcich. Uvoľnené kamene a narušená štruktúra sôch predstavujú potenciálne riziko. Hlavné mesto v reakcii na túto situáciu vyhlásilo súťaž na výber zhotoviteľa, ktorý zabezpečí projekčné, stavebné a reštaurátorské práce.
Cieľ reštaurovania: Autenticita a zachovanie pamiatkovej podstaty
Hlavným cieľom reštaurovania je obnova národnej kultúrnej pamiatky do jej čo najautentickejšej podoby. Práce sú rozdelené na viacero etáp, ktoré zahŕňajú dôkladné čistenie sôch, dotvorenie chýbajúcich častí a odstránenie uvoľnených kamenných fragmentov. Na tento účel budú použité moderné rekonštrukčné a konzervačné metódy, ktoré zabezpečia dlhodobú životnosť obnovených prvkov. Celý proces obnovy bude pod dohľadom akademického sochára Ľubomíra Saba.
História reštaurátorských zásahov na Primaciálnom paláci
Sochy na Primaciálnom paláci boli v priebehu 20. storočia reštaurované už viackrát. Prvá zaznamenaná obnova sa uskutočnila po roku 1903, keď mesto získalo budovu do svojho majetku. Ďalší zásah prebehol počas prvej republiky, avšak ten nemal charakter systematického reštaurovania. V roku 1969 obnovil výzdobu atiky sochár Jozef Pospíšil a posledné rozsiahle reštaurovanie sa realizovalo v rokoch 1989 až 1990. Súčasné práce nadväzujú na tieto historické snahy, pričom sa zameriavajú na najnovšie poznatky v oblasti pamiatkovej obnovy.
Hrozný príbeh sídla Bramshill House: tajomstvo prvého majiteľa | Dokumentárny film
Alegorické sochy a ozdobné vázy: Súčasť pôvodnej výzdoby
Alegorické sochy a ozdobné vázy, ktoré zdobia atikovú časť priečelia Primaciálneho paláca, sú neoddeliteľnou súčasťou jeho architektonického konceptu. Vznikli v čase výstavby paláca v rokoch 1779-1780. Na vrchole tympanónu dominuje kardinálsky erb Jozefa Batthyányiho, prvého obyvateľa paláca. Zaujímavým detailom je aj 150 kilogramov vážiaci model jeho železného klobúka.
Architektonické a historické pozadie Primaciálneho paláca
Primaciálny palác je klasicistická palácová stavba, ktorá bola pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Je považovaný za najvýznamnejšiu architektonickú pamiatku tohto slohového obdobia v Bratislave. Jeho poloha na Primaciálnom námestí ho robí jednou z najvyhľadávanejších pamiatok mesta.
Miesto, na ktorom palác stojí, bolo odpradávna centrálnym priestorom stredovekého mesta, pulzujúcim spoločenským životom. Už v stredoveku sa tu nachádzal hospodársky dom ostrihomského arcibiskupa. Predpokladá sa, že základy dnešnej stavby siahajú až do obdobia pred 13. storočím, na základoch staršej antickej stavby.
Výrazný vplyv na ďalší vývoj stavby mali udalosti v prvej tretine 16. storočia, konkrétne porážka uhorského vojska v bitke pri Moháči v roku 1526. Táto udalosť viedla k nútenému presídleniu kráľovského dvora z Budína a cirkevnej správy z Ostrihomu do Trnavy a Prešporka. Každý z arcibiskupov, ktorí tu pôsobili, palác zveľaďoval. Najväčší prínos k jeho vzhľadu mal arcibiskup Imrich Esterházi (1725 - 1745), ktorý palác v roku 1721 nechal prestavať v barokovom slohu. Pridal nové schody, skrášlil ho nástennými maľbami a pred priečelie umiestnil portikus.
Radikálna prestavba v 18. storočí
Palác v súčasnej podobe je výsledkom radikálnej prestavby v druhej polovici 18. storočia. Bratislava v tomto období zažívala stavebný rozmach, a preto sa arcibiskup a uhorský prímas Jozef Baťán (Batthyány) (1776 - 1799) rozhodol pre výstavbu novej, dôstojnej rezidencie. Hoci dôvody na opustenie Ostrihomu už dávno pominuli, Baťán uprednostnil Bratislavu aj kvôli blízkosti svojich rodinných majetkov a dobrému spojeniu s Viedňou a cisárskym dvorom.
