V daňovom systéme Slovenskej republiky zohráva daň z pridanej hodnoty (DPH) kľúčovú úlohu v ekonomickom živote. Pre fyzické osoby - podnikateľov, najmä tých s trvalým pobytom na Slovensku, je pochopenie pravidiel registrácie a povinností súvisiacich s DPH zásadné pre ich legálne a efektívne podnikanie. Tento článok sa zameriava na to, kedy a ako sa fyzická osoba - podnikateľ stáva platiteľom DPH, aké sú výhody a nevýhody tejto registrácie, a aké špecifické pravidlá platia pri medzinárodných transakciách a pri styku s inými subjektmi.
Kto sa stáva platiteľom DPH?
Platcom DPH sa stáva každý podnikateľ, ktorý po dosiahnutí obratu 49 790 € sa povinne registruje na daňovom úrade ako „zdaniteľná osoba“. Okrem povinnej registrácie existuje aj možnosť dobrovoľnej registrácie. Každá fyzická alebo právnická osoba (zdaniteľná osoba), ktorá podniká na Slovensku a má tu aj sídlo, prevádzkareň alebo trvalý pobyt, musí presiahnuť obrat 49 790 €. Tento obrat sa zisťuje spätne za 12 predchádzajúcich kalendárnych mesiacov podnikania. Dôležité je uvedomiť si, že sa nejedná len o obdobie kalendárneho roka daného zúčtovacieho obdobia, ale sleduje sa 12 mesiacov aj v prípade, že sa zdaňovacie obdobia prelínajú. Preto je dôležité, aby váš účtovník vždy sledoval obrat a včas vás upozornil o danej povinnosti. Ak túto hranicu prekročíte, ste povinný zo zákona podať žiadosť o registráciu pre daň z pridanej hodnoty, a to v lehote do 20 dní nasledujúceho mesiaca, po ktorom ste zistili prekročenie hranice 49 790 €. Ak svoju povinnosť nesplníte a budete aj naďalej podnikať ako neplatiteľ DPH, je vysoko pravdepodobné, že sa nevyhnete sankcii a taktiež bude potrebné doplatiť DPH z uskutočnených obchodov po prekročení hranice. Od podania žiadosti na registráciu DPH vykoná daňový úrad registráciu do 30 dní, prípadne do 60 dní od podania, ak požaduje zloženie zábezpeky od podnikateľa. Zábezpeku môže daňový úrad požadovať z rôznych dôvodov, a to najmä ak zistí nedoplatky alebo neskoré úhrady daní.
Platcom DPH je osoba, ktorá je registrovaná ako osoba zdaniteľná z hľadiska dane z pridanej hodnoty na daňovom úrade. Platcom dane z pridanej hodnoty sa môže stať osoba buď dobrovoľne, alebo na základe obratu, prípadne zo zákona. V prípade platenia DPH je výška obratu, odkedy je povinná registrácia za platcu tejto dane, 49 790 € za posledný kalendárny rok. Dobrovoľný platca DPH sa môže stať takýmto platcom bez ohľadu na výšku obratu. Byť platcom DPH znamená nielen platiť DPH z prijatých platieb, napríklad pri podnikaní, ale aj možnosť uplatňovať si odpočítanie DPH z platieb odoslaných. Účtovanie, platenie a odpočítanie tejto dane závisí od viacerých okolností, napríklad či neplatca DPH fakturuje platcovi, či ide o nákup alebo predaj tovaru a služieb zo zahraničia alebo do zahraničia a od iných faktorov vymedzených legislatívou. Platcom DPH sa môže stať nielen podnikateľ, ale aj fyzická osoba. Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii, daňovníci - fyzické či právnické osoby musia o nich daňový úrad informovať.
Zdaniteľná osoba je podľa § 3 zákona o DPH každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy. Osobitným prípadom získania štatútu zdaniteľnej osoby je príležitostný predaj nového dopravného prostriedku akoukoľvek osobou, t. j. aj nepodnikateľom, do iného členského štátu. Takáto osoba, ktorá neuskutočňuje inú ekonomickú činnosť na účely DPH, sa považuje za zdaniteľnú osobu len z titulu uvedeného predaja.
