Cesta k mimosúdnej pohľadávke, ktorá môže viesť až k dražbe majetku dlžníka, je často zložitá a plná právnych nuáns. Pochopenie tohto procesu je kľúčové nielen pre veriteľov, ktorí sa snažia uspokojiť svoje nároky, ale predovšetkým pre dlžníkov, ktorých majetok môže byť ohrozený. Tento článok sa zameria na rôzne aspekty súdnych a mimosúdnych dražieb, právne rámce, ochranu dlžníkov a príklady z praxe, ktoré ilustrujú zložitosť problematiky.
Súdna a mimosúdna dražba: Základné princípy
Súdna dražba zvyčajne predchádza obmedzenie dispozičného práva. Prostredníctvom tohto obmedzenia veriteľ alebo príslušný orgán určí a zabezpečí majetok vhodný na uspokojenie pohľadávky. Zaistiť je možné hmotný a nehmotný majetok, ako aj pohľadávky, ktoré si dlžník uplatňuje voči tretej strane. V krajinách Európskej únie existuje niekoľko typov súdnych dražieb a príslušné právne rámce sú stanovené vo vnútroštátnych predpisoch. Súdnu dražbu zvyčajne vedie sudca, ktorý môže predajom poveriť tretiu stranu, napríklad nezávislého odborníka alebo spoločnosť oprávnenú na výkon takejto činnosti. Alternatívne ju môžu zabezpečovať v celom rozsahu iné subjekty, ako napríklad súdny exekútor alebo iný orgán presadzovania práva. Na národné stránky sa postupne pridávajú údaje týkajúce sa týchto procesov.
Dražobná zábezpeka je dôležitým prvkom pred začatím súdnej dražby. Každý účastník musí zložiť určitú zálohu. Na odhad ceny zabaveného majetku sa zvyčajne využívajú služby znalca v príslušnej oblasti. Pred predajom zabaveného majetku v rámci súdnej dražby musí sudca alebo ním poverená osoba či príslušný orgán zverejniť oznámenie o predaji, ktoré uvádza, ako a kedy sa uskutoční predaj. Zabavený majetok predstavuje dlžníkov majetok, či už nehnuteľnosť alebo osobný majetok, ktorý veriteľ alebo príslušný orgán zaistí v prípade, že dlžník nemá v úmysle dobrovoľne splatiť svoj dlh. Na účely zaistenia majetku musí veriteľ alebo príslušný orgán zaslať dlžníkovi príkaz o zaistení.
Dobrovoľná dražba: Riziká a ochrana spotrebiteľa
Dobrovoľná dražba, hoci sa na prvý pohľad môže zdať ako efektívny spôsob uspokojenia pohľadávky, často skrýva potenciálne riziká pre dlžníkov, najmä ak ide o spotrebiteľov. Úverové zmluvy, ako aj následné prevody nárokov z bánk na inkasné spoločnosti, často obsahujú chyby, ktoré môžu neumožniť predaj nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou. Pri dobrovoľných dražbách neraz dochádza k obchádzaniu zákona. Kvôli ochrane dlžníkov je preto nanajvýš žiaduce celý proces podrobiť súdnej kontrole.
Prípad klientky zo Žiliny, ktorá sa obrátila na odborníkov koncom augusta 2021, ilustruje túto problematiku. Dražobná spoločnosť určila termín dobrovoľnej dražby jej bytu na 16. septembra 2021 z dôvodu omeškania so splácaním dlhu z bankového úveru z roku 2011, a to po odklade splátok. Po vyžiadaní potrebných listín a analýze stavu boli pripravené návrhy na súd a kataster. Zároveň boli dražobná spoločnosť a veriteľ požiadaní o upustenie od dražby, pretože výška vymáhanej sumy bola sporná a súčasne neprimerane nízka k hodnote predávaného bytu.
Psychologie dražby - vycpaného žraloka můžete prodat i za 12 milionů dolarů
Problematickým sa javilo najmä nesplnenie povinnosti banky skúmať bonitu dlžníka (schopnosť dlžníka splácať záväzky pri schvaľovaní úveru). Podľa zákona to môže viesť k tomu, že úver nemožno predčasne zosplatniť, alebo pri hrubom porušení povinností banka stráca nárok na odplatu za úver (na úroky a poplatky). Okresný súd Žilina v podobnom prípade uznesením uviedol, že výkon záložného práva musí byť realizovaný v súlade so zákonom a je nutné mať za preukázané, že podmienka existencie splatnej pohľadávky je splnená, čo v rámci konania nemusí byť jednoznačne konštatované. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď nariadil neodkladné opatrenie, aby sa žalovaný zdržal výkonu záložného práva do skončenia konania vo veci.
