V súčasnom právnom prostredí na Slovensku sa čoraz častejšie stretávame s pojmom "konečný užívateľ výhod". Táto problematika nadobudla na dôležitosti najmä po novele zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu, ktorá s účinnosťou od 1. novembra 2018 zaviedla povinnosť zápisu údajov o konečných užívateľoch výhod do registrov. Cieľom tohto článku je objasniť, kto je konečný užívateľ výhod, ktoré subjekty majú povinnosť jeho údaje registrovať a aké sú s tým spojené legislatívne súvislosti.
Základné definície a legislatívny rámec
Pojem "konečný užívateľ výhod" sa v slovenskej legislatíve vyskytuje predovšetkým v dvoch kľúčových zákonoch:
- Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (AML zákon): Hlavným cieľom tohto zákona je predchádzať tzv. "praniu špinavých peňazí" a financovaniu terorizmu. V tomto kontexte sa často stretávame s anglickým skratkovým označením AML (Anti-Money Laundering).
- Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (protischránkový zákon): Tento zákon zriadil Register partnerov verejného sektora (RPVS), ktorý slúži na identifikáciu konečných užívateľov výhod subjektov, ktoré prichádzajú do styku s verejnými zdrojmi. Dôvodom jeho prijatia boli najmä kauzy spojené so "schránkovými firmami".
Je dôležité poznamenať, že tieto dva zákony definujú konečného užívateľa výhod s mierne odlišným zameraním, no v zásade sa ich cieľ zhoduje v identifikácii fyzických osôb, ktoré reálne ovládajú alebo profitujú z činnosti právnických osôb či združení majetku.
Kto je konečný užívateľ výhod?
Podľa AML zákona je konečným užívateľom výhod:
- Každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku. Toto ovládanie môže byť priame alebo nepriame.
- Každá fyzická osoba, v prospech ktorej právnická osoba, fyzická osoba - podnikateľ alebo združenie majetku vykonáva svoju činnosť alebo obchod. V podstate ide o osobu, ktorá z činnosti subjektu primárne profituje.
Pre lepšie pochopenie môžeme uviesť konkrétne príklady:
- Pri právnickej osobe: Konečným užívateľom výhod je fyzická osoba, ktorá má priamy alebo nepriamy podiel (alebo ich súčet) najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní. Toto zahŕňa aj akcie na doručiteľa. Dôležité je, že podiel môže byť držaný aj na základe komisionárskej zmluvy. Taktiež sem patrí fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby.
- Pri fyzickej osobe - podnikateľovi: Konečným užívateľom výhod je fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z jej podnikania alebo inej činnosti.
- Pri združení majetku (napr. nadácia, fond): Konečným užívateľom výhod môže byť zakladateľ, zriaďovateľ, štatutárny orgán, riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán, alebo člen týchto orgánov.
Je nevyhnutné zdôrazniť, že tento výpočet je príkladný a nie vyčerpávajúci. Vždy je potrebné skúmať konkrétnu štruktúru a fungovanie daného subjektu. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa vyššie uvedené kritériá, za konečných užívateľov výhod sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu.
Zákon o registri partnerov verejného sektora (protischránkový zákon) síce pojem "konečný užívateľ výhod" priamo nedefinuje, ale odkazuje na ustanovenia AML zákona. Zjednodušene povedané, v kontexte protischránkového zákona ide o fyzickú osobu, ktorá obchoduje so štátom a z takýchto obchodov prijíma "finálny majetkový prospech". Konečným užívateľom výhod musí byť vždy fyzická osoba.
Povinnosti podnikateľov podľa AML zákona
Podnikatelia, ktorí sú podľa § 5 AML zákona tzv. "povinnou osobou" (napr. realitné kancelárie, účtovníci, firmy poskytujúce podnikateľské poradenstvo), majú vo vzťahu ku svojim klientom povinnosť vykonávať tzv. "starostlivosť o klienta". Táto starostlivosť sa delí na základnú, zjednodušenú a zvýšenú, v závislosti od klienta, druhu obchodu a obchodného vzťahu.
V rámci základnej starostlivosti o klienta je podnikateľ povinný:
- Identifikovať konečného užívateľa výhod klienta.
- Prijímať primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie. To zahŕňa zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta.
- Viesť a priebežne aktualizovať identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v listinnej alebo elektronickej podobe. Tieto údaje musia byť uchovávané po dobu, počas ktorej má fyzická osoba postavenie konečného užívateľa výhod, a po dobu ďalších piatich rokov od zániku tohto postavenia.
