Stať sa kňazom je pre mnohých ľudí životným snom a duchovnou cestou, ktorá si vyžaduje vážne zvažovanie, oddanosť a dlhodobé prípravy. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime prerozprávať základné kroky, ktoré vedú k tomu, aby sa človek stal kňazom, a poukázať na niektoré z aspektov, ktoré sú s touto cestou spojené.
Mali by ste sa stať kňazom?
Základné kroky na ceste ku kňazstvu
Proces, ktorým prechádzajú budúci kňazi, sa môže líšiť v závislosti od krajiny, cirkvi a konkrétneho duchovného spoločenstva. Napriek tomu existujú spoločné kroky, ktoré tvoria základnú štruktúru tejto cesty.
Duchovné povolanie: Prvým krokom na ceste kňazstva je zvyčajne silné duchovné povolanie. Mnohí budúci kňazi hovoria o osobnom zážitku s Bohom, ktorý ich priviedol k rozhodnutiu zasvätiť svoj život službe. Tento pocit povolania môže byť sprevádzaný túžbou pomáhať druhým, viesť ich vo viere a zdieľať evanjelium. Je dôležité, aby si osoba, ktorá uvažuje o kňazstve, dala čas na reflexiu a modlitbu, aby si bola istá svojím rozhodnutím. Ak Ježiš vložil do tvojho srdca túžbu po kňazstve, nemal by si ju ignorovať, a to bez ohľadu na to, koľko rokov života máš za sebou, kde všade si bol zamestnaný alebo čo všetko si vyštudoval. Často sa stáva, že blízki ľudia objavia u mladých mužov „kňazské srdce“ a vyslovia pred nimi nečakanú otázku: „Už si niekedy uvažoval o tom, že by si mohol byť kňazom?“ Alebo vyslovia presvedčenie, že si ťa dokážu predstaviť ako dobrého kňaza.
Vzdelanie: Po rozpoznaní povolania je potrebné získať potrebné vzdelanie. Väčšina cirkví vyžaduje, aby budúci kňazi absolvovali teologické štúdie, ktoré im poskytnú hlboké znalosti o náboženských textoch, cirkevnej histórii, etike a pastorálnych praktikách. V mnohých prípadoch sa štúdie uskutočňujú na teologických fakultách alebo seminároch, kde študenti získavajú nielen teoretické, ale aj praktické zručnosti potrebné pre výkon kňazskej služby. Dĺžka štúdia sa líši, ale spravidla trvá niekoľko rokov. Mladý muž, ktorý by v sebe cítil povolanie ku kňazstvu, môže sa cez svojho farára prihlásiť na štúdium teológie a prípravu na kňazstvo v Banskobystrickej diecéze, v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre.
Praktické skúsenosti: Okrem akademického vzdelania je dôležité získať aj praktické skúsenosti. Mnoho seminárov ponúka príležitosti na prax, kde študenti môžu pracovať v rôznych farnostiach a zapojiť sa do pastorálnych činností. Tieto skúsenosti im pomáhajú rozvinúť schopnosti potrebné na vedenie bohoslužieb, poskytovanie duchovného poradenstva a zapájanie sa do komunitného života. V tomto období je dôležité byť otvorený feedbacku a učiť sa od skúsenejších kňazov.
Formácia: Po ukončení štúdia nasleduje proces formácie, ktorý môže zahŕňať aj duchovné cvičenia a osobný rozvoj. Tieto aktivity sú zamerané na prehlbovanie duchovného života a prípravu na zodpovednosť, ktorú kňazstvo prináša. Je to čas, kedy si budúci kňazi kladú otázky o svojich hodnotách, presvedčeniach a osobných vzoroch. Všetci sme iba na ceste k svätosti. Aj kandidáti na kňazstvo prechádzajú dlhým a intenzívnym obdobím formácie, počas ktorého spoznávajú seba, Boha aj svoju službu, v ktorej sa chcú darovať tým, ku ktorým budú poslaní.
