Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) predstavuje špecifickú formu vlastníckeho práva, ktorá vzniká automaticky uzatvorením manželstva a zaniká jeho rozvodom, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Vyporiadanie tohto majetku po zániku manželstva je kľúčovým procesom, ktorý, hoci sa na prvý pohľad môže zdať jednoduchý, v praxi často prináša aplikačné problémy. Jedným z najčastejších úskalí je proces zápisu zmien do katastra nehnuteľností, ktorý podlieha prísnym právnym predpisom a lehotám. Tento článok sa zameriava predovšetkým na konanie o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM, jeho náležitosti, lehoty a možné komplikácie, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad pre právnych laikov aj profesionálov.
Zánik manželstva a potreba vyporiadania majetku
Manželstvo môže zaniknúť niekoľkými spôsobmi, pričom najčastejším je rozvod. S právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva dochádza k zániku BSM. Po tomto momente je nevyhnutné pristúpiť k vyporiadaniu majetkového substrátu, ktorý manželia nadobudli počas trvania manželstva. Občiansky zákonník v § 149 preferuje, aby sa bývalí manželia na vyporiadaní spoločného majetku dohodli. Táto dohoda je vo svojej podstate zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podpis dohody bývalými manželmi predstavuje „titulus“, teda právny dôvod prevodu.
Dohoda o vyporiadaní BSM: Kľúčové prvky
Dohoda o vyporiadaní BSM je právny úkon, na ktorý sa aplikuje § 34 Občianskeho zákonníka. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam však dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností, ktorý predstavuje „modus“, teda spôsob nadobudnutia. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra o povolení vkladu možno hovoriť o nadobudnutí vecnoprávnych účinkov samotnej dohody.
Návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM a samotná dohoda musia spĺňať nielen všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, ale aj špecifické požiadavky podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“). Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou sa vykonáva podľa všeobecných zásad vyporiadania BSM. Správny orgán na úseku katastra skúma predovšetkým to, či dohoda spĺňa náležitosti podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a následne postupuje podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.
Obsahom dohody a návrhu na začatie katastrálneho konania je aj označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku. To znamená, že bývalí manželia si môžu usporiadať vlastnícke právo aj v inom pomere, ako je tradičné ½ k celku, v závislosti od ich dohody. Rovnako nie je vylúčené, aby nehnuteľnosť nadobudol iba jeden z bývalých manželov do výlučného vlastníctva.
Lehoty a ich význam: Trojročné pravidlo
Jedným z najdiskutovanejších a zároveň najčastejšie problematických aspektov vyporiadania BSM je trojročná lehota od zániku manželstva. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že ak nedôjde k dohode o vyporiadaní BSM v lehote troch rokov od jeho zániku a zároveň nie je v tejto lehote podaný návrh na jeho súdne vyporiadanie, dochádza zo zákona k transformácii BSM na podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely oboch (bývalých) manželov sú rovnaké.
Tento inštitút má zabrániť neusporiadaným majetkovým vzťahom a zabezpečiť právnu istotu. V praxi však vyvoláva otázky, čo presne sa považuje za „vyporiadanie“ v rámci tejto lehoty. Rozchádzajú sa právne názory v tom, či v trojročnej lehote stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, alebo je nevyhnutné, aby v tejto lehote bolo aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody.
Česká a slovenská aplikačná prax: Rozdielne interpretácie
Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku BSM nestačí len uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane zákonná domnienka transformácie BSM na podielové spoluvlastníctvo. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad by bolo nutné zamietnuť.
Slovenská aplikačná prax uplatňuje dvojitý výklad. Podľa jedného výkladu stačí v trojročnej lehote po zániku manželstva iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra. Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem uzatvorenia dohody v prekluzívnej trojročnej lehote musí byť v tejto lehote aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností.
Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí sp. zn. 30S/66/2018 sa prioritne venoval dohode o vyporiadaní BSM z pohľadu prekluzívnej lehoty. Súd mal za to, že právna úprava nie je príliš dôsledná ohľadom toho, čo treba pod pojmom „prekluzívna 3-ročná lehota“ rozumieť. Krajský súd v Žiline uznal námietku žalobcu, že domnienka transformácie BSM na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. V prejednávanej veci preto k transformácii BSM nedošlo, pretože v lehote troch rokov od zániku BSM došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad.
Ako funguje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)? #01
Prípady zamietnutia návrhu na vklad
Problematika lehôt sa stáva obzvlášť dôležitou v prípadoch, keď je návrh na vklad podaný po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty od zániku manželstva. V takom prípade, ak došlo k transformácii BSM na podielové spoluvlastníctvo, správny orgán na úseku katastra nemôže rozhodovať o vyporiadaní BSM, ale musí postupovať podľa pravidiel podielového spoluvlastníctva.
Úmrtie jedného z manželov počas konania
Ďalšou komplikáciou, ktorá môže nastať, je úmrtie jedného z účastníkov dohody pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu. Dohoda o vyporiadaní BSM zaväzuje výlučne jej účastníkov, teda bývalých manželov. V prípade úmrtia jedného z nich sa jeho právnymi nástupcami stávajú dedičia. Títo dedičia však nie sú automaticky účastníkmi pôvodnej dohody.
