Mladí slovenskí architekti zaznamenali úspech v medzinárodnej architektonickej súťaži na stavbu novej základnej školy v Chýne, satelitnej obci pri Prahe. Spomedzi viac ako 60 doručených projektov z celého sveta obsadili Slováci dve popredné priečky, čo svedčí o ich inovatívnom prístupe k tvorbe vzdelávacích priestorov. Tento úspech podčiarkuje rastúci záujem o prehodnotenie toho, ako by mali moderné školy vyzerať, a akú rolu zohrávajú v živote detí a komunít.
Nové definície školského priestoru
Architektky Andrea Ambrovičová Mikulajová a Jana Matlovičová z bratislavského ateliéru ARCHITEKTI mikulaj & mikulajová, ktorých návrh obsadil celkové druhé miesto v súťaži, zdôrazňujú zásadnú zmenu v spôsobe, akým deti dnes trávia čas v škole. Nie je to už len priestor na dopoludňajšie vyučovanie, ale často celodenné centrum, kde deti pobývajú od skorého rána do neskorého večera, najmä ak rodičia pracujú v meste a deti navštevujú školy v satelitných obciach. Táto skutočnosť si vyžaduje vytvorenie prostredia, ktoré ponúka priestor na rôznorodé aktivity a nie je obmedzené len na tradičné triedy.
"Museli sme návrh školy vymyslieť tak, aby mali deti priestor na rôznorodé aktivity. Aby to nebola len trieda, kde sa ráno učia a poobede sedia a nudia sa," vysvetľujú architektky. Moderné školy by mali byť multifunkčné, poskytovať priestor na šport, kultúru, oddych a sociálnu interakciu. Dôležité je, aby sa priestory dali prispôsobiť meniacim sa potrebám a veľkosti skupín.
Škola ako komunitné centrum
Nosnou ideou konceptu školy v Chýni, ako ju navrhol ateliér ARCHITEKTI mikulaj & mikulajová, je vytvorenie ústredného priestoru, ktorý by slúžil nielen ako vzdelávacie centrum, ale aj ako srdce celej obce. Zadanie bolo jasné: škola by mala byť zároveň komunitným centrom pre jednu z najrýchlejšie rastúcich obcí v Česku. Tento prístup odzrkadľuje snahu o integráciu školy do života obce a vytvorenie priestoru, kde sa môžu stretávať rôzne generácie.
"Stred školy sme poprepájali s pavilónmi, jedálňou a telocvičňou. V tomto strede by bola doobeda škola, kde by sa stretávali žiaci. Mohli by tam chodiť seniori na obed, a tak by sa s nimi deti stretli a mohli napríklad pomôcť s taškami," opisuje Juraj Mikulaj jeden z aspektov návrhu, ktorý podporuje rozvoj empatie a ochoty pomáhať u detí. Zároveň by tento centrálny priestor mohol hostiť rôzne kultúrne akcie, ako koncerty, výstavy či trhy, čím by obohatil život miestnej komunity.
Dizajn podporujúci rozvoj dieťaťa
Dizajn modernej školy by mal aktívne prispievať k celkovému rozvoju dieťaťa. Architekti sa inšpirovali najlepšími zahraničnými príkladmi, študovali školy v Rakúsku, Nemecku, Česku a Amerike, a dokonca sa stretli so školským psychológom, aby pochopili potreby detí a pedagogického personálu. Výsledkom je návrh, ktorý kladie dôraz na flexibilitu priestorov, podporu rôznorodých aktivít a vytvorenie príjemného a stimulujúceho prostredia.
Jana Matlovičová zdôrazňuje, že "architektúra veľmi vstupuje do života dieťaťa. Na západe si to už uvedomujú. U nás žiaľ zatiaľ nie." Tento prístup sa prejavuje v detailoch, ako sú presvetlené chodby so zálivmi a zónami na hranie, ktoré komunikujú s triedami a vytvárajú priestor na neformálnu interakciu.
Andrea Ambrovičová Mikulajová dodáva, že "dôležité je, aby sa priestor menil, aby sa dal vytvoriť väčší či menší podľa toho, aké skupinky sa vytvárajú." Tento princíp variability je kľúčový pre adaptabilitu školy na meniace sa vzdelávacie metódy a potreby žiakov.
Inovatívne prvky a funkcie
Návrhy moderných škôl zahŕňajú širokú škálu inovatívnych prvkov, ktoré presahujú tradičné učebne. V prípade školy v Chýni sa počíta s multifunkčnou aulou, priestormi pre krúžky, knižnicou, telocvičňou a dokonca aj s bazénom, ktorý by bol postavený v druhej fáze projektu. Súčasťou návrhu sú aj menšie prevádzky ako kaviareň či ordinácie lekárov a logopédov, čo podčiarkuje ambíciu školy slúžiť ako komplexné centrum pre žiakov aj komunitu.
Aká je budúcnosť vzdelávania? Steve Levitt z Freakonomics a hlavný technológ spoločnosti Google Ben Gomes
Dôležitou požiadavkou bolo, aby sa priestory školy dali využívať aj po jej oficiálnom zatvorení. "Aby sa dalo ísť večer na koncert, či do telocvične," uvádza Andrea Ambrovičová Mikulajová. Tento prístup maximalizuje využitie investície a zároveň posilňuje väzby medzi školou a verejnosťou.