Ordinácia: Keď je osoba pripravená a má za sebou potrebné vzdelanie a skúsenosti, prichádza na rad ordinácia. Tento proces sa líši v závislosti od tradície a cirkvi, ale zvyčajne zahŕňa slávnostný obrad, pri ktorom je kandidát ustanovený za kňaza. Ordinácia je výnimočným okamihom, kedy je budúci kňaz oficiálne uvedený do služby a prijíma sviatosť, ktorá mu umožňuje vykonávať kňazské povinnosti. Matériou diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacky je vkladanie rúk biskupa na prijímateľa svätenia. Od 8. storočia sa za súčasť viditeľného znaku považovalo aj mazanie rúk olejom a podávanie liturgických predmetov. Cirkev tieto prvky predpisovala. Určuje to aj Tridentský koncil. Táto prax pretrvávala až do polovice 20. storočia, kedy pápež Pius XII. udeľuje sviatostný charakter - vtláča do duše nezmazateľný znak.
Služba: Po ordinácii kňaz začína svoju službu vo farnosti alebo inej duchovnej komunite. Jeho úlohou je predovšetkým poskytovať duchovnú podporu, viesť bohoslužby, krstiť, sobášiť a poskytovať pohrebné obrady. Kňaz je tiež zodpovedný za vyučovanie a formáciu veriacich, ako aj za zapájanie sa do charitatívnych a komunitných aktivít. Kňaz koná „in persona Christi capitis“ - teda v osobe Krista, hlavy Cirkvi. Preto človek, ktorý sa chce stať kňazom, má milovať Ježiša Krista viac než čokoľvek iné a podobne ako Ježiš má v sebe nosiť hlbokú lásku k Cirkvi, Kristovej neveste.
Cesta kňazstva nie je jednoduchá a vyžaduje si značnú dávku odhodlania, trpezlivosti a otvorenosti voči Bohu a jeho vôle. Pre mnohých kňazov je to však naplňujúci život, ktorý im umožňuje byť nástrojom pokoja a lásky v spoločnosti.
Sviatosť posvätného stavu: Podstata a stupne
Sviatosť posvätného stavu je jedna zo siedmich sviatostí v Katolíckej cirkvi. Je to sviatosť, v ktorej sa pokrstenému mužovi skrze vkladanie rúk a modlitbu biskupa udeľuje duchovná moc a milosť pre svoj úrad. Ten, kto prijíma sviatosť posvätného stavu, dostáva osobitnú účasť na Kristovom kňazstve, ktoré sa kvalitatívne líši od všeobecného kňazstva veriacich. Sviatostné kňazstvo je dar Ducha Svätého, ktorý udeľuje Kristus prostredníctvom Cirkvi. Vysviackou dostáva kňaz konkrétnu moc a poslanie slúžiť svojim bratom a sestrám vo viere.
Tri stupne kňazského svätenia
Sviatosť posväteného stavu má tri stupne:
Diakonát: Diakonom sa môže stať muž po dovŕšení 25. roku veku a po ukončení 5. ročníka teologického štúdia na vysokej škole. Trvalým diakonom sa môže stať aj ženatý muž po dovŕšení 35. roku života a len so súhlasom manželky. Diakon je ustanovený pre osobitnú službu Cirkvi. Zastupuje totiž Krista, ktorý „neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“. V liturgii diakonskej vysviacky sa hovorí: „Posilnený darom Ducha Svätého bude pomáhať biskupovi a jeho kňazom v službe slova, oltára a charity. Stane sa služobníkom všetkých.“ Prvotným vzorom diakona je svätý mučeník Štefan. Aj diakonská vysviacka vtláča celoživotnú a nezrušiteľnú pečať.
Presbyterát (kňaz): Kňaz má moc konsekrovať chlieb a víno na telo a krv Krista, ako aj odpúšťať hriechy. Kňaz, ktorému je zverená starosť o farnosť, sa nazýva farár. Pri kňazskej vysviacke Duch Svätý vtláča kňazovi nezmazateľnú pečať, ktorou ho pripodobňuje Kristovi a dáva mu schopnosť konať v Ježišovom mene. Kňaz ako spolupracovník svojho biskupa má hlásať Božie slovo, udeľovať sviatosti a predovšetkým sláviť Eucharistiu. V Latinskej cirkvi sa prijímanie kňazstva spája s celibátom.
