Považská Bystrica, mesto s bohatou históriou a zaujímavými architektonickými skvostami, ukrýva v sebe aj jedno nevysvetlené tajomstvo. Záhada súvisiaca s domom od jedného z najslávnejších slovenských architektov, Dušana Samuela Jurkoviča, zamestnáva už nejaký čas nejedného Považskobystričana so záujmom o architektúru a históriu mesta. Aj keď v archívoch existuje projekt s názvom „Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica“, konkrétne detaily o tom, o ktorý dom išlo a čo sa s ním nakoniec stalo, zostávajú nejasné.
Kto bol Dušan Samuel Jurkovič?
Dušan Samuel Jurkovič (narodený v roku 1868 v Turej Lúke) je jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej architektúry. Jeho kariéra bola plodná a rozmanitá, zanechala stopu v mnohých kútoch Slovenska i Moravy. Po štúdiách v Šamoríne, Šoproni a Viedni získaval prax u renomovaných architektov ako Blažej Bulla v Martine a Michal Urbánek vo Vsetíne. Medzi jeho najznámejšie diela patria ikonické stavby, ktoré dodnes svedčia o jeho jedinečnom architektonickom rukopise. Medzi ne patria:
- Pustovne na vrchu Radhošť, ktoré symbolizujú jeho spojenie s prírodou a duchovnom.
- Kúpeľné domy v Luhačoviciach, ktoré dodnes slúžia svojmu pôvodnému účelu a sú príkladom harmonického spojenia funkcionality a estetiky.
- Robotnícke domy „Dynamitka“ v Bratislave, ktoré predstavujú jeho sociálne cítenie a snahu o zlepšenie životných podmienok pre pracujúcu triedu.
- Stanica lanovej dráhy na Lomnickom štíte, technicky náročné dielo v extrémnych podmienkach Vysokých Tatier.
- A predovšetkým monumentálna Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle, ktorá je dôstojným pamätníkom významnej historickej osobnosti.
Jurkovičova stopa v Považskej Bystrici: Hľadanie v starých fotografiách a inzerátoch
Keď sa človek ponorí do rozsiahleho diela Dušana Samuela Jurkoviča, skutočne nájde projekt s názvom „Pavlačový bytový dom, Považská Bystrica“. Avšak, hlbšie pátranie po konkrétnych detailoch tohto projektu v Považskej Bystrici naráža na neprekonateľné prekážky. Znalci miestnej histórie dlho prehľadávali staré fotografie mesta v nádeji, že nájdu akúkoľvek stopu pavlačového domu, ktorý by sa dal pripísať Jurkovičovi. Bezvýsledne. Nenašli nič, čo by sa aspoň vzdialene podobalo na jeho charakteristický štýl alebo na typickú pavlačovú architektúru.
Ani takzvaný „tajný tip“ nepriniesol uspokojivé výsledky. Mestský bytový dom, ktorý sa nachádzal na Hviezdoslavovej ulici a neskôr slúžil ako sídlo polície, sa ukázal byť slepou uličkou. Tento dom totiž nemal ani jedinú pavlač, čo ho automaticky vylúčilo z okruhu Jurkovičových možných realizácií v meste.
Jurkovičova stopa v Považskej Bystrici sa napokon zúžila na jeden kľúčový dokument. Dňa 26. marca 1936 vyšiel v denníku Slovenský denník malý inzerát s nasledujúcim textom: „150 nových domkov v Pov. Bystrici chce postaviť pre svojich zamestnancov tamojší priemyslový podnik, lebo bytová núdza v tomto mestečku je stále príliš veľká.“ Práve tento inzerát si Dušan Samuel Jurkovič vystrihol a nalepil do svojho projektu, ktorý nakreslil pre naše mesto.
