Kapušiansky hrad: Strážca Šariša s bohatou minulosťou a pulzujúcim súčasnostou

Kapušiansky hrad, národná kultúrna pamiatka týčiaca sa v nadmorskej výške 504 metrov nad obcou Kapušany, je fascinujúcim svedectvom histórie a architektonického vývoja. Nachádzajúci sa v prírodnej rezervácii Kapušiansky hradný vrch, ktorá sa rozprestiera na ploche 18,1 hektára, hrad ponúka nielen pohľad do minulosti, ale aj dychberúce výhľady a jedinečné zážitky pre návštevníkov. Jeho strategická poloha, významná v minulosti aj dnes, ho predurčuje na to, aby bol ideálnym miestom na rodinné výlety a objavovanie bohatstva regiónu Šariš.

Počiatky hradu: Od Maglovca po kráľovskú cestu

História Kapušianskeho hradu siaha až do 13. storočia, kedy sa na tomto strategickom mieste nachádzal kráľovský hrad známy pod názvami Maglovec alebo Mogluch. Názov hradu bol odvodený od mena jeho prvého majiteľa, rodu Moglód, ktorý na tomto území pôsobil až do roku 1300. Významnosť polohy hradu spočívala v jeho úlohe chrániť kráľovskú cestu, ktorá viedla z Prešova na sever, a zároveň slúžil ako hlavný krajinský prechod do Poľska, čo potvrdzuje aj vyberanie mýta zaznamenané v roku 1332. Názov Kapušany samotný má korene v maďarskom slove "kapu", čo znamená brána, poukazujúc tak na jeho strategickú funkciu.

Po vymretí rodu Moglód prešiel hrad do majetku kráľovskej komory. Počas nepokojov v období vlády Matúša Čáka a kráľa Karola Róberta, hrad v roku 1312 zničili počas bojov. V tom čase bol veliteľom hradu Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. V roku 1315 bol hrad dobytý kráľovským vojskom po vzbure jeho majiteľa Henricha z Brezovice, ktorého následne uväznili. Legenda hovorí o vernom sluhovi Kvakoví, ktorý sa obetoval a vymenil svojho pána v žalári, za čo bol kruto potrestaný odťatím oboch rúk. Kastelán na jeho obetavosť nezabudol a daroval mu dedinu Kvakov. Po odchode kráľovských vojsk však hrad, ťažko poškodený, chátral a v roku 1347 sa uvádza už len ako "locus castri" - miesto zbúraného hradu.

Obnova a prestavby: Od Andreja Kappy po turecké nebezpečenstvo

Nová kapitola v histórii hradu sa začala písať okolo roku 1410, kedy Andrej Kappy (pôvodne Andrej "de Koka", budínsky mešťan, ktorý sa vďaka príbuzenským zväzkom a panovníkovým donáciám dostal do šľachtického stavu a založil rod Kapy) získal panstvo a povolil mu postaviť nový opevnený objekt. Andrej Kappy si vybral pôvodné miesto, aby mohol využiť staré zachované múry. Podľa dobových záznamov si stavba hradu vyžiadala nemalé finančné prostriedky, 165 sudov vína a niekoľko tisíc vajec. V roku 1440 kráľ Vladislav I. Jagelovský daroval hrad šľachticom z Rozhanoviec, ale už v roku 1464 sa spomína ako vlastníctvo Jána z Kapušian.

Druhá polovica 15. storočia priniesla ďalšie zmeny. Z listiny z roku 1468 vyplýva, že Kapušiansky hrad obsadili bratríci, čo svedčí o jeho strategickom význame, keďže kráľ Matej musel mobilizovať pomoc až troch miest na jeho dobytie. Na konci 15. storočia sa hrad stal terčom útoku poľských vojsk Jána Alberta. Tieto útoky hrad poškodili, a preto bol v nasledujúcom storočí prestavaný a rozšírený o dolné nádvorie. Tieto prestavby reflektovali požiadavky novej vojenskej techniky v súvislosti s rastúcim tureckým nebezpečenstvom. Postupne boli pristavané hospodárske objekty, remeselné dielničky aj budova strážnice. Hradba v južnom úseku bola vystavaná v tvare oválu na okraji skalného brala, vstup do hradu zabezpečovali dve brány a hradba mala ochodzu.

