Právo na bývanie je základnou ľudskou potrebou a zároveň jedným zo základných pilierov sociálnej politiky. Na Slovensku však táto problematika čelí dlhodobým výzvam, ktoré sa odrážajú v dostupnosti, kvalite a udržateľnosti bývania pre rôzne skupiny obyvateľstva. Ústava Slovenskej republiky síce nezakotvuje priamo právo na bývanie ako také, ale garantuje nedotknuteľnosť obydlia a právo na zachovanie a ochranu dôstojnosti, čo nepriamo súvisí s potrebou adekvátneho bývania.
Antidiskriminačný zákon a bývanie
V kontexte diskriminácie pri prístupe k bývaniu je dôležité poznamenať, že antidiskriminačný zákon na Slovensku zakazuje diskrimináciu na základe všetkých zákonných dôvodov, avšak len v spojení s osobitnými zákonmi upravujúcimi oblasť prístupu k tovarom a službám, vrátane bývania. Toto ustanovenie môže spôsobovať problémy v prípadoch, keď je právo na bývanie upravené inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako sú ministerské vyhlášky alebo nariadenia samosprávnych orgánov.
Prenajímatelia súkromného bývania sú viazaní zákazom diskriminácie len vtedy, ak sú poskytovatelia služieb a ak sa na nich vzťahujú príslušné ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa.
Výzvy spojené s bývaním na Slovensku
Dlhodobým problémom na Slovensku je bývanie niektorých rómskych komunít. Mnohé z nich si môžu dovoliť len bývanie nízkej kvality, ktoré je často segregované od obce, s podstatne nižšou úrovňou infraštruktúry a služieb. Mnohé obydlia sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch, čo ich v podstate označuje za „ilegálne“. V takýchto prípadoch nie je stanovená povinnosť štátu alebo samosprávy poskytnúť obyvateľom náhradné bývanie v prípade núteného vysťahovania.
Príkladom takéhoto postupu bolo nariadenie starostov dvoch obcí v roku 2014 zbúrať ilegálne osady s odvolaním sa na zákon o likvidácii odpadov. Tento postup bol napadnutý verejnou ochrankyňou práv, ktorá konštatovala porušenie základných ľudských práv dotknutých obyvateľov.
Na Slovensku nie je v platnosti moratórium na nútené vysťahovanie počas zimného obdobia. V kontexte opatrení prijatých v súvislosti s pandémiou COVID-19 síce zákon umožnil odloženie exekúcií, avšak len na obmedzené obdobie a za špecifických podmienok.
Vecné bremená a ich dôsledky
Základná právna úprava týkajúca sa vecných bremien je obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vznikajú rôznymi spôsobmi, napríklad písomnou zmluvou, dedením alebo rozhodnutím orgánu.
V kontexte bývania môžu vecné bremená, ako napríklad právo doživotného užívania, predstavovať komplikáciu pri predaji nehnuteľnosti alebo pri jej dedení. V prípade, ak oprávnený z vecného bremena prestane toto právo vykonávať po dobu dlhšiu ako 10 rokov, môže byť toto právo premlčané.
Náklady na udržiavanie veci zaťaženej vecným bremenom by mali vychádzať z dohody medzi oprávneným a povinným. Ak k dohode nedôjde, platí, že ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, je povinný znášať aj primerané náklady na jej zachovanie a opravy.
Nájomné byty a sociálne bývanie
V súvislosti s potrebou dostupného bývania sa často diskutuje o forme nájomných bytov a sociálneho bývania. Na Slovensku je verejný nájomný sektor zastúpený len minimálne (cca 2,5% z celkového bytového fondu), zatiaľ čo sektor súkromného nájomného bývania je ešte nižší (okolo 0,2%). Dominantné je súkromné vlastnícke bývanie (takmer 90% bytov a domov).
Tento stav má za následok nízku mobilitu práce, riziko straty bývania v prípade problémov so splácaním hypoték a dlhodobú zadlženosť domácností. Súkromné vlastnícke bývanie je primárne určené pre stredné a vyššie príjmové skupiny.
Čo je sociálne bývanie a prečo ho potrebujeme? | Útulok
Koncept sociálneho bývania, ktorý je v západných krajinách EÚ kľúčovou súčasťou bytovej politiky, je na Slovensku dlhodobo potláčaný. V krajinách EÚ existujú rôzne modely sociálneho bývania:
- Univerzálny model: Cieľom je sprístupniť bývanie čo najväčšiemu počtu záujemcov bez „príjmového stropu“.
- Všestranný model: Zameriava sa na domácnosti, ktoré si nedokážu samostatne zabezpečiť bývanie, s definovanými prioritnými kritériami a príjmovými stropmi. Tento model aplikuje aj Slovenská republika v kombinácii s reziduálnym modelom.
- Reziduálny model: Poskytuje bývanie vybraným kategóriám domácností závislých od sociálnych dávok, čo však môže viesť k rezidenčnej segregácii.
Na Slovensku absentuje jednotná bytová politika a stratégia, ktorá by komplexne riešila otázku bývania. Hoci sa pripravujú zákony zamerané na podporu nájomného bývania v developerských projektoch, stále chýba systémové riešenie, ktoré by zabezpečilo dostupné a dôstojné bývanie pre všetkých.
Právo na bývanie a medzinárodné záväzky
Právo na bývanie je zakotvené v medzinárodných dokumentoch, ktorých signatárom je aj Slovenská republika. Toto právo nie je nárokovateľné voči spoločnosti, ale skôr založené na spoluzodpovednosti spoločnosti voči občanovi. Primerané bývanie je charakterizované finančnou dostupnosťou, obývateľnosťou, prístupnosťou, polohou a kultúrnou vhodnosťou.
Riešenia a perspektívy
V kontexte riešenia bytovej núdze a bezdomovectva sa čoraz viac presadzuje koncept „housing first“ (najskôr bývanie), ktorý spočíva v poskytnutí bývania ľuďom bez domova a následne im poskytuje komplexnú podporu. Tento prístup sa ukazuje ako efektívnejší a lacnejší ako dlhodobý manažment bezdomovectva.
Kľúčovú úlohu v zabezpečovaní dostupného bývania zohrávajú mestá a obce, ktoré by mali aktívne presadzovať bytovú politiku, reagovať na potreby obyvateľov a spolupracovať s developermi na vytváraní cenovo dostupných nájomných bytov. Dôležitá je aj podpora mimovládnych organizácií, ktoré môžu zohrávať významnú úlohu pri správe a poskytovaní sociálneho bývania.
V záujme zlepšenia situácie na Slovensku je nevyhnutné prijať komplexnú bytovú politiku, ktorá by sa zamerala na podporu sociálneho a nájomného bývania, riešenie segregovaných lokalít a zabezpečenie adekvátneho bývania pre všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva. Je potrebné prehodnotiť aj súčasné legislatívne rámce, ktoré v niektorých prípadoch obmedzujú právo na bývanie alebo neposkytujú dostatočnú ochranu. Riešenie bezdomovectva a bytovej núdze nie je len otázkou sociálnej politiky, ale aj otázkou ľudských práv a základnej ľudskej dôstojnosti.