Prešov, ako dynamicky sa rozvíjajúce mesto, ponúka rôznorodé možnosti pre podnikanie a rozvoj, vrátane prenájmu pozemkov. V kontexte rastúceho záujmu o investície a rozširovanie infraštruktúry sa téma prenájmu pozemkov v Prešove stáva čoraz relevantnejšou. Tento článok sa zameriava na špecifický segment trhu s nehnuteľnosťami - prenájom cirkevných pozemkov v Prešove - a zároveň rozširuje pohľad na širšie súvislosti financovania cirkví na Slovensku, ich majetok a jeho využitie.
Prenájom pozemkov v Prešove: Aktuálne ponuky a lokalitné špecifiká
Analýza dostupných ponúk na prenájom pozemkov v Prešove odhaľuje rôznorodé možnosti pre potenciálnych nájomcov. V lokalite Vydumanec je na prenájom pozemok s rozlohou 5277 m² za cenu 500 € mesačne, čo predstavuje cenu 0,09 €/m². Táto ponuka je na trhu už viac ako 6 mesiacov.
Ďalšou možnosťou je prenájom spevnenej plochy v Prešove za 750 € mesačne, s cenou 1,52 €/m², ktorá je tiež dostupná viac ako 6 mesiacov. Pre tých, ktorí hľadajú zabezpečenie a kontrolu, je k dispozícii spevnená plocha v uzavretom areáli so strážnou službou za 2 000 € mesačne, s cenou 1,00 €/m². Táto ponuka je na trhu rovnako dlhšie ako 6 mesiacov.
V Prešove sú tiež na prenájom areály s halami, pričom cena nie je uvedená. Tieto ponuky sa nachádzajú v častiach Širpo a Šváby. V lokalite Šváby sú na prenájom komerčné pozemky, kde cena taktiež nie je špecifikovaná.
Ponuky zahŕňajú aj prenájom pozemkov bez uvedenej ceny, ktoré sú dostupné už 36 dní v lokalite Prešov a v časti Nižná Šebastová. Záhrady na Solivare sú tiež dostupné na prenájom, pričom cena nie je uvedená a ponuka je na trhu 30 dní.
V kategórii priemyselných plôch v Prešove sa ponúka prenájom s rozlohou 500 - 2200 m², bez uvedenej ceny, dostupný 8 dní. V časti Solivar v Prešove je na prenájom záhrada, ktorá je na trhu 6 dní.
Okrem priamo v Prešove sú zaujímavé ponuky aj v blízkych lokalitách. V časti Kanaš vo Veľkom Šariši (+7.8 km) je na prenájom pozemok za 25 €, dostupný viac ako 6 mesiacov. V Malom Šariši (+6.1 km) je možný prenájom farmy/ranču za 750 €, dostupný 104 dní.
Pre tých, ktorí hľadajú strategickú polohu, je k dispozícii prenájom pozemku v TOP lokalite pri diaľničnom privádzači v Haniske (+6.1 km) za 2 500 € mesačne, s cenou 2,50 €/m², dostupný viac ako 6 mesiacov.
Financovanie cirkví na Slovensku: Od štátnych dotácií k vlastným zdrojom
Téma financovania cirkví na Slovensku je často predmetom diskusií, najmä v kontexte pomeru cirkvi a štátu. Verejné financie sú kľúčovou témou pre súčasnú aj budúcu vládu. Napriek snahám o úspory vo verejnom rozpočte, sa medzi prvými témami nového parlamentu často objavuje aj zvyšovanie financovania pre registrované cirkvi, ktoré už v súčasnosti ročne dostávajú desiatky miliónov eur. Tento trend môže viesť k ďalšiemu vzdialeniu sa od počiatočnej požiadavky nežnej revolúcie - odlúky cirkvi od štátu.