Ekonomická činnosť (podnikanie) je podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH. Vykonávanie ekonomickej činnosti predstavuje predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti. Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov. Ekonomickou činnosťou nie je podľa § 3 ods. 3 zákona o DPH vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania.
Na účely DPH sa podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.
Kedy sa oplatí byť dobrovoľným platcom DPH?
Byť dobrovoľným platcom DPH sa podnikateľovi oplatí predovšetkým vtedy, keď sa nachádza v tzv. reťazci DPH. A teda vtedy, keď sú nielen našimi dodávateľmi platci DPH, ale aj odberatelia. V takom prípade vieme na DPH ušetriť podobne ako aj v situácii, keď predávame a najmä nakupujeme tovar z iných krajín EÚ v rámci tuzemska. V oboch prípadoch si zaplatenú DPH (alebo na zahraničných faktúrach tzv. reverse charge) môžeme odpočítať v daňovom priznaní. Ak predávame najmä platcom DPH, hovoríme aj o konkurenčnej výhode. Ak má registrovaný platca DPH možnosť nakúpiť rovnaký tovar v hodnote 120 € od platcu aj neplatcu DPH, existuje predpoklad, že si pre svoj nákup zvolí platcu DPH. 20 % DPH (a teda 20 € z ceny tovaru) si totiž bude môcť odpočítať od DPH, ktorú vyberie pri predaji svojich produktov.
Vo všeobecnosti sa neodporúča registrovať ako dobrovoľný platca DPH, pokiaľ nerátame s veľkým obratom. DPH je takisto spojené aj s náročnejšou administratívou a s dodatočnými nákladmi - za predpokladu, že daňové priznania nedokážeme riešiť sami, budeme musieť rátať s dodatočnými výdavkami za ich vypracovanie. Konkurenčná výhoda spomínaná vyššie má navyše v rámci nevýhod svoj protiklad. Odporúčame konzultovať a následne sa rozhodnúť.
Registrácia a postup
Registrácia za platiteľa DPH prebieha prostredníctvom podania žiadosti na príslušnom daňovom úrade. Vyplníme identifikačné údaje a v Prílohe 1 - Daň z pridanej hodnoty zvolíme „Registrácia za platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa § 4 ods. 2 zákona“.
Zrušenie registrácie DPH prebieha obdobne - buď dobrovoľne vtedy, keď nepresahujeme obrat 49 790€, resp.
Treba si dať tiež pozor, ak kupujete nejaký podnik alebo časť podniku, ktorý je platiteľom DPH, teda jedná sa o zánik firmy bez likvidácie, vtedy sa právny nástupca stáva platiteľom DPH aj v prípade, že do teraz nebol platcom DPH. Pojednáva o tom §4 ods.
DPH pri medzinárodných transakciách a cezhraničných službách
V prípade, že nie sme platcom DPH, ale nakupujeme služby zo zahraničia ako napr. služby neuvedené v § 16 zákona o DPH, hovoríme o registrácii na §7a, ktorú treba vykonať ešte pred prvým nákupom alebo dodaním zahraničnej služby. Za takýchto podmienok ako kupujúci do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po kúpe služby podáme daňové priznanie k DPH, kde preukážeme kúpu týchto služieb. Prípadnú vzniknutú daňovú povinnosť je nutné uhradiť taktiež do 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Služby sa nám týmto môžu predražiť o 20 %, avšak ak si dáme pozor a za daný mesiac nepresiahneme sumu základu dane 25 € za zakúpené služby zo zahraničia, daň platiť nebudeme. Ak samotná daň za služby nie je vyššia ako 5 €, platiť ju nemusíme. Ale povinnosť podať daňové priznanie je aj keď daň nepresiahne 5 €. Povinnosť identifikovať sa registráciou na §7a je v každom obchodnom styku so zahraničím, a to aj pri kúpe tovaru.
V prípade, že do zahraničia fakturujeme my, preukážeme sa IČ DPH a ak je kupca platcom DPH u seba doma, prenesieme na neho daňovú povinnosť. Našou povinnosťou je po skončení kalendárneho štvrťroku informovať slovenský daňový úrad prostredníctvom súhrnného výkazu komu a za koľko sme v priebehu štvrťroku fakturovali. Neplatíme však nič.