V takýchto prípadoch je potrebné riešiť otázku dedenia a následného vyporiadania majetku v dedičskom konaní. Ak zomrelý účastník dohody bol maloletý, jeho právnym zástupcom je zákonný zástupca (spravidla matka), ktorý je povinný spravovať majetok maloletého. V prípade nakladania s majetkom, ktoré presahuje rámec bežnej správy, je potrebné schválenie súdom (§ 28 Občianskeho zákonníka). V kontexte dohody o vyporiadaní BSM, ak maloletý dedič mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, bolo by potrebné zabezpečiť jeho zastúpenie a prípadné schválenie právneho úkonu súdom.
Dispozičná zásada a postavenie účastníka konania
Konanie o návrhu na vklad je plne ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že nemôže začať z podnetu správneho orgánu (ex offo), ale výlučne na základe podaného návrhu účastníkom právneho úkonu. Účastníkom konania o povolení vkladu je ten, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. V prípade dohody o vyporiadaní BSM sú účastníkmi konania bývalí manželia.
V situácii, keď návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM nebol podaný účastníkom právneho úkonu (teda ani jedným z bývalých manželov, napríklad ak návrh podala tretia osoba), nie sú splnené podmienky na vklad. V takom prípade môže správny orgán vyhodnotiť právny úkon ako absolútne neplatný a v súlade s § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad zamietne.
Vyporiadanie BSM v špecifických situáciách
Zrušenie BSM počas trvania manželstva
Občiansky zákonník umožňuje aj zrušenie BSM počas trvania manželstva. Jedným z dôvodov je, ak jeden z manželov získa oprávnenie na podnikanie. V takom prípade môže druhý z manželov podať návrh na súd, aby BSM zrušil. Dôvodom je, že podnikanie je spojené s rizikom, ktoré by mohlo negatívne postihnúť druhého manžela a celú rodinu. Tento návrh nie je časovo obmedzený.
Závažné dôvody, ktoré môžu viesť k zrušeniu BSM za trvania manželstva, súd posudzuje individuálne. Môžu sem patriť napríklad hazardné hry, alkoholizmus, nezodpovedné správanie jedného z manželov, ktoré ohrozuje majetkové záujmy druhého manžela alebo rodiny. V takýchto prípadoch môže súd na návrh jedného z manželov BSM zrušiť, ak ďalšie trvanie spoluvlastníctva odporuje dobrým mravom.
Majetok nadobudnutý darovaním alebo dedičstvom
Je dôležité zdôrazniť, že do BSM nepatrí majetok nadobudnutý dedičstvom alebo darovaním. Aj keď je takýto majetok zapísaný na liste vlastníctva iba na jedného z manželov, ak bol nadobudnutý počas manželstva darovacou alebo dedičskou zmluvou, je výlučným vlastníctvom tohto manžela. Tieto nehnuteľnosti nie sú predmetom vyporiadania BSM. V prípade investícií do takéhoto majetku počas manželstva však môže vzniknúť nárok na ich kompenzáciu.
Otázky z praxe a ich riešenie
Prípad družstevného bytu
V prípade družstevného bytu, ktorý bol počas manželstva odkúpený do osobného vlastníctva za relatívne nízku sumu (napríklad len doplatok anuít), sa hodnota bytu pri vyporiadaní BSM určuje na základe znaleckého posudku ku dňu zániku manželstva.
Rodinný dom a úver
Ak manželia nemali zrušené alebo zúžené BSM počas trvania manželstva a jeden z nich spláca úver na rodinný dom sám, z právneho hľadiska sa má za to, že úver splácajú spoločne, nakoľko príjem manžela počas manželstva je príjmom oboch. V prípade súdneho vyporiadania súd určí hodnotu majetku a zostatku úveru ku dňu rozvodu. Rozdiel medzi hodnotou majetku a zostatkom úveru následne určí, či jeden z manželov bude musieť druhého doplatiť.
Manipulácia s majetkom počas rozvodového konania
Ak jeden z manželov počas rozvodového konania manipuluje s majetkom (napr. zámena pozemkov), druhý manžel môže podať na súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže nakladať s týmito nehnuteľnosťami do právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní BSM. Je tiež dôležité informovať katastrálny úrad o prebiehajúcom rozvodovom konaní a podaní návrhu na neodkladné opatrenie.
Záver
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä v spojení s katastrálnym konaním, je procesom, ktorý si vyžaduje precízne dodržiavanie zákonných lehôt a postupov. Problematika trojročnej lehoty, úmrtia účastníka konania či manipulácie s majetkom môže viesť k zamietnutiu návrhu na vklad, transformácii BSM na podielové spoluvlastníctvo alebo iným komplikáciám. Pre úspešné zvládnutie tohto procesu je nevyhnutné dôkladné oboznámenie sa s relevantnou legislatívou a judikatúrou, prípadne vyhľadanie právnej pomoci.
Doplňujúce informácie a právne odkazy
- Občiansky zákonník SR (najmä § 143 - § 151)
- Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
- Zákon č. 71/1964 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
- Civilný sporový poriadok (najmä § 324 a nasl. o neodkladných opatreniach)
- Rozhodnutia Krajského súdu v Žiline (napr. sp. zn. 30S/66/2018)
- Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR týkajúce sa vyporiadania BSM.
tags: #prebiehajuce #konanie #o #vyporiadani #bsm #kataster