Písanie záverečnej práce, či už ide o bakalársku, diplomovú alebo inú akademickú prácu, je komplexná záležitosť pozostávajúca z mnohých drobných detailov. Jednou z nich, často prehliadanou alebo nesprávne pochopenou, sú správne citácie a parafrázovanie. Citácie sú neoddeliteľnou súčasťou kvalitnej záverečnej práce, pretože preukazujú, že autor vychádza z relevantných zdrojov, rešpektuje duševné vlastníctvo a umožňuje čitateľovi overiť si informácie alebo sa hlbšie ponoriť do problematiky. Dôležité je k nim pristupovať zodpovedne a správne. Nesprávne citovanie alebo jeho absencia môže viesť k obvineniu z plagiátorstva, čo je nielen akademický prehrešok, ale aj porušenie autorského zákona.
Rozdiel medzi citátom a parafrázou: Základ pochopenia
Je veľký rozdiel, či ide o citát, parafrázu alebo vašu vlastnú myšlienku. Pochopenie tohto rozdielu je kľúčové pre správne akademické písanie.
Citát je doslovné prevzatie textu, výroku alebo časti textu z iného zdroja. Pri citáte preberáte presne formuláciu inej osoby, bez akýchkoľvek zmien. Citáty sa vždy píšu do úvodzoviek a je nutné uviesť meno citovanej osoby, názov diela a presné označenie zdroja, z ktorého daný citát preberáte, vrátane čísla strany, ak ide o tlačený zdroj. Citát by mal byť výstižný, jasný a v rámci záverečnej práce by nemal presiahnuť dĺžku približne desať riadkov. Odporúča sa tiež, aby priame citácie tvorili maximálne 10% celkového obsahu práce.
Parafráza je myšlienka prebratá od iného autora, ktorú necitujete od slova do slova, ale ju vysvetlíte svojimi vlastnými slovami. Cieľom parafrázy je zachovať pôvodný význam myšlienky, ale prezentovať ju vlastným štýlom. Na rozdiel od citátu sa parafráza nedáva do úvodzoviek. Rovnako ako pri citáte, aj pri parafráze je nutné uviesť autora, od ktorého si danú myšlienku preberáte, a príslušný zdroj. Odborníci odporúčajú, aby jedna prebratá myšlienka od iného autora, či už citovaná alebo parafrázovaná, nemala v texte dlhší rozsah ako jeden odsek. Čím viac vlastných myšlienok a syntézy informácií do diplomovej práce zakomponujete, tým lepšie, avšak nevyhnete sa ani citovaniu iných autorov či vedcov.
Vlastná myšlienka je výsledkom vášho vlastného uvažovania, analýzy, syntézy alebo výskumu. Vlastné myšlienky sú základom originálnej práce a ich cieľom je priniesť nový pohľad, riešenie alebo zhodnotenie problematiky.
Techniky a systémy citovania: Navigácia v normách
Existuje niekoľko spôsobov a techník citovania, ktoré sa používajú v akademickom prostredí. Vo všeobecnosti sa odporúča pri písaní záverečných prác dodržiavať jeden konkrétny systém citovania v celej práci, aby bola zachovaná jednotnosť a prehľadnosť. Dôležité je tiež poznamenať, že mnohé katedry alebo redakčné rady majú špecifické usmernenia ohľadom citačných techník, ktoré je potrebné dodržiavať.
V súčasnosti sa citovanie a parafrázovanie riadi predovšetkým podľa medzinárodnej normy ISO 690 a jej doplnku ISO 690-2, na ktoré nadväzujú slovenské technické normy STN ISO 690 a STN ISO 690-2. Tieto normy poskytujú detailné pokyny pre správne uvádzanie zdrojov.
Harvardský systém (systém mena a dátumu)
Tento systém je často odporúčaný pre záverečné práce a je vhodný aj pre internetové zdroje. Spočíva v tom, že za citovanou informáciou v texte sa v zátvorke uvedie priezvisko autora a rok vydania publikácie. Ak je meno autora súčasťou vety, v zátvorke sa uvedie len rok vydania.