Každé IČ DPH si vieme jednoducho overiť cez web stránku Európskej komisie, VIES. Tu si môžeme skontrolovať akéhokoľvek platcu DPH v EÚ, či ním skutočne je.
Prenesenie daňovej povinnosti - inštitút v rámci EÚ, kedy medzi sebou obchodujú dvaja platcovia DPH z dvoch rôznych členských krajín EÚ. V tomto prípade jeden druhému vystaví faktúru s 0% DPH a s uvedením prenesenia daňovej povinnosti.
Zoznamy platiteľov DPH a daňových dlžníkov
Zoznam platiteľov DPH príde vhod, pokiaľ si potrebujete preklepnúť vášho obchodného partnera a zistiť, či je riadnym platiteľom dane z pridanej hodnoty. Ako platitelia DPH by ste si mali v zozname platiteľov DPH preveriť každého obchodného partnera, ktorý je tiež platiteľom DPH. Do zoznamu nahliadnite, aj keď si nie ste istý, či je váš zákazník platiteľom DPH. Zavádzajúce faktúry často vystavujú drobní živnostníci, ktorí na faktúrach uvádzajú svoje IČ DPH, aj keď sú registrovaní na DPH iba podľa §7 alebo §7a. TIP: Nie ste si istý, či fakturujete správne? Celoštátny zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty spravuje Finančné riaditeľstvo SR.
Veľmi dôležitým zoznamom je zoznam daňových dlžníkov. V zozname je uvedené meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo.
Zvládnutie prenesenej daňovej povinnosti v rámci CIS pre majiteľov stavebných firiem (séria DPH 10)
Osobitné prípady a zdaniteľné osoby
Podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sa zákon o DPH nevzťahuje výlučne len na osoby vykonávajúce podnikateľskú činnosť, t. j. na podnikateľov v zmysle definície podľa Obchodného zákonníka. V súvislosti so stanovením, ktoré osoby sú povinné uplatňovať DPH, je potrebné sa zaoberať definíciou pojmov zdaniteľná osoba a ekonomická činnosť. Ekonomickou činnosťou (podnikaním) na účely zákona o DPH sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem (pričom má ísť o pravidelné vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze) a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (napr. znalci, tlmočníci, právnické a lekárske povolania, projektanti). Za podnikanie na účely DPH sa považuje aj využívanie hmotného a nehmotného majetku s cieľom dosahovania príjmu z tohto majetku. V prípade využívania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (napr. auto, nehnuteľnosť) sa na účely DPH posudzuje, či sa tento majetok využíva na podnikanie alebo na súkromné účely. To znamená, že pojem podnikanie a podnikateľ podľa zákona o DPH nie sú totožné s podnikaním podľa Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník definuje podnikanie ako sústavnú činnosť vykonávanú za účelom dosahovania zisku, pričom zákon o DPH za podnikanie považuje aj činnosť, ktorej výsledkom a cieľom nemusí byť vždy dosiahnutie zisku. Pre uplatnenie DPH je dôležitá skutočnosť, či príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba vykonáva ekonomickú činnosť (podnikanie) definovanú v § 3 ods. 2 zákona o DPH, z ktorej dosahuje príjem.
Zdaniteľnými osobami nie sú ani rozpočtové organizácie štátnych orgánov a ani rozpočtové organizácie orgánov územnej samosprávy, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, ak táto činnosť z hľadiska ich postavenia ako nezdaniteľnej osoby nenarušuje hospodársku súťaž. Štátne orgány sú reprezentantmi, držiteľmi a vykonávateľmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. V zmysle § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány. Podľa uvedeného ustanovenia sú rozpočtové organizácie právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku. Rozpočtové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo VÚC vyplývajúcich z osobitných predpisov (napr. zákon o samospráve VÚC). Zriaďovateľ vydá o zriadení rozpočtovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný okrem iného vymedziť predmet činnosti rozpočtovej organizácie. V zmysle § 28 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak, ako napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Náklady na podnikateľskú činnosť príspevkovej organizácie musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. V zmysle § 5 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je štátny fond právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok (napr.