Jeden z posledných návrhov zákona predložených Národnou radou SR sa týkal zvýšenia finančných príspevkov štátu pre cirkvi s cieľom najmä zvýšiť platy farárov. Aktuálne sa výška štátnej dotácie odvíja od valorizácie miezd štátnych zamestnancov. Poslanci navrhujú, aby bola suma viazaná na rast priemernej mzdy v celom hospodárstve, čo by viedlo k rýchlejšiemu rastu transferov zo štátneho rozpočtu do rozpočtov registrovaných cirkví.
Na Slovensku je registrovaných osemnásť cirkví a náboženských spoločností. V roku 2023 si medzi sebou rozdelili štátny príspevok vo výške 57,6 milióna eur. Podľa zákona si tento príspevok môžu rozdeliť iba registrované cirkvi a náboženské organizácie. Štyri z 18 sa nároku na štátne financovanie vzdali. Najväčšiu sumu z rozpočtu dostáva rímskokatolícka cirkev, ktorá tento rok získala vyše 39 miliónov eur. Približne 90 % príspevku smeruje na platy duchovných a laikov, vrátane odvodov. Zvyšok prostriedkov sa využíva na bohoslužobné a charitatívne aktivity, platby za energie či stravovanie. Cirkev si sama rozhoduje o využití týchto prostriedkov.
Napriek miliónovým príspevkom štátu, tieto prostriedky často postačujú iba na minimálne mzdy duchovných. Napríklad, priemerný plat farára Bratislavskej arcidiecézy katolíckej cirkvi sa vlani pohyboval okolo tisíc eur v hrubom, pričom laici mali dostať o stovku viac. Podľa správ o hospodárení, priemerná mzda duchovných hradená zo štátneho príspevku bola vo výške 684 eur.
Iné zdroje príjmov cirkví: Majetok, prenájom a podnikanie
Cirkvi však nie sú závislé výlučne od štátnych peňazí. Evanjelická cirkev uvádza, že jej ústredie ročne hospodári s rozpočtom okolo osem miliónov eur. Väčšinu príjmov tvorí štátna dotácia, ale cirkev prijíma aj finančné príspevky zo zahraničia, ktoré sú viazané na konkrétne účely. V posledných dvoch rokoch bola osobitná pomoc na úrovni viac ako 500-tisíc eur, najmä v súvislosti s pomocou odídencom z Ukrajiny, pochádzajúca od iných cirkevných organizácií v zahraničí. Okolo 300-tisíc eur ročne evanjelici získavajú z prenájmu majetku. Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev presné čísla o svojom hospodárení nezverejnili.
Je zložité určiť presný podiel štátneho príspevku na celkových príjmoch cirkví, keďže príspevok je poskytovaný viacerým subjektom, najmä biskupstvám. Okrem nich, takmer 1 600 farností, rehoľných spoločenstiev a diecéznych charít je financovaných z vlastných zdrojov. Analýzy ukazujú, že slovenské cirkevné subjekty sa aktívne zapájajú do podnikania a niektoré úspešne hospodária so svojím rozsiahlym majetkom. Štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti nemajú povinnosť podávať daňové priznanie, ak majú iba príjmy oslobodené od dane.
Náboženské organizácie však generujú financie aj z iných zdrojov, a preto povinne zverejňujú informácie o svojich hospodárskych výsledkoch. Získať presné údaje o celkovej hodnote cirkevných majetkov je náročné kvôli rozdrobenému vlastníctvu a samostatnému účtovníctvu takmer každej farnosti. Na portáli Finstat je evidovaných vyše 3,7 tisíca cirkevných organizácií. Napríklad, gréckokatolícka cirkev rozdeľuje štátny príspevok medzi tri podriadené organizácie: Bratislavskú eparchiu, Košickú eparchiu a arcibiskupstvo v Prešove. Evanjelická cirkev delí dotáciu na päť častí svojej štruktúry. Najväčšia katolícka cirkev pozostáva z ôsmich biskupstiev a arcidiecéz, Slovenskej katolíckej charity, Konferencie vyšších rehoľných predstavených a Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
Majetok cirkví a jeho využitie: Od reštitúcií k investíciám
Základom bohatstva cirkví tvoria nehnuteľné majetky, ktoré získali po páde totality prostredníctvom dvoch reštitučných zákonov. Ide o sakrálne stavby, kultúrne pamiatky, lesy a pôdu. Najefektívnejšie spravuje tieto aktíva katolícka cirkev, ktorá ročne z prenájmu vlastných majetkov zarobí vyše sedem miliónov eur. Ďalší necelý milión tvoria príjmy z poskytovania vlastných služieb. Gréckokatolíci tiež využívajú časť svojich majetkov na nájom, pričom vlani z nich získali okolo milióna eur. Podnikali napríklad na vlastných lesných pozemkoch a z predaja dreva mali príjmy nad 160-tisíc eur.