- Príklad pri citáte: „Skutočne tlačené noviny vyšli po prvý raz až r. 1609 v Strasburgu.“ (Mistrík, 1975, s. 12)
- Príklad pri parafráze: Podľa Mistríka (1975) boli prvé tlačené noviny vydané v roku 1609 v Strasburgu.
Ak sa citujú viaceré publikácie toho istého autora s rovnakým rokom vydania, odlíšia sa malými písmenami (a, b, c, atď.) za rokom vo vnútri zátvoriek a tiež v zozname použitej literatúry. V tomto systéme je nevyhnutné, aby zoznam použitej literatúry bol usporiadaný abecedne podľa priezviska autora, pričom za menom autora nasleduje rok vydania.
V rámci Harvardského systému existujú drobné variácie v interpunkcii a formátovaní, napríklad:
- (Priezvisko, Rok, s. Číslo strany)
- (Priezvisko Rok: Číslo strany)
- Priezvisko (Rok, s. Číslo strany)
Dôležité je dodržať jednotný tvar v celej práci.
Číselný systém (napr. Vancouver štýl)
Táto technika spočíva v tom, že za citovanými alebo parafrázovanými časťami textu sa umiestňuje číselný odkaz, najčastejšie vo forme horného indexu alebo v hranatých zátvorkách. Každé číslo zodpovedá záznamu v zozname použitej literatúry, ktorý je usporiadaný podľa poradia citovania. Nevýhodou tohto systému je, že čitateľ nemá na prvý pohľad informáciu o autorovi a roku vydania.
- Príklad v texte: „Skutočne tlačené noviny vyšli po prvý raz až r. 1609 v Strasburgu.“ [1]
- V zozname literatúry: 1. Mistrík, J.: Žánre vecnej literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975. s. 12.
Priebežné poznámky pod čiarou
Táto technika spočíva v tom, že za citovaným alebo parafrázovaným textom sa uvedie číslo ako horný index a na spodnej časti strany je k danému číslu priradený zdroj. Poznámka pod čiarou zvyčajne obsahuje stručné informácie o autorovi, názve diela, roku vydania a prípadne čísle strany. Kompletný bibliografický záznam sa potom uvádza v zozname použitej literatúry.
- Príklad v texte: „Skutočne tlačené noviny vyšli po prvý raz až r. 1609 v Strasburgu.“¹
- Poznámka pod čiarou: ¹ Mistrík, J.: Žánre vecnej literatúry. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1975. s. 12.
Pri tejto metóde je dôležité, aby aj poznámky pod čiarou mali jednotný formát.
Citovanie rôznych typov zdrojov: Od kníh po internet
Najčastejšími prameňmi, ktoré študenti využívajú, tvoria knihy, časopisy a stále rozširujúce sa internetové zdroje. Každý z nich si vyžaduje špecifický prístup k citovaniu.
Knihy
Pri citovaní knihy je dôležité uviesť priezvisko autora, meno autora, názov diela (ideálne kurzívou), miesto vydania, vydavateľa a rok vydania. V prípade citácie je často nutné uviesť aj číslo strany.
- Príklad bibliografického odkazu: ONDREJKOVIČ, Peter. Globalizácia a individualizácia mládeže. Bratislava : SAV, 2002. 134 s.
Ak má kniha viac ako troch autorov, uvádzajú sa maximálne traja a za nimi skratka et al. (a kol.).
Články z časopisov a zborníkov
Pri citovaní článkov z časopisov alebo kapitol zo zborníkov je potrebné zdôrazniť primárnu zodpovednosť konkrétneho autora článku alebo kapitoly a vymedziť strany, na ktorých sa článok alebo kapitola nachádza.
- Príklad: BUDILOVÁ, Lenka - JAKOUBEK, Marek. Cigánska osada - rodina alebo obec? In: JAKOUBEK, Marek - HIRT, Tomáš (ed.). Rómske osady na východnom Slovensku z hľadiska terénneho antropologického výskumu : 1999 - 2005. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2008. s. 41-62.
Internetové zdroje
Oblasť, kde sa často vyskytujú chyby, je citovanie internetových zdrojov. Je dôležité si uvedomiť, že „internet“ alebo „Google“ nie sú zdroje. Je potrebné uviesť presnú webovú adresu (URL) článku alebo stránky, ako aj dátum citovania, pretože obsah internetu sa dynamicky mení.