Orgány územnej samosprávy sú obce a vyššie územné celky (VÚC). V zmysle § 1 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozpočtom územnej samosprávy sa rozumie rozpočet obce a rozpočet VÚC. V zmysle § 4 citovaného zákona rozpočet obce a rozpočet VÚC je základným nástrojom finančného hospodárenia v príslušnom rozpočtovom roku, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a VÚC v príslušnom rozpočtovom roku. Rozpočet obce a rozpočet VÚC je súčasťou rozpočtu sektora verejnej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočet obce a rozpočet VÚC obsahuje finančné vzťahy k rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám zriadeným obcou alebo VÚC podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a k iným právnickým osobám, ktorých je zakladateľom. Ak obec alebo VÚC vykonáva podnikateľskú činnosť, výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa na samostatnom mimorozpočtovom účte. Podľa § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov je obec samostatný územný samosprávny a správny celok SR; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom o obecnom zriadení samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obec môže v zmysle zákona o obecnom zriadení vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia (všeobecne záväzné nariadenia obce). Obec možno po splnení podmienok uvedených v § 22 ods. 1 zákona o obecnom zriadení vyhlásiť za mesto. V zmysle § 5 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy príjmami rozpočtu obce sú napr. výnosy z miestnych daní a poplatkov podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, nedaňové príjmy z vlastníctva a z prevodu vlastníctva majetku obce a z činnosti obce a jej rozpočtových organizácií podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy alebo podľa osobitného zákona, dotácie zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov, účelové dotácie z rozpočtu VÚC alebo z rozpočtu inej obce na realizáciu zmlúv podľa zákona o obecnom zriadení. V zmysle § 1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov vyšší územný celok je samosprávny kraj. V zmysle § 4 zákona o samosprávnych krajoch sa samosprávny kraj pri výkone samosprávy stará o všestranný rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov. Samosprávny kraj môže v zmysle § 8 zákona o samosprávnych krajoch vo veciach územnej samosprávy vydávať všeobecne záväzné nariadenie. V zmysle § 6 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy príjmami rozpočtu VÚC sú napr. Orgánom verejnej moci je v zmysle § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Medzi právnické osoby, ktoré sú orgánom verejnej moci, patrí napr.
Konanie vo verejnom záujme - právnické osoby uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH svojou hlavnou činnosťou predovšetkým plnia úlohy štátu alebo úlohy územnej samosprávy, v rámci svojej hlavnej činnosti spravidla konajú vo verejnom záujme, prijímateľom ich činností je vo všeobecnosti verejnosť. Ak tieto osoby v rámci hlavnej činnosti poskytujú plnenia, ktoré nie sú plnením ich úloh vo verejnom záujme, napr. poskytovanie plnení súkromným osobám na základe zmluvy, pričom by išlo o také plnenie, ktoré si môže súkromná osoba objednať aj u podnikateľa, je možné považovať takúto činnosť na účely DPH za činnosť, ktorá nie je vykonávaná vo verejnom záujme a ak takáto činnosť z hľadiska postavenia poskytovateľa ako nezdaniteľnej osoby výrazne narušuje hospodársku súťaž, t. j.
Predmet plnenia - či môže činnosť vykonávať aj podnikateľ alebo len subjekt uvedený v § 3 ods. 4 zákona o DPH, príp. či zo strany subjektu uvedeného v § 3 ods. 4 zákona o DPH existuje ponuka na poskytnutie plnenia napr. Znamená to teda, že aj keď osoby uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH v rámci svojej hlavnej činnosti prevažne spĺňajú kritérium nezdaniteľnej osoby, určité činnosti môžu vykazovať znaky ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby. Ak orgán verejnej moci nekoná v rozsahu svojej hlavnej činnosti a z tejto činnosti dosahuje príjem, považuje sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľnú osobu (napr. zabezpečenie stravovania zamestnancov; činnosť Inštitútu bankového vzdelávania, ak inštitút zabezpečuje vzdelávacie aktivity pre iné subjekty; prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti a pod.). Tiež napríklad pri predaji bankoviek a mincí na zberateľské účely za cenu inú, ako je ich nominálna hodnota, je orgán verejnej moci zdaniteľnou osobou. Ak subjekty uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH konajú v rozsahu hlavnej činnosti, avšak narušujú alebo môžu narušiť hospodársku súťaž, považujú sa za zdaniteľné osoby. Ak subjekty uvedené v § 3 ods. 4 zákona o DPH konajú v rozsahu vedľajšej činnosti (podnikateľskej), z ktorej dosahujú príjem, považujú sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľné osoby v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH (bez ohľadu na to, či narušujú alebo nenarušujú hospodársku súťaž).