Práce na novej rezidencii viedol architekt Melchior Hefele, žiak Johanna Balthasara Neumanna. Zmluva s Hefelem je datovaná na február 1777 a schválená Baťánom v júni 1778. Stará arcibiskupská kúria bola zbúraná a na jej mieste vyrástol palác s vnútorným nádvorím, honosným priečelím a sochami na atike.
Od arcibiskupského sídla k mestskému majetku
Primaciálny palác slúžil ako sídlo ostrihomského arcibiskupa len necelé polstoročie. V roku 1820 sa arcibiskup vrátil do Ostrihomu, čo súviselo so zmenou spoločensko-politických podmienok. Palác v Prešporku zostal opustený a postupne chátral.
Začiatkom 20. storočia sa prešporskí mestskí predstavitelia rozhodli rozšíriť priestory mestského magistrátu, ktorý sídlil v Starej radnici. Arcibiskupský palác, napriek svojej devastácii, sa javil ako ideálna možnosť, poskytujúca potrebné reprezentačné priestory. V auguste 1903 sa po úspešných rokovaniach stal majetkom mesta za tristodvadsaťtisíc strieborných uhorských korún.
Architektonické skvosty a umelecká výzdoba
Primaciálny palác je charakteristický svojím dvojpodlažným, štvorkrídlovým pôdorysom a široko roztiahnutým, symetrickým hlavným priečelím. Ústrednú časť tvorí rizalit s balustrádou ohraničeným balkónom, podopieraným štyrmi dórskymi stĺpmi. Rizalit je zavŕšený mohutným trojuholníkovým tympanónom. Vrchné podlažia sú opticky delené pilastrami s korintskými hlavicami.
Alegorické sochy a vázy
Strechu paláca zdobí atika s kolosálnymi sochami umiestnenými v symetrickom usporiadaní. Sú vytesané z pieskovca a predstavujú šesť alegorických postáv: súsošie Minervy, socha Múdrosti, socha Lásky k vlasti, socha Mlčanlivosti, socha Čistoty srdca a súsošie Božej múdrosti. Sochy, vytvorené v rokoch 1779 - 1780, sú dielom viedenských umelcov Philippa Jakoba Prokoppa a Matthäusa Köglera. Súbor dopĺňajú štyri dekoratívne vázy od Johanna A.
Tympanón a freska / mozaika
Palácové priečelie dominuje mohutný tympanón, ktorého plochu pôvodne vypĺňala freska rakúskeho maliara Franza Antona Maulbertscha. Maulbertsch, pozvaný arcibiskupom Baťánom, vytvoril v roku 1780 alegorické vyobrazenie s ústrednou postavou cirkvi, ochraňovanej alegorickými postavami spravodlivosti a sily. Freska bola počas 19. storočia poškodená poveternostnými vplyvmi a v roku 1959 ju nahradila monochromatická mozaika od akademického maliara Ernesta Zmetáka, ktorá kompozične i námetovo vychádza z pôvodného diela.
Puttiovia a erb
Zaujímavým umeleckým doplnkom sú dvaja puttiovia umiestnení nad balkónom, ktorí držia pozlátené písmená C a I - iniciály osobného hesla arcibiskupa Baťána: Clemencia (Láskavosť) a Iustitia (Spravodlivosť).
Interiér paláca: Zrkadlová sieň a tapisérie
Interiér paláca dýcha noblesou a históriou. Slávnostné schodisko vedie na reprezentačné prvé poschodie (piano nobile), kde sa nachádza vstup do najpriestrannejšej miestnosti - Zrkadlovej siene. Táto miestnosť, zaberajúca výšku dvoch poschodí, je vertikálne členená balustrádovým balkónom.