Ďalším zdrojom financovania sú organizácie zriadené cirkvami. Evanjelická a katolícka cirkev prevádzkujú desiatky gymnázií a lýceí, ktoré si samostatne zabezpečujú financovanie prostredníctvom zbierania príspevkov či dotácií od ministerstva školstva. Gréckokatolícka cirkev prevádzkuje cestovnú kanceláriu, ktorá okrem pútnických zájazdov ponúka aj pobyty v hoteloch v Grécku.
Efektivita hospodárenia a názory verejnosti: Výzvy pre budúcnosť
Analýza výdavkov troch najväčších cirkví naznačuje, že ich najväčšie položky sú v podstate hradené štátom, najmä mzdy a odvody duchovných. Cirkvi často spolufinancujú významné investície do opráv a rekonštrukcií budov z eurofondov. To môže viesť k nedostatočnej motivácii na efektívnejšie hospodárenie s vlastným majetkom. Podľa účtovných závierok je takmer polovica náboženských organizácií stratová. Najprospešnejším z tohto pohľadu je Nitrianske biskupstvo katolíckej cirkvi, ktoré spravuje druhý najväčší majetok v hodnote 180 miliónov eur a vlani zarobilo 3,5 milióna eur, primárne z prenájmu majetku, úrokov, predaja cenných papierov a majetkov.
Vzniká tak otázka, či by cirkvi nemali hospodáriť efektívnejšie, aby mohli svoj chod financovať z vlastných príjmov. Tento názor je medzi Slovákmi populárny, pričom nadpolovičná väčšina obyvateľov podporuje odluku cirkví od štátu. Prieskumy ukazujú, že túto myšlienku podporuje 61 % respondentov. Rezort kultúry v roku 2012 uviedol, že cirkvi nemajú dostatok majetku na to, aby sa uživili bez štátnych dotácií.
Registrácia cirkví a alternatívne modely financovania: Komplexné výzvy
Založenie cirkvi za účelom zisku nie je jednoduchá záležitosť. Väčšina štátom uznaných a financovaných náboženských organizácií bola registrovaná pred účinnosťou súčasnej legislatívy, čím získali nárok na štátne financovanie. Pre nové cirkvi platia prísne pravidlá, vrátane potreby nazbierať 50-tisíc overených podpisov. To vedie k paradoxnej situácii, kedy štátnu dotáciu dostávajú cirkvi s malým počtom veriacich (napr. Československá husitská cirkev s 581 veriacimi, Evanjelická metodistická cirkev s 3000 veriacimi), zatiaľ čo k islamu sa hlási 3,8 tisíca ľudí a k budhizmu necelých 7-tisíc.
Rezort kultúry v tomto nevidí problém, zdôrazňujúc rovnaké zabezpečenie základných ľudských slobôd pre všetkých členov cirkví. Predstavitelia neregistrovaných náboženstiev však tvrdia, že zmena prístupu štátu k menšinovým vierovyznaniam je nevyhnutná. Moslimovia by uvítali jednoduchší zákon pre registráciu nových náboženských organizácií. Budhisti by prijali legislatívu podľa českého modelu, ktorý predpokladá dvojstupňovú registráciu. Inšpiráciu v zahraničí hľadajú aj iné neregistrované cirkvi, napríklad podľa amerického modelu s minimálnymi podmienkami pre registráciu. Snahy o zmeny v registráciách cirkví zatiaľ nemali dostatočnú politickú podporu, legislatívne iniciatívy v rokoch 2022 a 2023 boli neúspešné.
