V dnešnej prepojenej spoločnosti, kde sa hranice medzi online a offline životom čoraz viac stierajú, čelia rodičia novej generácii výziev pri výchove svojich detí. Ria Zelisková, známa na Instagrame ako „Vinárova žena“, mama piatich detí a úspešná influencerka, sa s touto realitou vyrovnáva každodenne. Jej pohľad na svet, formovaný generáciou vyrastajúcou bez mobilov, ponúka cenné postrehy o tom, ako navigovať v digitálnom veku a pritom si zachovať autenticitu a rodinné hodnoty.
Nostalgia za minulosťou a realita súčasnosti
„Si generácia, ktorá vyrastala bez mobilu. Áno, ten sentiment tam vždy je, keď si tak spomínam na detské časy,“ priznáva Ria. Tento pocit nostalgie je prirodzený, no zároveň si uvedomuje, že „vnímam, o čo dnešné deti prichádzajú tým, že sme v dobe, v akej sme.“ Napriek tomu je realistická: „Ale zase beriem to tak, že všetko sa vyvíja. Nedokážeme vrátiť čas naspäť.“ Budúcnosť patrí technológiám a s ňou aj nové nároky na zručnosti. „Naše deti budú žiť v stále technologickejšom svete a aj od nich sa bude vyžadovať, aby boli technologicky zručnejšie, ako sme boli my.“
Hľadanie rovnováhy: Nastavovanie hraníc v digitálnom svete
Kľúčovou výzvou pre rodičov je nastaviť správnu hranicu medzi využívaním technológií a reálnym životom. „Vaše deti sú v rôznom veku. Je to neustály proces hľadania, ako nastaviť tú správnu hranicu.“ Príkladom je jej syn Jurko, ktorý by najradšej hral videohry každý deň. „Sám si nedá hranicu a treba ho ako dieťa usmerniť.“
Počas leta fungovala dohoda, že hranie na X-boxe je povolené len cez víkend. S príchodom zimy a skorých večerov sa pravidlá mierne uvoľnili. „Stáva sa, že hoci si hranice nastavíme, občas ich stratíme, ale potom ich treba nanovo nastaviť.“ Ria zdôrazňuje dôležitosť sebakritiky a odpustenia: „No netreba sa za to hneď kameňovať a vyčítať si to.“
Rodičia ako vzor: Autenticita v digitálnej dobe
Ria vníma medzi maminami istú mieru sebabičkovania, keď deti zapnú rozprávky. „Obávam sa, že občas sa im kvôli tomu lynčujú.“ Avšak, „obaja si uvedomujeme, že im sami musíme ísť príkladom.“ Tento princíp je zásadný. „Nemôžeme im povedať, aby išli preč od telky a my ostaneme na gauči skrolovať mobily.“
Deti často siahajú po technológiách, keď sa nudia. „Vidím, že deti idú k telke, keď sa nudia. Napríklad v situácii, keď my musíme niečo robiť, ony nie sú v škôlke, lebo sú choré, a neponúkneme im alternatívu, tak pozerajú rozprávky.“ Ria pripúšťa, že občas sa aj jej stane, že sa v zápaloch práce zbadá s myšlienkou: „Jejda, koľko už pozerajú tie rozprávky?“
Hra ako priorita: Motivácia a spoločná zábava
Napriek občasnému skĺznutiu k pasívnej zábave, Ria zdôrazňuje dôležitosť aktívnej hry. „Niekedy však naozaj stačí iba malý podnet. Dieťa sa vie okamžite pohltiť do hry, lebo to je jeho priorita - hrať sa.“ Výhodou jej rodiny je prítomnosť súrodencov, čo uľahčuje spoločnú zábavu. „Naše deti majú okolo seba súrodencov, takže pre nich nie je problém pohrať sa.“ Kľúčom je motivácia a často aj aktívna účasť rodičov: „Len ich treba motivovať a úplne ideálne ísť sa hrať s nimi.“
Integrácia digitálneho a reálneho života: Otvorenosť a zodpovednosť
V minulosti Ria uvažovala o úplnom vylúčení detí z online sveta. „Rozhodnutá som bola, že decká vôbec nebudem dávať na internet, lenže je to naozaj ťažké oddeliť.“ Vzhľadom na ich rodinné podnikanie - vinárstvo - a veľkú rodinu, je nemožné ich z tohto aspektu života úplne vyčleniť. „Máme vinárstvo, máme kopec detí a ja ich z toho neviem vyčleniť… Preto som si povedala, že tak ako sú súčasťou môjho reálneho života, budú aj súčasťou môjho digitálneho života.“
Nastavenie rozhrania pre digitálnu prevádzku
Transparentnosť a rešpekt: Zdieľanie detí online
Na rozdiel od niektorých celebrít, ktoré na fotografiách zakrývajú tváre detí emotikonmi, Ria odmieta takéto riešenie. „Mne to však príde hrozne dehonestujúce. Touto cestou som ja nechcela ísť.“ S manželom sa dohodli na zverejňovaní len „pekných fotiek, kde sa deti normálne tvária a za ktoré by sa nikdy nemuseli hanbiť.“ Výnimkou sú fotografie v intímnych situáciách, ako na nočníku, nahé deti, alebo v situáciách, keď sú celé zababrané od jedla, plačú či vrieskajú.