Obrazáreň a zbierky
Ďalšie miestnosti na prvom poschodí slúžia ako výstavné priestory obrazárne, kde sú vystavené umelecké diela predovšetkým z obdobia baroka a klasicizmu. Obrazáreň, zriadená v roku 1993, obsahuje kolekciu niekoľkých desiatok zbierkových predmetov, vrátane reprezentačných portrétov panovníkov, holandského a flámskeho maliarstva 17. storočia, či diel talianskych majstrov 16. a 17. storočia.
Unikátne tapisérie
Najcennejším umeleckým exponátom sú štyri nástenné tapisérie z prvej polovice 17. storočia s mytologickým výjavom, umiestnené v piatich salónoch severného krídla. Tieto unikátne diela boli náhodne objavené počas rekonštrukčných prác na začiatku 20. storočia.
Kaplnka svätého Ladislava
Najvýznamnejším sakrálnym priestorom paláca je kaplnka svätého Ladislava, vysvätená v roku 1454. Pôvodný drevený hlavný oltár z roku 1628 so sochou Panny Márie bol pri prestavbe nahradený novým. Kaplnka, umiestnená v priečnom trakte medzi dvoma nádvoriami, je z exteriéru takmer neviditeľná.
Kaplnka je vybudovaná na oktogonálnom pôdoryse a jej vnútorný priestor prestupuje všetkými podlažiami paláca. V interiéri sa nachádzajú lodžie, vrátane súkromného oratória arcibiskupa. Steny sú zdobené iluzívnymi maľbami. Hlavný oltár zdobí obraz "Apotéza svätého Ladislava", ktorého skicu vytvoril Anton Rosier, no dokončil ju Andreas Zallinger.
Umelecká výzdoba kaplnky vrcholí v oválnej kupole s maľbou zachytávajúcou výjav z legiend o svätom Ladislavovi. Maľba obsahuje množstvo postáv, vrátane šľachtica v uhorskom odeve, pážaťa a sedliaka-lukostrelca, ktoré majú osobitný kultúrnohistorický význam.
Kaplnka slúžila svojmu účelu až do druhej svetovej vojny, po ktorej bola na polstoročie uzavretá. Po obnove v roku 1993 bola opäť sprístupnená a dodnes slúži na bohoslužobné účely rímskokatolíckej, pravoslávnej a starokatolíckej cirkvi. Od roku 2023 ju využívajú aj Starí rímskokatolíci pre slávenie tradičných latinských svätých omší.
Súsošie svätého Juraja
Stred palácového nádvoria vypĺňa ranobarokové súsošie svätého Juraja zápasiaceho s trojhlavým drakom, umiestnené na podstavci v osemhrannej nádrži. Dračie hlavy slúžia ako chrliče vody. Súsošie, osadené v roku 1930, daroval mestu obchodník Rudolf Wahl. Svätý Juraj, jeden z mestských patrónov, symbolizuje ochranu mesta.
Historické udalosti spojené s palácom
Primaciálny palác bol svedkom niekoľkých významných historických udalostí. V Zrkadlovej sieni bol 26. decembra 1805 podpísaný Bratislavský mier, ktorý spečatil víťazstvo napoleonských vojsk v bitke pri Slavkove. V tej istej sieni sa konali aj otváracie zasadania Uhorského snemu. Dňa 11. apríla 1848 tu panovník Ferdinand V. podpísal tzv. Marcové zákony.
Súčasné využitie a obnova
Primaciálny palác dnes slúži ako sídlo primátora hlavného mesta. Jeho architektonicko-umelecké kvality ho predurčujú k tomu, aby bol jednou z najvyhľadávanejších pamätihodností Bratislavy. Súčasná rekonštrukcia atiky a sochárskej výzdoby, financovaná z mestského rozpočtu a čiastočne z grantu Nadácie VÚB, potrvá 30 mesiacov a jej celková hodnota presiahne 500-tisíc eur. Práce na obnove budú pokračovať aj na jar budúceho roka, s predpokladaným ukončením projektu v septembri 2020. Cieľom je zachrániť originálnu podobu dekorácií a zabezpečiť ich hmotnú a pamiatkovú podstatu pre budúce generácie.
tags: #primacialny #palac #rekonstrukcia