Do obratu obce pre účely registrácie vstupuje napr. príjmy z prenájmu obecných nehnuteľností, príjmy z prevádzkovania škôlky, príjmy z predaja drobného majetku, príjmy z predaja drevnej hmoty z obecných lesov, príjmy z prevádzkovania parkoviska. Do obratu obce pre účely registrácie nevstupuje napr. príjmy z dotácií, príjmy z platieb za výkon preneseného štátneho výkonu, návratné finančné výpomoci, odplata za odpredaj investičného majetku, ktorý je obecným majetkom, odplata z prevádzkovania plavárne, kúpaliska, ak je viazaná k službám úzko súvisiacim so športom alebo telesnou výchovou osôb, ktoré sa zúčastňujú športu, odplata zo vstupného do kina - ide o prevádzkovanie kultúrneho zariadenia (kultúrne služby), odplata za požičiavanie kníh v knižnici, odplata za požičanie ihriska alebo telocvične, ale len vtedy, ak ide o zapožičanie osobám, ktoré vykonávajú športovú činnosť, alebo právnickým osobám na výkon športovej činnosti jej zamestnancov, resp. členov združení.
Dary a tzv. „sponzorské“ sa nezapočítavajú do obratu na účely registrácie pre DPH, pretože v týchto prípadoch nie je možné hovoriť o príjmoch (výnosoch) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v zmysle § 4 ods. 9 zákona o DPH. Mesto je vlastníkom nehnuteľností na svojom území, prenajíma ich podnikateľom aj nepodnikateľom na rôzne účely. Vzhľadom na to, že prenájom nehnuteľností je činnosťou oslobodenou od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH, môže oslobodenie od dane uplatniť aj podnikateľ - platiteľ DPH, a preto DPH neovplyvňuje cenu prenájmu, čo znamená, že nemôže dôjsť k narušeniu hospodárskej súťaže. Obec predáva stavebné pozemky za účelom realizácie stavieb, ktoré majú verejnoprospešný charakter, napr. stavba cesty. Ide o konanie vo verejnom záujme, preto je predaj stavebných pozemkov na uvedený účel mimo rámec zákona o DPH. Obec postaví bytový dom, byty potom predáva - v rozsahu tejto činnosti sa považuje za zdaniteľnú osobu. Ak bude registrovaná ako platiteľ dane, má právo na odpočet dane z tovarov a služieb vzťahujúcich sa k stavbe a pri predaji bytov uplatní k cene DPH. Obec zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, ktoré vznikajú na území obce. Od občanov obec vyberá miestne poplatky za zber tohto odpadu. Výšku miestneho poplatku má obec stanovenú v súlade so zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a presne určenú vo všeobecne záväznom nariadení obce. Vzhľadom na to, že obec túto činnosť vykonáva vo verejnom záujme, nedochádza k narušovaniu hospodárskej súťaže. Vykonávanie takejto činnosti a stanovenie ceny je v kompetencii danej obce, túto činnosť nemôže vykonávať v obci iný podnikateľský subjekt. Obec okrem plnenia hlavných úloh obce vykonáva aj vedľajšiu - podnikateľskú činnosť (prevádzkuje reštauračné zariadenie a lyžiarske vleky pre verejnosť). Vzhľadom na to, že z vykonávanej podnikateľskej (vedľajšej) činnosti dosahuje príjmy, považuje sa v rozsahu tejto činnosti za zdaniteľnú osobu v zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPH. Príjmy z takejto podnikateľskej činnosti musí obec započítať do obratu na účely registrácie pre DPH podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH. Mesto v rozsahu svojej hlavnej činnosti prenajíma nehnuteľnosti podnikateľom aj nepodnikateľom na rôzne účely a vykonáva aj podnikateľskú činnosť. Obec vykonáva v rámci svojej hlavnej činnosti správu obecných lesov, vykonáva ťažbu kalamitného dreva a prevádzkovanie skládky tuhého komunálneho odpadu. Napriek tomu, že by sa predaj dreva vykonával obcou na zmluvnom základe, dôležitou skutočnosťou pre určenie postavenia obce ako zdaniteľnej osoby je to, či ceny drevnej hmoty sú výrazne nižšie z dôvodu, že ako nezdaniteľná osoba neuplatňuje k cene svojho plnenia DPH. Ak obec prevádzkuje skládku tuhého komunálneho odpadu aj pre iné obce na základe toho, že sa obce za týmto účelom združili a zo strany obce nejde o dodanie služby na zmluvnom základe, nedochádza pri vykonávaní tejto činnosti pre obce zo zvozovej oblasti k narušovaniu hospodárskej súťaže. V takomto prípade sa obec prevádzkujúca skládku tuhého komunálneho odpadu nepovažuje za zdaniteľnú osobu.