Otvorene komunikuje aj so staršou dcérou Ráchelkou o jej prítomnosti na sociálnych sieťach. „Písala som na Instagrame, že najstaršiu Ráchelku zverejňovať nebudem. Chodí už do školy a sledujú ma niektorí rodičia jej spolužiakov. Nechcela som ju vystavovať nejakej zlej spätnej väzbe.“ Keď sa o tom s dcérou rozprávala, tá prejavila túžbu byť súčasťou jej online sveta: „Povedala, že chce byť súčasťou môjho online sveta.“ Ria sa snaží nájsť strednú cestu, ktorá rešpektuje súkromie dieťaťa a zároveň reflektuje jeho vlastné želania.
Mobil ako pracovný nástroj: Vedomé používanie a hranice
Pre Riu je mobil primárne pracovným nástrojom. „Väčšinou otváram Instagram, či mi tam náhodou nenabehli správy.“ Jej používanie je cielené: „Ale nestane sa, že si len tak skrolujem mobil, lebo ja tam mám stále nejaké správy.“ Preto je jej čas strávený na mobile „v drvivej väčšine spojený s prácou.“ Keď nemusí pracovať, mobil odkladá a preferuje čítanie kníh.
Vplyv klimatickej krízy na psychiku: Ekoúzkosť a adaptácia
Okrem osobných rodinných tém sa Ria dotýka aj vážnejších spoločenských otázok, ako je klimatická kríza. „Klimatická kríza sa dotýka aj Slovenska. Dôkazom sú vysychajúce potoky, rybníky či vysoké teploty.“ Toto vedie k fenoménu „ekožiaľu“ - pocitu smútku, úzkosti a beznádeje z meniacej sa krajiny.
Mladé páry čelia dileme, či priviesť potomkov do radikálne meniaceho sa sveta. Iní zasa rezignujú na snahu niečo zmeniť, presvedčení o vlastnej bezmocnosti. Klinický psychológ a psychoterapeut, ktorý sa vo svojej práci venuje aj klimatickým otázkam, vysvetľuje, že tieto témy sa čoraz častejšie objavujú v terapii. „To znamená, že klienti prinášajú túto tému so sebou častejšie, pretože si to častejšie všímajú.“
Psychologická perspektíva klimatických zmien
Psychológ zdôrazňuje, že klimatické zmeny dopadajú na ľudskú psychiku. „Spôsobom, akým fungujeme na tejto planéte, čoraz radikálnejšie prispievame ku globálnemu otepľovaniu a jeho dopady na našu budúcnosť sú desivé.“ Hoci nevidí úplne apokalyptickú budúcnosť, poukazuje na nevyhnutné zmeny. „To, do čoho sa rútime, sú zmeny, ktoré ale nie sú dobré. To znamená, že stav životného prostredia sa nezlepšuje, ale, bohužiaľ, zhoršuje.“
Ľudská psychika je však nastavená na adaptáciu. „Sú to fenomény, ktoré sa postupne nabaľujú, takže s klimatickými zmenami prídu migračné vlny a ďalšie sociálne nároky na adaptáciu. Veľa zmien, ktoré budú komplexné.“
Reakcie na ohrozenie: Popieranie a obranné mechanizmy
Ľudia reagujú na klimatickú krízu rôzne. Niektorí sú vystrašení, iní sa snažia hrozbu negovať a popierať. „Môže to byť jedna z obranných reakcií psychiky na ohrozenie, pretože ľudia reagujú na ohrozenie rôzne a stratégií, ako sa s tým vyrovnať, je mnoho. Napríklad, že to popierajú, neberú to vážne, alebo si z toho robia srandu.“
Problémom je, že v rozvinutej civilizácii máme vymoženosti, ktoré nás chránia pred bezprostrednými dopadmi. „Keď je nám horúco, tak sa schladíme klimatizáciou a nadávame na to, že je teplo. No aktuálne nás to priamo neohrozuje na živote.“ Kým psychika nevidí bezprostredný dopad, reaguje rôzne. Príkladom je názor obyvateľky, ktorá kvôli tečúcej vode z vodovodu neverí klimatickej kríze.