Episkopát (biskup): Biskup má plnosť Apoštolskej moci a teda aj moc vysluhovať všetky Sviatosti. Biskup, ktorému je zverená diecéza, sa nazýva diecézny biskup. Biskupskou vysviackou sa udeľuje plnosť sviatosti posvätného stavu. Po vysvätení sa biskup stáva právoplatným nástupcom apoštolov a vstupuje do biskupského zboru. Od okamihu svojho vysvätenia je zodpovedný za celú Cirkev spolu s ostatnými biskupmi a s pápežom. Biskupskou vysviackou sa udeľuje poslanie učiť, posväcovať a spravovať.
Úlohy podľa stupňov svätenia
Diakon:
- Môže vysluhovať Sviatosť krstu.
- Môže vysluhovať Sviatosť manželstva.
- Môže prednášať Evanjelium.
- Môže rozdávať Eucharistiu.
- Môže vysluhovať sväteniny (napr. pohreb).
Presbyter (kňaz):
- Môže konsekrovať chlieb a víno na Eucharistiu.
- Môže vysluhovať Sviatosť zmierenia (odpúšťať hriechy v mene Cirkvi).
- Môže vysluhovať pomazanie chorých.
- S dovolením biskupa môže birmovať.
- Farár môže v jednotlivých prípadoch dišpenzovať veriacich svojej farnosti od dodržiavania cirkevného príkazu (napr. dišpenzovať od piatkového bezmäsitého pôstu v prípade pohrebu a pod.).
Biskup:
- Môže riadne vysluhovať Sviatosť birmovania.
- Môže svätiť nových kňazov.
- Stará sa o funkčnosť zverenej diecézy po každej stránke.
- Prideľuje kňazov do farnosti.
Prečo sa stať kňazom? Poslanie a potreba
Staň sa kňazom, pretože svet potrebuje hrdinov. Kňazi a rehoľníci to robia, keď ponúkajú svoj život v pomalom mučeníctve života v službe. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vojaci to robia tým, že sa vystavujú nebezpečenstvu násilnej smrti pre nás.
Staň sa kňazom, pretože bez kňazov nemáme prístup ku Kristovi. Kristus pred svojím vystúpením do neba povedal: “A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” A tento sľub dodržiava úžasným spôsobom: v Eucharistii. Eucharistická hostia už nie je chlieb, je to sám Kristus, skutočne prítomný.
Staň sa kňazom, ktorý sprostredkúva odpustenie hriechov. Sviatosť zmierenia je jediná sviatosť, ktorú Ježiš ustanovil po zmŕtvychvstaní, keď dýchol na apoštolov a povedal: “Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.” Táto sviatosť bola neustálym predmetom úvah sv. Jána Pavla II. Ježiš povedal: “Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!”
Staň sa kňazom, aby si bol živou ikonou Krista. Ježišova skutočná prítomnosť v Eucharistii je rozhodujúca, ale Ježiš Kristus neprišiel len ako prítomnosť či duch. Prišiel ako muž. Takto funguje vtelenie. “Celý Kristov život bol neustálym vyučovaním,” povedal svätý Ján Pavol II. “Jeho ticho, jeho zázraky, gestá, jeho modlitba, láska k ľuďom a jeho osobitná náklonnosť voči malým i chudobným.” Ježiš Kristus bol muž s tvárou. Ľudské srdce potrebuje stále vidieť človeka, ktorý sa správa podobne ako Kristus, aby plne pochopil Jeho posolstvo.
Staň sa kňazom, pretože svet potrebuje otcov. Vo svojej novej knihe o modlitbe Otče náš hovorí pápež František o našej “spoločnosti bez otcov”, ktorá tvrdí, že “najmä v západnej kultúre sa postava otca vníma ako symbolicky neprítomná, rozplynutá, odstránená. Veci idú z jedného extrému do druhého,” hovorí. “Problémom dnešnej doby už nie je rušivá prítomnosť otcov, ale skôr … ich odchod či útek. Otcovia sú niekedy tak zameraní na seba a svoju prácu a občas aj na individuálne naplnenie, že zabúdajú na svoje rodiny.” Namiesto otcovských idolov si napĺňajú mladí ľudia životy cudzími idolmi, ktorí im kradnú srdcia, sú poháňaní snívaním o zábave a potešení, ale nik im žiadnu prácu nedáva. Boh peňazí ich podvádza a popiera v nich myšlienku skutočného bohatstva.” Kňaz nemôže zaujať miesto otca v domácnosti. Nie je otec. Ale kňazi sú praví otcovia. Predsedajú najdôležitejším momentom nášho života. Sú to mužské postavy, ktoré nás formujú.