Česká republika rieši vlastníctvo cirkevných majetkov vyplatením 59 miliárd českých korún (2,4 miliardy eur) cirkvám do roku 2043, pričom tieto prostriedky sú investované do fondu spravovaného súkromnou bankou. Rakúska cirkev sa financuje zo špeciálnej dane vo výške 1 % z mesačného príjmu zamestnaných veriacich, s možnosťou odhlásenia sa z cirkvi. V Rakúsku sú zároveň transparentne informácie o hospodárení cirkvi. Podobný model asignačnej dane (0,5 %) funguje od roku 2014 aj v Poľsku.
Prípad nelegálnej ťažby v cirkevných lesoch: Rožňavské biskupstvo
Prípad nelegálnej ťažby v cirkevných lesoch v správe Rožňavského biskupstva poukazuje na problémy s transparentnosťou a kontrolou využívania majetku. Z lesov v najprísnejšom stupni ochrany, ktoré mal prenajaté podnikateľ Ján Böhlke, zmizli stromy za vyše 130-tisíc eur. Napriek tomu, že ťažba v rezervácii Červené skaly nebola povolená, satelitné snímky odhalili vyťažené územia na ploche viac ako pol hektára. Spoločnosť Fagus, ktorá má lesy v nájme viac ako 20 rokov, tvrdí, že v lesoch neťažila a dokonca dostávala dotácie za bezzásah. Prípadom sa zaoberá polícia, platobná agentúra aj lesnícko-drevárska inšpekcia.
Lesy v 5. stupni ochrany sú súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Červené skaly a územia európskeho významu Galmus, kde je akákoľvek ťažba prísne zakázaná. Za posledných 15 rokov nebolo vydané žiadne povolenie na ťažbu. Satelitné snímky však ukazujú ťažbu, ktorú štátni ochranári považujú za nelegálnu. K nelegálnej ťažbe malo dôjsť v rokoch 2012 až 2020, pričom ochranári sa o nej dozvedeli až minulý rok od vlastníka pozemkov. Ťažba bola miestami plošného charakteru, inokedy išlo o výber jednotlivých stromov. Išlo o dreviny buk, jedľa, smrek s vekom 60 až 120 rokov. K nelegálnej ťažbe došlo na troch miestach rezervácie, ktoré predstavujú spolu 0,54 hektára. Vyťažené plochy neboli zalesnené a porástli ich dreviny z prirodzeného zmladenia.
Od januára 2021 sa prípadom zaoberá polícia, ktorá začala trestné stíhanie za porušovanie ochrany stromov a krov. Zatiaľ však páchateľa nevypátrala. Podľa polície bolo na cirkevných pozemkoch neoprávnene vyrúbaných najmenej 86 drevín, ktorých spoločenská hodnota predstavuje takmer 134-tisíc eur. Spoločnosť Fagus odmieta, že by v cirkevných lesoch ťažili, a považuje trestné stíhanie za nedôvodné.
Odhaľovanie nelegálnej ťažby je náročné kvôli jej skrytej povahe. Často trvá roky, kým sa nelegálna činnosť odhalí. Úspech závisí od prichytenia páchateľa pri čine alebo od existencie priamych dôkazov, ktoré sú v lesnom prostredí zložité získať. Polícia a iné orgány sú často odkázané na informácie od verejnosti. Navrhuje sa vytvorenie nástroja verejnej kontroly ťažby vo forme mobilnej aplikácie, cez ktorú by verejnosť mohla nahlasovať podozrivú ťažbu dreva. Paradoxom je, že spoločnosť Fagus si za to, že v lesoch neťažila, uplatňovala od štátu dotácie.
tags: #prenajom #cirkevnych #pozemkov #v #presove