Oddychové zóny a priestory pre relaxáciu
Význam oddychových zón v škole podčiarkujú samotné deti, ktoré si ich často želajú. Architekti preto navrhli chodby, ktoré nie sú len pasívnymi komunikačnými priestormi, ale sú obohatené o rôzne zálivy a zóny na hranie a relaxáciu. Pre mladších žiakov to môžu byť "domčeky", mäkké sedenie či tuli vaky, zatiaľ čo pre starších žiakov sa počíta s malými kuchynkami na prípravu čaju alebo čokolády, čím sa podporuje ich samostatnosť a pocit zodpovednosti.
"Už sa cítia ako v kafi a necítia sa byť pod dohľadom. Netreba ich naháňať po škole či po vonku, ale sadnú si na chodbu," popisuje Jana Matlovičová benefit týchto priestorov. Tieto zóny slúžia nielen na oddych, ale aj na podporu neformálnej sociálnej interakcie a rozvoj komunikačných zručností.
Prispôsobenie sa súčasným deťom
Moderné deti sa líšia od svojich predchodcov. Často majú poruchy pozornosti a vyžadujú si iný prístup vo vzdelávaní aj v prostredí. Architekti si uvedomujú, že "sú to iné deti ako ich rodičia. Majú často poruchy pozornosti. Je s nimi náročnejšia práca."
Prispôsobenie sa týmto potrebám zahŕňa aj flexibilné riešenia v oblasti telesnej výchovy. Namiesto tradičných cvičení sa ponúkajú alternatívy ako aerobic, jóga či posilňovňa, ktoré sú pre deti atraktívnejšie. "Dievčatá baví viac cvičiť aerobic či jógu a nie skákať cez kozu. Chalani majú radi posilňovňu," uvádza Jana Matlovičová.
Vplyv prostredia na učenie a talent
Výskumy ukazujú, že šťastná atmosféra a priestor, kde sa deti cítia dobre a nie pod veľkou kontrolou, podporujú učenie a odhaľovanie talentu. "V šťastnej atmosfére a priestore, kde sa cíti dobre a nie pod veľkou kontrolou, má možnosť oveľa viac sa naučiť. V takom priestore dokáže dieťa aj skôr zistiť, v čom je dobré a odhaliť svoj talent," hovorí Andrea Ambrovičová Mikulajová.
Tento prístup sa odráža aj v zmenenej pozícii rodičov, ktorí sa dnes oveľa viac angažujú v živote školy a majú vyššie nároky na priestory aj výuku. Súčasná situácia vyžaduje komplexný prístup, kde sa do vzdelávacieho procesu zapájajú nielen učitelia a deti, ale aj rodičia.
Príklad z Plaveckého Štvrtka: SMART škola
Príkladom moderného prístupu k budovaniu škôl na Slovensku je projekt Základnej školy v Plaveckom Štvrtku, ktorý vznikol pod vedením ateliéru Michal Diviš Architekti / MDA. Tento projekt sa riadi konceptom SMART škôl, ktorý zahŕňa prívlastky "zelená, digitálna, partnerská, inkluzívna, aktívna, otvorená" s dôrazom na celoživotné vzdelávanie.
Škola je navrhnutá s ohľadom na udržateľnosť, s využitím zelených striech, fotovoltických panelov, zberu dažďovej vody a recyklácie šedej vody. Vnútorné priestory sú navrhnuté pre flexibilitu, s možnosťou premeny tried a vytvorenia oddychových lobby priestorov.
Projekt počíta s integráciou špecializovaných učební, kabinetov a zázemia školy, vrátane kuchyne a jedálne s dostatočnou kapacitou. Dôležitou požiadavkou investora bola možnosť jednoduchej transformácie priestorov na mimoškolské aktivity či rozšírenie starostlivosti o marginalizované skupiny.
Udržateľnosť a ekologické aspekty
Pri návrhu moderných škôl sa čoraz viac kladie dôraz na udržateľnosť a ekologické aspekty. V Plaveckom Štvrtku sa napríklad počíta s osadením fotovoltických panelov na ohrev teplej úžitkovej vody a strešnou koreňovou čističkou odpadových vôd. Dažďová voda sa bude zachytávať v retenčnej nádrži a slúžiť na závlahu a recykláciu šedej vody pre splachovanie WC. Rekuperácia a čistenie interiérového vzduchu sú už štandardom.
"Autori kládli dôraz na vytvorenie prostredia pre zdravý pobyt žiaka a učiteľa," uvádza sa v popise projektu. Tento komplexný prístup k udržateľnosti nielenže znižuje environmentálny dopad stavby, ale zároveň vytvára zdravšie a príjemnejšie prostredie pre všetkých užívateľov školy.
Budúcnosť vzdelávania a architektúry
Úspech slovenských architektov v medzinárodnej súťaži potvrdzuje, že Slovensko má potenciál priniesť inovatívne riešenia do oblasti vzdelávacej architektúry. Prechod od tradičných, uniformných škôl k priestorom, ktoré sú flexibilné, multifunkčné, komunitne orientované a zohľadňujú individuálne potreby detí, je nevyhnutný. Moderná škola by mala byť miestom, kde sa deti cítia bezpečne, inšpirovane a kde majú možnosť rozvíjať svoj plný potenciál. Je zrejmé, že architekti, ktorí sa v tejto oblasti presadzujú, chápu školu nielen ako budovu, ale ako živý organizmus, ktorý formuje budúcnosť.