Policajný zbor je orgánom verejnej moci. Činnosti, ktoré vykonáva Policajný zbor v zmysle zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zákonov, sú činnosti vykonávané v rámci ich hlavnej činnosti.
Konanie vo verejnom záujme - je potrebné rozlišovať, kedy ide o ochranu súkromného majetku na objednávku, t. j., či objednávateľom je súkromná firma a službu si môže objednať aj u podnikateľského subjektu a kedy ide o ochranu majetku vo verejnom záujme (zákrok PZ, ak hrozí škoda na majetku, zabezpečenie poriadku na verejných podujatiach a pod.), vo verejnom záujme nie je napr.
Predmet plnenia - či môže danú činnosť vykonávať aj podnikateľ alebo len PZ, alebo či zo strany PZ existuje ponuka na poskytnutie plnenia formou reklamy, resp. PZ poskytuje na zmluvnom základe pre objednávateľa (nie je ním zriaďovateľ) ochranu súkromného majetku na objednávku za odplatu, ktorá je nižšia ako odplata, ktorú poskytujú súkromné spoločnosti, a to z dôvodu, že PZ neuplatňuje DPH (t. j. odplata nie je len vo výške vynaložených nákladov). Podmienky, zásady zriaďovania a hospodárenia príspevkových organizácií upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V zmysle § 21 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo VÚC, ktorých menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo rozpočet VÚC zapojené príspevkom. Príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo VÚC vyplývajúcich z osobitných predpisov. V zmysle § 24 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa.
Podľa obchodného zákonníka vo všeobecnosti platí, že zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Pod zahraničnou osobou na účely tohto článku budeme chápať len fyzickú osobu, ktorá nemá prechodný ani trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade, ak by chcel na území Slovenskej republiky podnikať prostredníctvom s.r.o. Spoločník s.r.o. Slovenský právny poriadok neustanovuje žiadne ďalšie povinnosti pre takúto osobu, a vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť takáto osoba za rovnakých podmienok ako slovenská fyzická osoba. Spoločník s.r.o. Slovenský právny poriadok ani v tomto prípade neustanovuje žiadne ďalšie povinnosti pre takúto osobu, a vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť takáto osoba za rovnakých podmienok ako slovenská fyzická osoba. Konateľ s.r.o. Ak sa chce stať konateľom s.r.o. slovenská fyzická osoba, je potrebné, aby dokázala svoju bezúhonnosť. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Zahraničná osoba svoju bezúhonnosť preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý musí byť vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je fyzická osoba štátnym príslušníkom, alebo krajiny, v ktorej sa fyzická osoba preukázateľne zdržiavala v posledných piatich rokoch nepretržite najmenej šesť mesiacov. Tento výpis z registra trestov nesmie byť pri jeho predložení starší ako tri mesiace, a musí byť predložený aj spolu s úradným prekladom do slovenského jazyka. Platí aj to, že ak sa taký doklad v uvedených krajinách nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Konateľ s.r.o. V tomto prípade je situácia trochu komplikovanejšia a konateľom s.r.o. sa takáto osoba môže stať až potom, čo získa povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky alebo iného členského štátu Európskej únie. Povolenie na pobyt v Slovenskej republike sa vybavuje na príslušnom oddelení Cudzineckej polície Policajného zboru SR a riadi sa zákonom č. 404/2011 Z. z. O tejto skutočnosti pojednáva zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v §4.
Čo nebude potrebné oznamovať od roku 2021? Novela zákona č. 563/2009 Z. z. nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane. od 30 eur do 3 000 eur.