Navrhovať novotvary v historicky bohatom a komplikovanom urbanizme je ťažká úloha. Biskupstvo Jaén ňou poverilo mladého architekta a domorodca Pabla Millána, ktorý sa s touto výzvou popasoval vo španielskom meste Porcuna. Atmosféra projektu už vizuálne prenáša diváka na juh Španielska, do slnečnej Andalúzie. Porcuna leží v jej severovýchodnej časti v provincii Jaén. Táto oblasť je tiež známa ako hlavné miesto olivového oleja, pretože je najväčším producentom olivového oleja na svete. Provincia sa tiež môže pýšiť najväčšou koncentráciou hradov v Európe, za čo vďačí obdobiu reconquisty. Porcunou sa prehnali všetky vlny historických dobyvateľov - jej pôvodný názov Obulco je odtlačkom Rímskej ríše.
Potreba Rozšírenia a Historické Vrstvy
Projekt Pabla Millána vychádza z potreby rozšíriť kapacity a obslužné priestory miestnej farnosti. Pozemok prislúchajúci k existujúcemu objektu sa nachádza uprostred bloku historickej zástavby. Komplexnosť stavebnej situácie však spočíva v rozličnej výške okolitých domov a ich tvarovej rôznorodosti. Priestor vo vnútrobloku teda hraničí s fragmentmi murovaných stien, ktoré sa javia ako priestor vhodný na pretvorenie. Minulosť pozemku si zaslúži osobitú zmienku. Stávala tu dôležitá mestská stavba - dom Mendoza. Zbúrali ho v 50. rokoch minulého storočia s vidinou získania centrálneho patia. Andalúzske slnko kreslí ostré tiene, ktoré dodávajú tomuto miestu jedinečnú atmosféru.
"Intervencia v historickom kontexte implikuje zanesenie nového poriadku, ktorý umožní logicky čítať všetky pôvodné stavebné vrstvy," vysvetľuje Millán. "Pozemok, na ktorom pracujeme, má všetky vlastnosti typické pre mestské prostredie s koncentrovanou históriou existencie."
Geometrická Prísnosť a Rajská Záhrada
V tejto urbanistickej situácii návrhu predchádzalo jednoduché cvičenie na nastolenie poriadku. Preto sme sa uchýlili ku geometrickej prísnosti. Transformácia priestoru na centrálne nádvorie vzišla z naloženia pravidelného rastra na podkladovú situáciu. Z priemetu vzniklo štvorcové námestie, ktoré nápadne pripomína rajskú záhradu v kláštore. Rôzna úroveň striech bola jednou z výziev, s ktorými sa architekt musel popasovať. Výsledkom hľadania poriadku je objekt, ktorý v okolitom prostredí pôsobí takmer ako z obrazu Giorgia de Chirica. Metafyzické arkády, dlhé a ostré tiene. Snová ochodza sa zreálni, až keď návštevník zájde medzi múry farnosti.
Použitá krížová klenba bola logickým výstupom z pravidelného rastra a rovnako aj z funkcie a kontextu stavby. "Navrhli sme čistú, vyabstrahovanú a elementárnu architektúru, ktorá zahŕňa ochodzu ako miesto stretnutí a veľké miestnosti, ktoré budú schopné pojať programové nároky," dodáva architekt.
Budúcnosť a Súčasný Jazyk
Po dokončení prvej fázy budú v najbližších rokoch nasledovať ešte dve. V nasledujúcich krokoch dôjde k uzatvoreniu námestia, čím objekt získa potrebnú celistvosť a atmosféru. "Prostredníctvom usporiadaného, rytmického a tichého opakovania prinášame do historického kontextu súčasný jazyk," uzatvára španielsky architekt. Krása v abstraktnom umení je rezervovaná pre tých, ktorí ju v ňom vedia vzhliadnuť. Elementárny tvar arkád pôsobí ako metafyzické obrazy Giorgia de Chirica. Panta rei…
Rímska Vila Rustica v Mogorjelo: Svedectvo Minulosti
Okrem dvoch hlavných centier Salona (Solin) Narona (Vid pri Metkovićovi) a Siscia (Sisak) a Sirmium (Sremska Mitrovica), ktoré boli tiež dobre prepojené cestnou dopravou, bolo vybudovaných mnoho hospodárskych a logistických centier dôležitých pre zásobovanie. Jedným z takýchto významných miest je aj Villa Rustica z Mogorjela, ktorá nám poskytuje cenný pohľad na život v rímskej dobe.
Pôdorys vily Rustica z Mogorjela - I. až IV. lokalita bola objavená koncom XIX. storočia a začiatkom XX. storočia. Samotná výstavba začala v I. storočí nášho letopočtu osadou Italica, za čias cisára Octaviana, pozdĺž cesty Narona-Ad Tures (Tasovčici na ľavom brehu Neretvy). Okrem skladov a ovocných a zeleninových produktov (Villa fructuaria) boli vybudované ubytovacie zariadenia (Villa habitaria) pre zamestnancov a záujemcov o cestovanie (možno zvedavého turistu na zájazde alebo poľovačke a rybolove za bohatým gastronomickým jedlom s vínom). A všetko fungovalo dobre až do vpádu Vizigótov, ktorí toto miesto spustošili a vypálili na konci IV. storočia, a ktorý sa zhodoval s oslabením a čoskoro rozpadom Západorímskej ríše počas IV. storočí.
Kamenné úlomky ako svedkovia času - akant, vinič a strom života - nám rozprávajú príbehy o dávnych časoch. Okrem všetkého uvedeného niektorí bádatelia upozorňujú na stopy možnej trójskej vojny Grékov a Trójanov (odvolávajúc sa na artefakty a toponymá z Homérovej ÍLIÁDY A ODYSEY), potom ilýrskych kmeňov DAORS A ARDIJACE v dobe pred Kristom, resp. karolínskej ríše až do posilnenia humských vojvodov (Mihajlo Višević) a chorvátskych kráľov (Tomislav…) až do X. storočia. Aj dnes, keď sú veľmi zriedkavé, si Mogorjelo zachovalo stopy minulých storočí.
Tento pohľad na rímske vily a ich architektonické prvky nám umožňuje lepšie pochopiť nielen stavebné techniky a funkcie, ale aj kultúrne a spoločenské aspekty života v týchto historických obdobiach. Spojenie týchto poznatkov s modernými architektonickými intervenciami, ako je projekt Pabla Millána v Porcune, vytvára fascinujúci dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou, kde sa staré stavebné vrstvy stávajú súčasťou novej, premyslenej vízie.