Pri identifikácii konečného užívateľa výhod musí podnikateľ zistiť údaje ako meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, adresu pobytu, štátnu príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti. Tieto údaje je potrebné overiť napríklad predložením dokladu totožnosti a overením podoby. Nespoliehajte sa výlučne len na údaje z registrov.
Povinnosť zápisu do registrov
S účinnosťou od 1. novembra 2018 vznikla pre viaceré kategórie subjektov povinnosť zapísať identifikačné údaje svojich konečných užívateľov výhod do príslušných registrov.
Obchodný register
Všetky obchodné spoločnosti (s.r.o., a.s. a iné), ktoré boli zapísané do obchodného registra do 31. októbra 2018, mali povinnosť oznámiť údaje o konečných užívateľoch výhod najneskôr do 31. decembra 2019. Novo zapisované subjekty sa od 1. novembra 2019 zapisujú už s týmito údajmi.
Kto má povinnosť zápisu do obchodného registra:
Takmer všetky spoločnosti zapísané v obchodnom registri SR.
Výnimky z tejto povinnosti:
- Subjekt, ktorý je už zapísaný v registri partnerov verejného sektora (RPVS). Táto výnimka bola zavedená novelou s cieľom odstrániť duplicitný zápis.
- Subjekty verejnej správy: Tieto subjekty sú definované ako právnické osoby zapísané v štatistickom registri organizácií a zaradené vo verejnej správe v súlade s európskou metodikou ESA 2010. Patrí sem napríklad ministerstvá, súdy, štátne podniky či štátne školy.
- Subjekty, ktoré sú emitentom cenných papierov, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.
Údaje o konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri nie sú verejne prístupné, sú zapísané v neverejnej časti registra.
Register partnerov verejného sektora (RPVS)
RPVS je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod. Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Kto je partner verejného sektora?
Partnerom verejného sektora je fyzická osoba alebo právnická osoba (podnikateľ aj nepodnikateľ), ktorá:
- Prijíma plnenia z verejných zdrojov (finančné prostriedky, majetok).
- Uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní.
- Nadobúda pohľadávku od štátu.
- Uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou.
- Drží niektoré tzv. verejné licencie (napr. zdravotné poisťovne, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, držitelia banského oprávnenia, správcovia výberu mýta).
Všetky tieto plnenia musia prekračovať zákonom ustanovené finančné limity.
Výnimky z RPVS:
Okrem subjektov verejnej správy, finančných inštitúcií a iných špecifických kategórií, je dôležité spomenúť aj subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore. Aj tieto subjekty však môžu mať povinnosť zápisu, ak dodávajú tovary alebo služby s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúdajú majetok presahujúci finančné limity.
Zápis do RPVS je možné vykonať elektronicky alebo písomne, pričom návrh môže podať len tzv. oprávnená osoba (napr. advokát, notár) na základe osobitnej dohody.
Rozdiel medzi Obchodným registrom a RPVS
Je kľúčové rozlišovať medzi týmito dvoma registrami. Hoci oba evidujú údaje o konečných užívateľoch výhod, ich pôsobnosť a spôsob zápisu sa líšia:
- Rozsah: Do obchodného registra sa zapisujú takmer všetky spoločnosti, zatiaľ čo do RPVS len tie subjekty, ktoré sa považujú za partnera verejného sektora.
- Subjekty zápisu: Do obchodného registra môže podať návrh na zápis priamo spoločnosť (prostredníctvom jej štatutárnych orgánov), zatiaľ čo do RPVS len oprávnená osoba.
- Verejnosť údajov: Údaje v obchodnom registri sú v neverejnej časti, zatiaľ čo údaje v RPVS sú verejne dostupné na webovom sídle ministerstva.
- Preukazovanie zápisu: Údaje zapísané v RPVS nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať, keďže si ich možno overiť priamo v registri.
Prechodné obdobie pre zápis údajov o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra bolo štrnásť mesiacov od 1. novembra 2018 do 31. decembra 2019. Pre subjekty, ktoré nestihli tento termín, je možné vykonať registráciu aj dodatočne, avšak s možnými sankciami.
V súvislosti s týmito povinnosťami je dôležité si uvedomiť, že nesplnenie zápisnej povinnosti môže viesť k sankciám. Zákon č. 52/2018 Z. z. zaviedol pre viaceré kategórie subjektov povinnosť zapísať identifikačné údaje svojich konečných užívateľov výhod do registrov. V prípade neúplného návrhu na zápis do obchodného registra by došlo k jeho odmietnutiu.
Pochopenie problematiky konečných užívateľov výhod je nevyhnutné pre správne fungovanie v podnikateľskom prostredí a na zabezpečenie transparentnosti finančných tokov.