Staň sa kňazom, aby si rozšíril svoju rodinu. Nakoniec Ježiš dáva apoštolom zvláštny dôvod opustiť ich rodiny a nasledovať ho, keď hovorí: “A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.” Kňazi hovoria, že jedným z najťažších aspektov kňazstva je prechod z jednej farnosti do druhej. Cítia sa, ako by ich vykorenenili z rodiny.
História a podstata kňazstva
Kňazstvo je výlučne duchovná, náboženská služba obetovania, ktorú vykonáva jednotlivec alebo spoločenstvo ako svoje poslanie voči nadprirodzenému princípu života. Chápanie a vykonávanie kňazstva bolo vždy kultúrne diferencované.
S judaizmom prichádza k epochálnej zmene podstaty kňazstva: kňaza vyberá sám Boh (vybral Árona, Mojžišovho brata) a jeho funkcia, ako aj jeho potomkov bola súčasťou zmluvy, ktorú Boh uzavrel s jedným hebrejským kočovným kmeňom a z ktorého tak urobil „môj vyvolený národ“. Úlohou kňazov bolo vykonávať obrady zmierenia a požehnania, pri ktorých krv prinášaných obetovaných zvierat vyjadrovala obnovu tejto obojstrannej zmluvy.
S kresťanstvom prichádza k zavŕšeniu tohto epochálneho a podstatného posunu v chápaní kňazstva. Kňazstvo sa začína viazať na konkrétnu osobu Ježiša Krista, ktorý svojimi slovami a činmi dokazuje, že je Synom a Služobníkom Boha judaizmu a že jeho úlohou bolo zhromaždiť vedno všetkých ľudí. Cestou a prostriedkom k realizácii tohto Božieho zámeru s celým ľudstvom: „aby všetci boli jedno“, bolo ohlasovanie nového životného štýlu ľudského spoločenstva (tzv. Božieho kráľovstva) a rozhodnutie obetovať svoj život za hriechy ľudí.
Všetci veriaci v Krista, v ktorých sa po krste začal rozvíjať Ježišov život, sa nechávajú viesť jeho slovami. Vytvárajú tak spoločenstvo ľudí duchovne obetujúcich Bohu seba samých a celý svoj život ako Ježiš a radostne ohlasujú iným, čo Boh urobil v ich životoch. Zákonom života tohto spoločenstva je nové Ježišovo prikázanie milovať sa navzájom tak, ako nás miloval on sám. V závislosti od intenzity tejto vzájomnej lásky medzi nimi sa dá vnímať duchovná prítomnosť Boha a svetlo jeho múdrosti. Cieľom života tohto spoločenstva je realizácia Ježišovho testamentu: „aby všetci boli jedno“. Toto je náplň tzv. všeobecného, čiže kráľovského kňazstva.
Avšak toto spoločenstvo potrebuje duchovnú službu. Preto Ježiš vybral dvanástich mužov, tzv. apoštolov, ktorých pripravil, aby boli duchovnými služobníkmi ostatných: majú pripomínať jeho slová, zveril im zodpovednosť za Cirkev, jeho spoločenstvo, a zveril im službu odpúšťania hriechov a slávenia Eucharistie. Podľa príkladu Krista apoštoli neskôr ustanovujú tzv. starších, aby pokračovali v ich činnosti a odovzdávajú im moc Kristovho kňazstva vkladaním rúk a zvláštnou modlitbou. Toto je náplň tzv. služobného kňazstva, inak povedané posvätného stavu, ktorý má 3 stupne: episkopát (biskup), presbyterát (kňaz) a diakonát (diakon).