Projekt malých bytov pre Považskú Bystricu: Vízia a realita
Sprievodný text, ktorý Jurkovič pripojil k vystrihnutému inzerátu, odhaľuje hlbšie pohnútky a jeho víziu: „Horeuvedená správa pohnula ma k tomu, aby som sa znova zaoberal otázkou malých bytov. Stavanie malých rodinných domkov v blízkosti veľkých miest a veľkých priemyselných podnikov stáva sa v krátkej dobe nesnádzou, ktorou trpí napríklad Baťa v Zlíne, súc tiesnený koloniami domkov zo všetkých strán, kde by potreboval miesto pre provozné objekty.“
Jurkovič ďalej vysvetľuje svoju motiváciu: „V dobrej snahe prospieť sociálne najslabším zriaďovali sme v rokoch minulých malé byty, ktorých stavebný náklad presahoval vždy dané možnosti a únosnosť nie len stavebníka, ale aj nájomníka a v nemalej miere aj štátu, ktorý svojou podporou stavebné podnikanie umožňuje. Svojou prácou chcem sa priblížiť daným možnostiam bez nadsadzovania, jak v požiadavkách bytových potrieb, tak tiež v stavebných nákladoch.“
Jeho projekt sa zameriaval na riešenie bytovej otázky pre rodiny s najnižšími príjmami. Jurkovič si uvedomoval špecifické problémy bývania vtedajšej doby: „Malé byty o viacerých, prirodzene malých miestnostiach majú tu nevýhodu, že sa nakoniec celá rodina uchýli do miestnosti jednej, obyčajnej kuchyne, čo je konečne diktované samými pomermi, má-li rodina menšie deti. Aby mi bolo rozumené, mienim v tomto prípade rodinu s najskromnejšími možnosťami zárobku, tedy asi najnižšiu kategóriu.“
Technické a dispozičné riešenie projektu
Jurkovič navrhol riešenie, ktoré umožňovalo lacné zriadenie malých bytov v spoločnom dome, kde všetky byty boli rovnako veľké a rovnako zariadené. Základný byt pozostával z obývacej kuchyne s rozmermi 6 x 6 metra a výškou stropu 2,8 metra. Stropnú konštrukciu v strede miestnosti mal podopierať železobetónový stĺp, ktorý priestor rozdeľoval na štyri časti, čím sa symbolicky naznačovalo funkčné členenie napriek absencii priečok. Do bytu sa vchádzalo malou predsienkou, z ktorej bol prístup do komory na jednej strane a do kúpeľne na druhej strane.
Kúpeľňa bola navrhnutá s ohľadom na maximálnu efektivitu a hygienu. Obsahovala splachovací záchod, umývadlo a v strede miestnosti, priamo nad hlavou, bola umiestnená sprchová hlavica. Podlaha v umyvárni bola vodotesná s odtokom v strede miestnosti, čo zabezpečovalo jednoduché čistenie a odvod vody. Sporák v hlavnej miestnosti plnil viacero funkcií: slúžil na vykurovanie, varenie a zároveň na ohrievanie 100-litrovej nádrže s teplou vodou, čím sa minimalizovali náklady na energie.
Dom bol projektovaný s dôrazom na moderné materiály a technológie tej doby. Základná konštrukcia domu, od suterénu až po podlahu prízemia, mala byť z betónu. Na samotné hlavné múry Jurkovič plánoval použiť tehly s hrúbkou 25 cm, zatiaľ čo na podlahu využil xylolit - materiál známy svojou pevnosťou a tepelnoizolačnými vlastnosťami. V cene projektu bolo zahrnuté kompletné vybavenie, vrátane elektroinštalácie, sanita, pece na kúrenie a dokonca aj zvinovacie záclony na oknách.
Dom s celkovým počtom 24 bytov bol v projekte nacenený na 495 659 Kč, čo v kontexte vtedajšej ekonomiky predstavovalo významnú investíciu, ale zároveň aj realistické riešenie pre bytovú núdzu.
Prečo sa projekt nerealizoval? Možné scenáre
V tomto momente Jurkovičova stopa v Považskej Bystrici končí. Je isté, že tento ambiciózny projekt zostal len na papieri a v našom meste sa nerealizoval. Hľadali sme aj možnosť, či „náš“ dom nestojí niekde na okolí, v meste Vsetín, kde mala závod zbrojovka Brno, ktorá stála za inzerátom inšpirujúcim Jurkoviča. Doteraz tam stoja pavlačové domy, ale ani jeden sa nezhoduje s projektom nakresleným pre Považskú Bystricu.
Dôvody, prečo k realizácii nedošlo, si môžeme už len domýšľať. Jednou z najpravdepodobnejších príčin je, že projekt sa nestihol postaviť v predvečer druhej svetovej vojny, ktorá priniesla so sebou obrovské spoločenské a ekonomické zmeny. Vojnové udalosti mohli znamenať pozastavenie alebo úplné zrušenie stavebných projektov, ktoré neboli strategicky dôležité. Ďalšou možnosťou je, že sa jednoducho nenašli potrebné financie na realizáciu tak rozsiahleho projektu v požadovanom čase. Nestabilná politická a ekonomická situácia v Európe pred vojnou mohla tiež prispieť k tomu, že investori uprednostnili bezpečnejšie a menej náročné projekty.
Ťažko povedať s istotou, ktorá z týchto hypotéz je tá správna. Napriek tomu, že Jurkovičov pavlačový bytový dom v Považskej Bystrici neuvidel svetlo sveta, jeho projekt ostáva cenným svedectvom o jeho sociálnom cítení, architektonických inováciách a jeho neustálej snahe hľadať praktické a humánne riešenia bytovej otázky pre široké vrstvy obyvateľstva. Tento projekt nám pripomína, že aj nerealizované vízie môžu byť dôležitou súčasťou architektonického a historického dedičstva mesta.