Súdna cesta ako forma ochrany
V prípade, že existujú pochybnosti o splnení zákonných podmienok na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, vlastník nehnuteľnosti alebo dlžník môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Týmto opatrením sa veriteľovi uloží povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva do času, kým všeobecný súd Slovenskej republiky posúdi zákonnosť procesu dobrovoľnej dražby.
Ďalší prípad ilustruje situáciu päťčlennej rodiny s troma deťmi, ktorá žila v rodinnom dome. Úver bol splácaný riadne a včas, avšak v priebehu roka 2020 sa dostali do omeškania s niekoľkými splátkami a banka začala realizovať svoje záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Príklep licitátora udelený na dobrovoľnej dražbe by znamenal stratu vlastníctva a bývania pre rodinu. Rodina sa rozhodla situáciu riešiť, opakovane žiadala banku o upustenie od dražby a začala opätovne úver splácať, hoci v nižších splátkach. Proces dobrovoľnej dražby však pokračoval.
V tejto zdanlivo bezvýchodiskovej situácii sa rodina obrátila na advokátsku kanceláriu. Po právnej analýze bolo odporučené klientom brániť sa súdnou cestou, nakoľko proces dražby, ako aj samotná zabezpečená pohľadávka, vykazovali viacero porušení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V mene manželov bola podaná žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd uznesením neodkladné opatrenie nariadil a banke aj dražobnej spoločnosti uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva až do právoplatného skončenia veci samej.
Následkom vydaného neodkladného opatrenia bolo zrušenie plánovaného termínu dobrovoľnej dražby. V priebehu súdneho konania sa situácia postupne vyvíjala a medzi klientmi a bankou sa prostredníctvom advokátov začali mimosúdne rokovania. Napriek ich náročnosti a trvaniu približne 4 mesiace, bola medzi stranami uzatvorená mimosúdna dohoda a došlo k zmierlivému vyriešeniu veci. Dohodla sa výška dlžnej sumy, bolo nastavené nové splácanie a došlo k pozastaveniu výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
Právna analýza a dôvody na posúdenie zákonnosti
Právna analýza úverového vzťahu klienta a banky môže odhaliť viaceré porušenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré sa týkajú tak procesu dražby, ako aj zabezpečenej pohľadávky. Prvým krokom v takýchto prípadoch je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa veriteľ zdržal výkonu záložného práva.
Súdy pri posudzovaní návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňujú viaceré dôvody, pre ktoré môže byť výkon dobrovoľnej dražby v rozpore so zákonom. Medzi tieto dôvody môžu patriť pochybnosti o splatnosti pohľadávky, sporná výška pohľadávky, alebo dokonca argumenty o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade hrubého porušenia povinností banky pri jeho poskytnutí. Všetky uvádzané dôvody je potrebné preskúmať vo svetle riadne vykonaného dokazovania. Takýto postup je v záujme ochrany práv žalobcu, pričom tým nedochádza k zmareniu práva ani veriteľa, ani dražobníka.
Uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn.: 7CoCsp/55/2021 zo dňa 07.12.2021, jasne artikuluje, že „aby výkon záložného práva bol realizovaný v súlade so zákonom, je nutné mať za preukázané, že podmienka existencie splatnej pohľadávky je splnená, čo možno v rámci tohto konania nie je možné jednoznačne konštatovať. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne postupoval, keď nariadil neodkladné opatrenie, aby sa žalovaný 1/ zdržal výkonu záložného práva do skončenia konania vo veci, v ktorej všetky tieto skutočnosti budú dokazované.“
Podobne aj Uznesenie Okresného súdu Martin zdôrazňuje, že „žalobca uviedol v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viacero dôvodov (splatnosť, výška pohľadávky, bezúročnosť a bezpoplatkovosť), pre ktoré je možné sa domnievať, že výkon dobrovoľnej dražby môže byť v rozpore so zákonom.“
Tieto právne názory a rozhodnutia súdov poukazujú na dôležitosť dôkladnej právnej analýzy a možnosti súdnej ochrany pre dlžníkov v prípadoch, kedy sa ich majetok ocitne v procese dražby. Obchádzanie zákona a porušovanie práv spotrebiteľov v rámci dražobných procesov nie sú ojedinelé javy a preto je pre dlžníkov kľúčové vyhľadať odbornú pomoc a včas sa brániť právnou cestou.
tags: #premlcana #pohladavka #drazba