- Príklad: MINÁRIK, Peter - LULIAK, Milan. 2008. Molekulárna psychiatria: Gény, mozog, sex a rodina. In: Psychiatria, [online]. č. 4, 15, 2008 [cit. 2010-12-20]. s. 283-285. Dostupné na: http://www.ipsychiatria.sk/download/Psychiatria_4_2008.pdf
URL adresa by mala byť uvedená v lomených zátvorkách. Okrem URL je kľúčové uviesť aj dátum citovania (napr. skratkou „cit.“ v hranatej zátvorke), aby sa zabezpečilo, že informácia bola dostupná v danom čase.
Citovanie webových stránok a online materiálov v štýle APA, 7. vydanie: 4. epizóda
Zákony a právne normy
Pri citovaní právnych noriem je potrebné dodržať špecifické zásady. Značka paragrafu (§) sa používa len v spojení s číslom.
- Príklad: Podľa § 185 ods. 2, písm. b) zákona č. 314/2000 Z. z. o…
Zoznam bibliografických odkazov: Prehľad použitých zdrojov
Na konci každej záverečnej práce sa nachádza zoznam použitých prameňov, ktorý sa zvykne označovať rôzne, napr. „Zoznam bibliografických odkazov“ alebo „Použitá literatúra“. Jednotlivé zdroje sa s výnimkou Vancouver štýlu zoraďujú abecedne a nečíslujú sa.
Pri tvorbe bibliografických odkazov je dôležité dbať na presnú interpunkciu, medzery a poradie jednotlivých údajov podľa zvolenej citačnej normy.
Chýbajúce údaje a skratky
V prípade, že niektorý z povinných údajov pre bibliografický odkaz nie je k dispozícii, používajú sa latinské skratky:
- [s. a.] - sine anno (bez roku vydania)
- [s. l.] - sine loco (bez miesta vydania)
- [s. n.] - sine nomine (bez názvu vydavateľa)
Sekundárne citácie
Ak citujete myšlienku iného autora (AB), ktorá je uvedená v diele iného autora (XY), ide o sekundárnu citáciu. V tomto prípade najprv vyhotovíte odkaz na originálny zdroj (AB) a za ním uvediete slovo „Podľa:“, „Zdroj:“ alebo „Prameň:“ a následne údaje o sekundárnom zdroji (XY).
Dĺžka citátu a celkový rozsah práce
Hoci neexistuje presné pravidlo o maximálnom počte slov či znakov pre jeden citát, všeobecne platí, že priame citácie by mali byť stručné a výstižné, ideálne do desať riadkov. Väčšinu prebratej informácie by ste mali spracovať formou parafrázy. Odborníci radia, aby jedna prebratá myšlienka od iného autora nemala dlhší rozsah textu ako jeden odsek.
Pokiaľ ide o celkový rozsah záverečnej práce, ten sa zvyčajne uvádza v normostranách alebo počte znakov s medzerami. Jedna normostrana má priemerne okolo 300 slov alebo približne 1800 znakov s medzerami. Do celkového rozsahu práce sa zvyčajne počítajú hlavné kapitoly od úvodu po záver.
Dôsledky nesprávneho citovania
Nesprávne uvedenie citovaných textov a parafrázovaných častí obsahu je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú dôveryhodnosť vašej práce. Okrem toho predstavuje naplnenie autorského zákona - ochranu duševného vlastníctva tých, ktorých obsah preberáme. Preberanie informácií bez uvedenia zdroja je plagiátorstvo a môže predstavovať trestný čin. Okrem akademických dôsledkov, ako je neuznanie práce alebo vylúčenie zo štúdia, môže mať plagiátorstvo aj vážne právne následky.
Správna práca so zdrojmi a dôsledné dodržiavanie citačných noriem sú základnými kameňmi každej kvalitnej záverečnej práce. Aj keď proces citovania môže byť náročný a zdĺhavý, jeho zvládnutie je nevyhnutné pre úspešné ukončenie štúdia a budovanie akademickej integrity. V prípade nejasností je vždy najlepšie konzultovať príslušné metodické usmernenia vašej školy alebo sa obrátiť na vyučujúcich.