Územné plánovanie predstavuje komplexný súbor činností, ktorými sa určuje a reguluje priestorové usporiadanie územia, jeho funkčné využívanie a zabezpečuje sa jeho udržateľný rozvoj. Táto oblasť je od 1. apríla 2024 regulovaná novým zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý nahrádza takmer 50 rokov platný Stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb.). Nová legislatíva prináša nielen elektronizáciu procesov a zavedenie digitálnych územných plánov, ale aj jasnejšie definuje povinnosti obcí týkajúce sa obstarania a schválenia územných plánov.
Kľúčové zmeny a povinnosti obcí v zmysle nového zákona
Nový zákon o územnom plánovaní, účinný od 1. apríla 2024, zavádza viaceré zásadné zmeny, ktoré sa priamo dotýkajú aj obcí. Jednou z najvýznamnejších je povinnosť obstarať a schváliť územný plán obce alebo mikroregiónu v stanovených lehotách.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní: "Obec, ktorá nemá územný plán, je povinná obstarať a schváliť územný plán obce podľa tohto zákona do 31. marca 2032." Táto lehota sa vzťahuje na všetky obce, ktoré k uvedenému dátumu nedisponujú platným územným plánom.
Okrem toho, zákon zavádza aj povinnosť pre samosprávne kraje. Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 citovaného zákona: "Samosprávne kraje budú povinné obstarať a schváliť koncepciu územného rozvoja regiónu do 31.3.2028." Tento krok je súčasťou snahy o systematickejšie plánovanie rozvoja na regionálnej úrovni.
Zákon tiež ustanovuje, že Územnoplánovaciu dokumentáciu schválenú do 31. marca 2024 je orgán územného plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou podľa nového zákona do 31. marca 2032. "Inak stráca platnosť dňom 1. apríla 2032." Táto prechodná lehota umožňuje obciam a samosprávnym krajom prispôsobiť sa novým požiadavkám a zabezpečiť súlad s novou legislatívou.
Digitálny územný plán a Portál územného plánovania
Nosným prvkom stavebnej reformy je elektronizácia. Od 1. apríla 2024 bol spustený nový informačný systém - Portál územného plánovania. Tento portál má slúžiť ako centrálne miesto pre všetky územnoplánovacie procesy. "Občan ako fyzická osoba, dotknuté právnické osoby, orgány územného plánovania (obce, mestá a kraje), odborne spôsobilé osoby, dotknuté orgány verejnej správy a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR budú na tomto mieste prostredníctvom formulárov spolu jednoduchšie a efektívnejšie komunikovať."
Na portáli nájde každý účastník územnoplánovacieho procesu "elektronický formulár alebo žiadosť pre každú náležitú životnú situáciu v jednej z oblastí územného plánovania a na jednom mieste vybaví všetky podania, v stanovených lehotách sa dozvie výsledok konaní a nájde príslušné rozhodnutia."
Postupne budú papierové územné plány nahrádzané digitálnymi. "Územnoplánovacia dokumentácia spracovaná elektronicky, v strojovo čitateľnom formáte vrátane priestorových údajov vo vektorovom formáte." Príslušné orgány územného plánovania majú povinnosť nahradiť papierový územný plán digitálnym najneskôr do 31. marca 2032.
Územný plán mikroregiónu: Nový nástroj pre špecifické regióny
Nový zákon prináša aj nový typ územnoplánovacej dokumentácie - územný plán mikroregiónu. Tento nástroj je navrhnutý tak, aby "zohľadňoval osobitné potreby rozvoja špecifických regiónov Slovenska." Bude obstarávaný samosprávnymi krajmi po dohode s dotknutými obcami. "Významne sa tým zvýši dostupnosť vlastného územného plánu pre mnohé obce, ktoré sú súčasťou rôznych prírodných, sociálno-kultúrnych, urbanizovaných celkov a priestorov."
Dôležité je poznamenať, že povinnosť obce mať územný plán obce zaniká, ak je celé územie obce súčasťou schváleného územného plánu mikroregiónu. Tento koncept umožňuje obciam, najmä menším, efektívnejšie plánovať svoj rozvoj prostredníctvom spoločného dokumentu.
Regulatívy a ich jednotná škála
Pre záväzné časti územných plánov mikroregiónov, obcí a zón stanovuje nový zákon "minimálnu a jednotnú škála povinných a voliteľných priestorových a funkčných regulatívov." Cieľom je zabezpečiť prehľadnosť a jednotnosť v regulácii využívania územia naprieč celým Slovenskom.
Dôsledky pre obce bez územného plánu: Zmena v prevode pozemkov
Novela zákona o pozemkových úpravách účinná od 1. januára 2023 priniesla významnú zmenu, ktorá neprimerane postihuje menšie obce bez územného plánu. Jednou z oprávnení Slovenského pozemkového fondu je prevádzať na obce a VÚC bezodplatne pozemky patriace štátu, na ktorých obce plánujú uskutočniť verejnoprospešné stavby. Táto možnosť, zakotvená v § 34 ods. 9 v spojení s § 34 ods. 13 pôvodného zákona, bola novelou upravená.
"Na bezodplatný prevod majú nárok jedine obce, ktoré majú spracovaný územný plán." Toto obmedzenie znevýhodňuje najmä malé obce, ktoré nie sú povinné mať územný plán, prípadne ho ešte neobstarali. "Ak totiž takáto obec podľa zákona v znení účinnom do konca roka 2022 požiadala o bezodplatný prevod, stačilo jej predložiť uznesenie zastupiteľstva o umiestnení verejnoprospešnej stavby. Dnes to už ale neplatí." Väčšie obce a mestá, ktoré územné plány majú, sa tejto zmeny nedotknú.
Dôvodová správa k novele uvádza, že ide o "zosúladenie zákona s platnou legislatívou v oblasti územného plánovania." Avšak, ako poukazuje analýza, v čase účinnosti novely bol stále platný starý Stavebný zákon z roku 1976, ktorý malým obciam povinnosť mať územný plán, až na výnimky, neukladal. Táto nepresnosť v legislatívnom procese tak môže mať reálne negatívne dôsledky na rozvoj menších obcí.
Územné plánovanie: Viac ako len regulácia
Územné plánovanie je komplexný proces, ktorý "zosúlaďuje štátne, regionálne, obecné a miestne záujmy priestorovým usporiadaním a funkčným využívaním susedných území a územných celkov nižšieho stupňa s nadradeným územným celkom." Jeho cieľom je zabezpečiť "udržateľný územný rozvoj," ktorý zahŕňa aj "ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu, najmä v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu a tvorbu krajiny."
Územnoplánovacími podkladmi sú územnotechnické podklady a územné štúdie, ktoré majú textovú a grafickú formu. Územné štúdie "posudzujú možnosti udržateľného územného rozvoja a overujú podmienky zmien na území." Medzi ďalšie dôležité podklady patria dokumentácia ochrany prírody a krajiny, mapa povodňového ohrozenia, projekt pozemkových úprav a zásady ochrany pamiatkového územia.
Stupne územnoplánovacej dokumentácie a ich úloha
Doterajšie stupne územnoplánovacej dokumentácie sú v podstate zachované, avšak s novým prvkom v podobe územného plánu mikroregiónu. Okrem neho sa na komunálnej úrovni spracúva aj územný plán obce, ktorý môže byť v niektorých prípadoch nahradený územným plánom zóny.
- Územný plán obce: Spracúva sa pre územie jednej obce alebo pre územie dvoch alebo viacerých obcí. Mestá a obce s viac ako 2 000 obyvateľmi sú povinné mať územný plán obce. Ostatné obce sú povinné mať územný plán obce, ak je potrebné riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu, alebo umiestniť verejnoprospešné stavby, alebo ak to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu. Po schválení územnoplánovacej dokumentácie, prípadne po schválení zmien a doplnkov, sa úplné schválené znenie zverejní v registri územnoplánovacích dokumentácií.
- Územný plán mikroregiónu: Nový typ dokumentácie, obstarávaný samosprávnym krajom po dohode s dotknutými obcami. Zvyšuje dostupnosť územného plánu pre obce, ktoré sú súčasťou špecifických regiónov.
- Územný plán zóny: Nižší stupeň územnoplánovacej dokumentácie, ktorý sa zaoberá detailnejším usporiadaním územia v rámci vymedzených zón, napr. v centre mesta alebo v rekreačných oblastiach. "Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny."
- Koncepcia územného rozvoja regiónu: Na najvyššej regionálnej úrovni, obstarávaná samosprávnymi krajmi.
Tvorba územnoplánovacej dokumentácie: Fázy a novinky
Tvorba územnoplánovacej dokumentácie prešla štrukturalizáciou do štyroch fáz:
- Obstaranie a spracovanie podkladov: Získavanie relevantných informácií a dát.
- Prípravné práce a spracovanie zadania: Definícia cieľov a požiadaviek na územný plán.
- Obstaranie a spracovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie: Vypracovanie samotného návrhu plánu.
- Prerokovanie a schválenie návrhu územnoplánovacej dokumentácie: Verejné prerokovanie a následné schválenie.
Najvýznamnejšou zmenou je zavedenie "fikcie súhlasu" pri stanoviskách dotknutých orgánov a právnických osôb v tretej fáze. Orgán územného plánovania určí lehotu na podávanie stanovísk, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. "Pokiaľ sa v tejto lehote nevyjadria alebo, ak v tejto lehote nepožiadajú orgán územného plánovania o predĺženie lehoty o najviac 30 dní, tak sa predpokladá, že k návrhu územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky."
Zmenila sa aj úprava podnetov na zmenu existujúcej územnoplánovacej dokumentácie. Orgán územného plánovania vyhodnocuje podnety ako opodstatnené alebo neopodstatnené, pričom neopodstatnené sú len tie, ktoré sú zjavne nerealizovateľné pre rozpor s verejným záujmom.
Nové stavebné úrady a proces povoľovania stavieb
Od 1. apríla 2024 prechádza pôsobnosť stavebných úradov z obcí na štát. "Po novom budú činnosť stavebných úradov plniť tzv. regionálne stavebné úrady (so sídlom v krajských mestách) a ďalšie detašované pracoviská." Výnimkou sú konania, ktoré začali a nedokončili sa na obciach pred týmto dátumom.
Nový proces povoľovania stavieb úplne vypúšťa územné konanie. Súlad stavebného zámeru s územným plánom sa bude preverovať priamo v procese povoľovania stavby. Celý proces sa bude začínať podaním návrhu stavebného zámeru do informačného systému URBION. Po pripomienkovaní a prerokovaní nastupuje fáza vydania rozhodnutia o povolení stavby.
Integrované konanie EIA s výzvami
Jednou z ambícií nového zákona o výstavbe bolo zrýchlenie povoľovania prostredníctvom integrácie konania EIA do povoľovacieho procesu. Avšak, novelizácia zákona EIA priniesla nepríjemné prekvapenie: "O tom, či bude konanie EIA integrované do povoľovacieho procesu stavby, má rozhodnúť sám navrhovateľ (stavebník)." Táto možnosť narúša pôvodnú koncepciu nových stavebných predpisov a môže byť vnímaná ako jedna z najväčších slabín novej úpravy.
Včasné spracovanie informačného systému URBION je kľúčové pre spustenie nových povoľovacích procesov od 1. apríla 2024. Zároveň je dôležité, aby sa do predpisov nevnášali zmeny, ktoré by narúšali ich pôvodnú koncepciu. V najbližších mesiacoch bude nevyhnutné sústrediť sa na vylepšenie súčasného znenia nových predpisov, aby mohli funkčne a včas vstúpiť do účinnosti.
Celkovo nový zákon o územnom plánovaní prináša radikálnu zmenu v prístupe k plánovaniu a výstavbe na Slovensku. Cieľom je zefektívniť procesy, zabezpečiť udržateľný rozvoj a lepšie využiť potenciál územia, pričom kladie dôraz na digitalizáciu a transparentnosť. Obce musia k tejto zmene aktívne pristupovať, aby splnili svoje nové zákonné povinnosti a mohli efektívne plánovať svoj rozvoj v súlade s modernými trendmi a potrebami spoločnosti.