Refugiálny hrad a obdobie povstaní

Na prelome 16. a 17. storočia sa panstvo sťahuje do kaštieľa v Tulčíku a hrad sa mení na tzv. refugiálny hrad, teda objekt slúžiaci ako útočisko. Na hrade ostáva hradná posádka a šľachta sa sem sťahuje iba v prípade nebezpečenstva. Dôvodov na ukrývanie bolo viacero - protihabsburské povstania, nájazdy kurucov či zbojníci. V čase protihabsburského povstania obsadil hrad v roku 1685 známy vodca kurucov Imrich Tököli. Ešte v tom istom roku ho dobyla cisárska vojska.

Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnil Telekessy, veliteľ vojsk Františka II. Rákociho, ktorý hrad v roku 1709 podpálil. V roku 1712 sa hrad vrátil do rúk Kapyovcov a vdova po Gabrielovi z Kapušian - Eva Gergelakyová ho dala znovu opraviť. Od toho času hrad postupne pustol. Aj napriek tomu bol hrad ešte v roku 1879 pomerne zachovalý, hoci bez striech, ako to dokumentujú kresby Miskovszského.

Súčasnosť a obnova: Národná pamiatka ožívajúca pre turistov

V rokoch 1975 - 1976 prebehol na Kapušianskom hrade archeologický výskum, po ktorom bol zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Archeologickým aktivitám sa na tomto mieste venoval aj rímskokatolícky dekan Juraj Macák. Od roku 2012 prebiehajú na hrade intenzívne práce na konzervácii a obnove. Vďaka projektu "Záchrana kultúrneho dedičstva" tu našli prácu aj nezamestnaní, čo je príkladom úspešnej spolupráce Ministerstva kultúry, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Obce Kapušany. V rámci týchto prác sa realizoval archeologický a architektonicko-historický výskum, konzervácia múrov, obnova klenieb a prieskum v archívoch.

V posledných rokoch zo zrúcaniny Kapušianskeho hradu opäť rastú múry, zveľaďuje sa areál a vyrástla aj vyhliadková veža s impozantným výhľadom. Rôzne občianske združenia a spolky, ako napríklad Spolok šarišských šermiarov SARUS, sa aktívne zapájajú do obnovy a organizovania kultúrnych podujatí. Vznikli tu dobové drevené hry a hračky, ktoré sú dnes súčasťou ponuky na hrade, či už počas bežnej prevádzky alebo počas hradných slávností. Súčasťou obnovy boli aj práce na reštaurovaní okien, ktoré dostali názov "Okná do duše hradu".

Obec Kapušany počas letnej sezóny na hrade organizuje množstvo podujatí, ako otvorenie hradnej sezóny, Noc na Kapušianskom hrade, Kapušianske hradné leto a každoročne obľúbené hradné slávnosti s názvom "Návrat rytierov na hrad Kapušany". Tieto podujatia oživujú históriu hradu prostredníctvom vystúpení šermiarov, divadelných skupín, sokoliarov a remeselníkov. Návštevníci si môžu vychutnať prehliadky hradu, lukostreľbu, razenie mincí, ukážky kováčskeho a hrnčiarskeho umenia či ochutnávky stredovekej kuchyne.

Prístup a tipy pre návštevníkov

Kapušiansky hrad je ideálnym cieľom pre rodiny a nadšencov histórie. K hradu sa turista dostane od železničnej stanice Kapušany pri Prešove po zelenej turistickej značke. Vedú k nemu dve cesty:

• Menej náročná trasa: Začína na konci ulice Lesná pri kaplnke.
• Náročnejšia trasa: Pre odvážnejších, začína na konci ulice Pod hradom, vedie strmým úvozom a po skalách. Výstup je na vlastné riziko.