Tieto dva spôsoby Kristovho kňazstva sa od seba podstatne odlišujú, ale sú na seba zamerané. Všeobecné kňazstvo je základom služobného, a služobné rozvíja krstnú milosť. Nikto nemá právo na služobné kňazstvo. Na základe Ježišovho rozhodnutia vybrať si dvanástich apoštolov iba z mužov, v Katolíckej cirkvi môže prijať služobné kňazstvo iba pokrstený muž, ktorý dosiahol predpísaný stupeň prípravy a minimálne 25 rokov života. Podobný predpis platí aj v Pravoslávnych cirkvách.
Ak zachytíš takéto vnútorné Ježišove volanie, ak si myslíš, že život v celibáte a radostnej oddanosti Ježišovi Kristovi a službe Božiemu zámeru „aby všetci boli jedno“ je pre teba ten pravý, ak s pokorou môžeš povedať, že cnosti ako napríklad odvaha, rozumnosť, štedrosť, empatia, láskavosť, čestnosť, usilovnosť, pracovitosť a stálosť sú ti vlastné, a ak si fyzicky i psychicky zdravý, všetko sú to počiatočné znamenia možného budúceho kňazského života.
Porozprávaj sa o tom s kňazom, o ktorom si myslíš, že ťa pochopí a pros Ducha Svätého o spoznanie tvojej cesty. Podať prihlášku na prípravu v kňazskom seminári a na teologickej fakulte bude potom hračka. Cirkev, t. z. predstavení seminára a Boží ľud, ktorý ťa pozná majú povinnosť vyjadriť sa, či žiješ podľa Ježišových slov a či si pripravený a naozaj vhodný na služobné kňazstvo, lebo v budúcnosti budeš poslaný budovať Cirkev.
Keď splníš všetky podmienky a budeš presvedčený obetovať svoj život pre Cirkev podľa príkladu Ježiša Krista, biskup ti nakoniec odovzdá moc služobného kňazstva. Následne budeš poslaný na rôzne miesta, kde budeš učiť, posväcovať a viesť ľudí realizovať Ježišov testament „aby všetci boli jedno“.
Avšak nezabudni, že aj počas štúdia a prípravy na služobné kňazstvo možno objaviť povolanie do manželstva. Treba sa zamyslieť, prečo chcel opustiť kňazskú službu. Možno tam boli dôvody zdravotné, alebo osobné, alebo iné. Avšak kňaz vždy ostáva kňazom. Ak kňaz má problém a možno aj chce opustiť kňazskú službu, biskup diecézy, kde pôsobí sa s ním porozpráva a z oprávnených dôvodov mu môže obmedziť alebo úplne odobrať vykonávanie kňazskej služby. V takom prípade a na základe niektorých okolností kňaz môže požiadať pápeža aj o oslobodenie od celibátu. Avšak v nebezpečenstve smrti veriacich, ktorých by mal nablízku, má i takýto kňaz povinnosť vždy poslúžiť kňazskou mocou: rozhrešiť od hriechov a udeliť pomazanie chorých, lebo jeho nehodnosť neprekáža Kristovi, aby cez neho pôsobil.
Táto sviatosť zvláštnym spôsobom raz a navždy pripodobňuje Ježišovi Kristovi, aby jej nositeľ slúžil ako Kristov nástroj pre jeho Cirkev a celú ľudskú spoločnosť. Preto udeľuje nezmazateľný duchovný znak, tzv. charakter (ako krst a birmovka), a preto ju nemožno ani opakovať, ani odňať - kňazom zostáva aj po smrti.
Práve z tohto dôvodu je zvlášť v dnešnej spoločnosti katolícky kňaz nenahraditeľný, ba dokonca fascinujúci, lebo jeho identita práve dnes žiari v novom, odlišnom svetle ako v minulosti. Jeho úlohou je nielen 1) ohlasovať Božie slovo, 2) vysluhovať sviatosti a 3) organizovať sociálnu pomoc, čo v minulosti zabezpečovalo funkcionalistickú a sociálnu autoritu kňaza. Dnešná anonymná, tekutá a masifikujúca spoločnosť potrebuje silnú komunitu osôb, ktoré dokážu prepojiť radosť viery so životom.
Kňazstvo v kontexte webových stránok a osobných údajov
Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali.
Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského mena). Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov.