História výstavby najdlhšieho slovenského diaľničného tunela Višňové je ukážkovým príkladom dlhodobých ambícií, opakovaných štartov a nevyhnutných oneskorení. Kým motoristi sa v súčasnosti pripravujú na jeho dlho očakávané otvorenie, samotný symbolický akt poklepania základného kameňa sa uskutočnil až trikrát. Tento proces, ktorý sa ťahá takmer tri desaťročia a počas ktorého sa na poste ministra dopravy vystriedalo až dvanásť osobností, sa konečne blíži k svojmu úspešnému finále. Podľa aktuálneho harmonogramu má tunel s impozantnou dĺžkou 7 460 metrov otvoriť svoje brány pre verejnosť 22. decembra 2025.
Prvý pokus: Vzdušné zámky z roku 1998
Prvý symbolický poklep základného kameňa tunela Višňové sa uskutočnil ešte v máji roku 1998. Vtedajšia vláda Vladimíra Mečiara prezentovala ambiciózny plán výstavby diaľnice D1 cez severné Slovensko, ktorý mal zásadne zmeniť dopravnú infraštruktúru krajiny. Hoci sa vtedy hovorilo o pokroku a budúcich prínosoch, k reálnej výstavbe tunela sa v skutočnosti neprišlo. Jediným viditeľným výsledkom tohto prvého pokusu bola prieskumná štôlňa, ktorá síce naznačila technickú realizovateľnosť, no samotná stavba ostala len na papieri. Tento raný pokus tak predstavuje skôr symbolický začiatok dlhej a komplikovanej cesty k dokončeniu projektu, než reálny krok vpred.
Druhý pokus: Nádej na reálne základy v roku 2014
Po rokoch stagnácie a diskusií sa v júni 2014 objavila nová nádej na realizáciu projektu. Pri ceremoniáli na stavenisku sa zišli významní predstavitelia vtedajšej vlády, Žilinského kraja a mesta Žilina. Medzi nimi nechýbal minister dopravy Ján Počiatek, žilinský župan Juraj Blanár a vtedajší primátor Žiliny Igor Choma. V roku 2014 politici opäť sľubovali, že výstavba úseku D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové, je konečne postavená na reálnych základoch. Minister Počiatek vtedy uistil verejnosť, že financie, zmluvy aj zhotovitelia sú zabezpečené a nič nebráni plnému rozbehnutiu prác.
Proces verejného obstarávania na zhotoviteľa však nebol bezproblémový. Sprievodné námietky a spory napokon viedli k tomu, že víťazným konzorciom sa stala skupina Salini Impregilo - Dúha, hoci pôvodne skončila až na treťom mieste. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) totiž vylúčila dvoch lacnejších uchádzačov, ktorí sa neúspešne odvolali na Úrade pre verejné obstarávanie. Taliansko-slovenská skupina získala zákazku s predpokladaným termínom dokončenia v roku 2019. Avšak, realita ukázala, že práce výrazne meškali, čo si napokon vyžiadalo hľadanie nového zhotoviteľa.
Tretí a finálny impulz: Skanska a cesta k dokončeniu
Po neúspešnom prvom pokuse o dokončenie tunela v stanovenom termíne sa na stavbu musel hľadať nový zhotoviteľ. Po novom tendri sa ním stala renomovaná spoločnosť Skanska. Tá v roku 2021 prevzala rozostavaný úsek a zaviazala sa práce dokončiť. Skanska, ktorá má na Slovensku za sebou realizáciu viacerých náročných diaľničných projektov, priniesla podľa odborníkov do projektu Višňové potrebnú stabilizáciu a nový impulz pre dokončenie diela, ktoré malo byť hotové už dávno.
Tento tretí základný kameň, symbolicky položený novým zhotoviteľom, predstavuje posledný impulz k finálnemu dokončeniu tunela. Po takmer troch desaťročiach od prvého pokusu a vystriedaní sa mnohých politických garnitúr sa projekt dostáva do záverečnej fázy.
Tunel Višňové: Najdlhší diaľničný skvost Slovenska
Tunel Višňové s dĺžkou 7 460 metrov bude po svojom otvorení najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku. Stane sa kľúčovou súčasťou celého úseku D1 Lietavská Lúčka - Dubná Skala, ktorý má celkovú dĺžku 25,8 kilometra a zároveň tvorí dôležitú časť južného obchvatu Žiliny.
Spustenie prevádzky tunela prinesie motoristom výrazné úspory v čase. Odhaduje sa, že oproti súčasnej trase cez Strečno, ktorá je často preťažená a predstavuje dopravné riziko, ušetrí čas o približne 15 až 23 minút. Tento dlho očakávaný projekt, o ktorom sa hovorilo viac ako štvrťstoročie, tak konečne smeruje k svojmu naplneniu.
Dopravné a regionálne benefity
Pre Žilinu, celý región a Slovensko ako celok predstavuje tunel Višňové a s ním súvisiaci úsek diaľnice D1 dlho očakávané spojenie. Uľahčí tranzitný pohyb medzi západnou a strednou časťou krajiny a zároveň výrazne odbremení nebezpečný a často problematický úsek cesty pod Strečnom.
Unikátne dronové zábery z novembra 2025, z obdobia tesne pred dokončením, ukazujú, ako výstavba diaľnice D1 pretvorila reliéf žilinského regiónu. Tieto zábery dokumentujú rozsah stavebných prác a ich vplyv na krajinu.
Širší kontext: Diaľnica D3 a jej výzvy
Okrem tunela Višňové sa v závere článku spomína aj výstavba diaľnice D3 na Kysuciach. Dňa 30. septembra 2025 sa slávnostne podpisovali zmluvy so zhotoviteľmi tohto strategického projektu. Minister dopravy Jozef Ráž vtedy vyhlásil: „Pri megaprojekte kysuckej D3-ky sa dostávame od výkresov a vybavovačiek k reálnej príprave stavenísk a verím, že čoskoro už aj k samotnej výstavbe.“
Primátor mesta Krásno nad Kysucou, Jozef Grapa, vyjadril spokojnosť s tým, že diaľnica na Kysuciach ide do výstavby v celku: „Konečne nastala chvíľa, o ktorú sme bojovali 30 rokov. Je dôležité, že sa začnú budovať 3 úseky naraz.“
Výstavba D3 však prináša aj očakávané komplikácie s dopravou. Cesta I/11 je už teraz preplnená a tvoria sa kolóny. Otvorenie poľskej diaľnice S1 smerom na Katowice v tomto roku, spolu so spustením ďalších úsekov, môže dopravnú situáciu ešte viac skomplikovať. K tomu sa pridá stavebný ruch a dovoz materiálov na výstavbu D3, čo môže znamenať zvýšený pohyb kamiónov aj z iných častí žilinského regiónu. Búranie súčasných dôležitých mostov tiež prispeje k dočasným obmedzeniam.
Región sa na túto udalosť pripravuje a všetci dúfajú, že sa výstavba zvládne čo najefektívnejšie. Najhorším možným scenárom by bolo oddeľovanie a predlžovanie výstavby. Otvorenie diaľnice v Poľsku a začiatok výstavby na Slovensku predstavuje pre Kysuce skutočnú „investíciu storočia“.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v tomto roku odovzdala do užívania diaľničný privádzač Kysucké Nové Mesto a vyhlásila verejné obstarávanie na prvý úsek diaľnice D3 Oščadnica - Čadca, Bukov (II. profil). Konkrétne, NDS odoslala oznámenie o súťaži do vestníka verejného obstarávania na druhý z troch chýbajúcich úsekov kysuckej diaľnice D3, a to úsek Kysucké Nové Mesto - Oščadnica. Tento úsek, s dĺžkou viac než 9,6 kilometra, tvorí strednú časť budúcej diaľnice medzi Žilinou a Čadcou a je druhým najdlhším z plánovaných troch úsekov D3. Odhadovaná hodnota zákazky je 307 miliónov eur bez DPH. V rámci obstarávania sa plánuje výstavba 22 mostov, jednej križovatky, jedného odpočívadla a tiež migračného koridoru pre zvieratá. Pre NDS je kysucká diaľnica projektom s najvyššou prioritou, pričom dobudovanie D3 pomôže ľuďom v regióne, ktorý dnes trpí chronickými dopravnými problémami.
Otvorenie tunela pre verejnosť: Komentované prehliadky a sprievodný program
Po 27 rokoch od prvého poklepania základného kameňa, tunel Višňové konečne otvoria verejnosti. Národná diaľničná spoločnosť pripravila pre návštevníkov komentované prehliadky a bohatý sprievodný program. Podujatie je určené aj pre rodiny s deťmi. Z bezpečnostných dôvodov však nebudú umožnené vjazdy cyklistom.
Vstup do tunela Višňové bude možný iba od Žiliny, zo sídliska Solinky. Návštevníci z okolia Martina budú musieť použiť vjazd zo Žiliny. Na mieste bude dopravu usmerňovať polícia a pracovníci NDS. Dopravný analytik Jozef Drahovský predpokladá, že po sprístupnení tunela a jeho zanesení do navigačných systémov, sa sociálne navigačné systémy okamžite prispôsobia novým podmienkam.
Porovnanie s inými stavebnými projektmi: Príklad multifunkčnej telocvične
Pre úplnosť informácií a ukážku iného typu rozsiahleho projektu, je zaujímavé spomenúť aj nedávne slávnostné položenie základného kameňa multifunkčnej telocvične pre Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave. Tento projekt, ktorý je spoločnou investíciou Košického samosprávneho kraja (KSK) a mesta Rožňava, mal celkový objem investície 2 003 136 eur s DPH. KSK prispel sumou 1 493 726 eur a Mesto Rožňava 509 411 eur, pričom mesto navyše investovalo 332 tisíc eur do inžinierskych sietí a výstavby oporného múra. Finančné prostriedky KSK pochádzali z úverových zdrojov Európskej investičnej banky. Investorom a budúcim vlastníkom telocvične je KSK. Zhotoviteľom sa na základe výberového konania stal Ingsteel a.s. Bratislava.
Tento projekt reflektuje potrebu rozvoja športovej infraštruktúry na stredných školách a v regiónoch. Gymnázium P. J. Šafárika, ako jedna z najväčších stredných škôl v rožňavskom okrese, doteraz nemalo regulárnu telocvičňu a telesná výchova sa vyučovala v provizórnych alebo prenajatých priestoroch. Nová telocvičňa s rozmermi čistej palubovky 21 x 41 m a výškou 7,7 m umožní prevádzkovanie viacerých športov ako basketbal, volejbal, hádzaná, futbal, tenis, florbal a bedminton. V hľadisku bude k dispozícii 560 sedadiel. Deliaci záves umožní využívanie plochy telocvične pre viacero športov naraz. Súčasťou komplexu sú aj šatne, sociálne priestory, miestnosti pre učiteľov a rozhodcov, ako aj náraďovňa.
Posledný poklep základného kameňa: Symbolický koniec jednej éry
Poklepanie základného kameňa je symbolickým začiatkom výstavby a oficiálnym vstupom na stavbu. Po tomto akte teoreticky môžu zhotovitelia okamžite začať s prácami, aj keď v praxi sa môže ešte niekoľko týždňov čakať na ďalšie úkony spojené s reálnou výstavbou. Táto tradícia pri významných stavbách združuje zástupcov regiónu, zhotoviteľov, ako aj predstaviteľov Národnej diaľničnej spoločnosti a ministerstva dopravy.
Príbeh tunela Višňové, s jeho tromi základnými kameňmi a dlhou cestou k dokončeniu, je dôležitou kapitolou v dejinách slovenskej infraštruktúry. Symbolizuje vytrvalosť, potrebu prekonávať prekážky a napokon aj úspešné zavŕšenie ambiciózneho projektu, ktorý prinesie významné benefity pre celý región a krajinu.