Cesta pešo od železničnej stanice: Kráčajte po ceste smerom do centra obce. Po pár metroch sa dostanete k pekárni. Prejdite cez trať, potom pokračujte po zelenej značke okolo priemyselnej zóny a futbalového ihriska. Mostom cez potok Sekčov sa dostanete na parkovisko, kde sú dva altánky na oddych. Odtiaľto pokračujte pešo po zelenej značke.

Cesta autobusom alebo autom: Po príchode do obce je potrebné za kostolom sv. Martina odbočiť doľava (zo smeru od Bardejova odbočte pred kostolom doprava). Po pár metroch sa dostanete k pekárni. Ďalej postupujte rovnako ako v prípade cesty od železničnej stanice.

Dôležité upozornenia pre návštevníkov:

• Vstupom do lesa začína tretí stupeň ochrany prírody, v niektorých miestach sa návštevníci môžu pohybovať až v piatom stupni ochrany prírody.
• Prosíme návštevníkov, aby sa pohybovali len po vyznačených trasách.
• Nezbierajte lesné plody ani kvety.
• Preferujte verejnú dopravu, obec Kapušany má výborné autobusové a železničné spojenie.

Kapušiansky hrad je súčasťou Šarišskej hradnej cesty a jeho návšteva ponúka jedinečnú možnosť spoznať históriu regiónu a užiť si krásu prírody. Je to miesto, kde sa prelína minulosť so súčasnosťou a kde každý návštevník nájde to svoje - od historických poznatkov až po relaxačné momenty v lone prírody.

Okolie Kapušianskeho hradu: Širší región plný histórie

Kapušiansky hrad nie je jedinou historickou perlou v regióne. V blízkom okolí sa nachádzajú ďalšie významné hrady a zrúcaniny, ktoré stoja za návštevu a dopĺňajú tak obraz stredovekého života na Šariši.

• Šarišský hrad: Patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku s celkovou zastavanou plochou prevyšujúcou 2,7 hektára. Jeho návšteva poskytuje pohľad na monumentálnosť stredovekej architektúry a strategické plánovanie obranných systémov.
• Soľnohrad (Zbojnícky hrad): Ruiny tohto hradu sa nachádzajú na okraji Slanských vrchov, južne od obce Ruská Nová Ves. Jeho poloha a história sú spojené s legendami o zbojníkoch, čo pridáva na jeho romantickom charaktere.
• Hrad Šebeš: Nad obcou Podhradík sa týči národná pamiatka - ruiny hradu Šebeš. Jeho poloha na 529 metrov nad morom sľubuje nádherné výhľady a pútavú históriu.

Tieto hrady, spolu s Kapušianskym hradom, tvoria sugestívnu mozaiku obranných stavieb, ktoré kedysi strážili dôležité cesty a regióny. Prezentujú rôzne stavebné štýly a historické obdobia, odrážajúc meniacu sa vojenskú techniku a politickú situáciu. Ich návšteva umožňuje návštevníkom hlbšie pochopiť život a obranu v stredovekom Uhorsku.

Prítomnosť prírodných rezervácií, ako je Kapušiansky hradný vrch s významným botanickým náleziskom na vulkanitoch, dodáva regiónu ďalší rozmer. Návštevníci tu môžu obdivovať nielen historické pamiatky, ale aj bohatstvo miestnej fauny a flóry, čo robí z výletu komplexný zážitok.

Obec Kapušany samotná je tiež miestom s bohatou kultúrnou ponukou, kde sa počas roka koná množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí. Vrcholom Kapušianskeho kultúrneho leta sú Kapušianske folklórne dni, ktoré prezentujú tradičné umenie a zvyky regiónu.

Všetky tieto faktory robia z Kapušianskeho hradu a jeho okolia atraktívnu destináciu pre turistov, ktorí hľadajú kombináciu histórie, prírody a kultúry. Obnova a aktívna prezentácia hradu zabezpečujú, že táto národná kultúrna pamiatka zostane živou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska aj pre budúce generácie.

tags: #podorys #kapusianskeho #hradu