Dezinformácie a potreba vzdelávania
Tento jav súvisí aj s problémom dezinformácií, ktoré sa týkajú nielen klímy, ale aj iných tém. „Aby tomu človek rozumel, obnáša to ochotu, trochu sa vzdelávať.“ Ľudia majú tendenciu reagovať na to, čo vidia, a často im chýba hlbšie pochopenie komplexných javov. „Keď vidia správy, že niekto zápasí s povodňami, tak im z toho vychádza to, že keď je povodeň, nemôže byť sucho, ale naštudujú si už základnú rovnicu, že povodeň vznikla preto, že pôda má nedostatok vody, je vyschnutá a nie je schopná vstrebávať povrchovú vodu.“
Mediálne informovanie a hľadanie rovnováhy
Psychológ uznáva, že mediálne informovanie môže byť zastrašujúce. „Sčasti majú pravdu v jednej veci, že mediálne informovanie je zastrašujúce a máme už plné zuby strachov.“ Navrhuje skôr edukovať a poskytovať informácie bez emócií. „Bylo by fajn, ubrať na katastrofickom a bulvárnom spôsobe a skôr edukovať a poskytovať informácie bez emočne zafarbených príbehov.“ Ľudia sa bránia nadmernému strachu popieraním.
Adaptácia a zmena: Výzva pre západnú spoločnosť
Západná spoločnosť má problém prijať neistotu a neustálu zmenu. „V prípade, že máme zdravú psychiku, dokážeme žiť s neistotou. Je to niečo, čo my, ako západní ľudia, príliš nevieme. Nevieme prijať, že všetko sa mení a nemáme nárok na istotu.“
Akcia a angažovanosť sú liekom na úzkosť prameniacu z bezmoci. „Akcia a to, že sa postavíme z kresla a začneme niečo robiť, je liekom na úzkosť, ktorá pramení z bezmoci.“ Vznikajú aliancie psychológov, ktorí hľadajú spôsoby, ako pomôcť klíme. „Tým, že sa zaoberáme ľudským správaním, ktoré spôsobuje klimatickú zmenu, vzniká pre nás priestor.“
Nádej v mladých: Vzdelávanie a zmena myslenia
Napriek výzvam, nádej vidia starší ľudia v mladých generáciách. „Mnoho starších ľudí si uvedomuje, že pre klimatické zmeny nepodniklo kroky, ktorým by sa klimatické zmeny dali oddialiť, nádej však vidia v mladých ľuďoch.“ Mladí ľudia vnímajú problém intenzívnejšie a majú potenciál meniť spoločnosť.
Kriticky sa pozerá na vzdelávací systém, ktorý zaostáva za rýchlymi zmenami. „Myslím si, že školy hrozne nestíhajú zmeny, ktoré sa dejú.“ Navrhuje začleniť do výučby témy súvisiace s psychikou, finančnou a mediálnou gramotnosťou.
Aktivizmus a psychická odolnosť: Hľadanie podpory
Aktivisti, ktorí sa venujú klimatickým témam, sa často stretávajú s nepochopením a výsmechom. To môže viesť k apatii. „Časť ľudí môže byť ohrozená tým, že napne všetky svoje sily smerom k aktivizmu, a keď po čase zistia, že odozva nie je taká ako si mysleli, tak to môže viesť k apatii.“ Dôležité je nájsť sociálnu sieť a podporu.
Konektivita a starostlivosť o prostredie
Z psychologického hľadiska, vyššia konektivita s ľuďmi, zvieratami a prírodou vedie k väčšej láskavosti a starostlivosti o prostredie. „Keď to poviem veľmi jednoducho, čím viac sa odizolujem a budem ostávať doma s internetom alebo televíznym spravodajstvom, tým viac pôjdem do frustrácie, depresie, beznádeje, zlosti, do nadávania a popierania.“
Smútok nad meniacou sa krajinou je prirodzenou reakciou na stratu. „Nie je to choroba. Máme dosť psychickej výbavy zniesť straty.“
Inšpirácia a sebareflexia: Cesta k lepšiemu ja
Ria zdieľa aj motivačné výroky, ktoré ju osobne ovplyvňujú. Hoci pripúšťa, že motivácia z nich nemusí trvať večne, opakované pripomínanie si kľúčových myšlienok pomáha udržať vnútorný oheň.
- Každý deň je nová šanca: „Narodíme sa v jeden deň. Zomrieme v jeden deň. Lásku nášho života stretneme v jeden deň. Chápeš? Ono nie nadarmo sa hovorí, že deň, ktorý ti dokáže zmeniť život sa začína každé jedno ráno.“ Je dôležité dať do každého dňa maximum a neľutovať.
- Sila myšlienok: „Tvoje myšlienky ovplyvnia tvoje slová. Tvoje slová ovplyvnia tvoje správanie. Tvoje správanie ovplyvní tvoje návyky.“ Pozitívny vnútorný monológ buduje pozitívny vonkajší obraz.
- Vďačnosť za to, čo máme: „Svet je nádherný a plný krás…“ Uvedomenie si základných hodnôt ako rodina, priatelia, strecha nad hlavou nás robí bohatšími.
- Potenciál bojovníka: „Nikto sa nerodí ako bojovník, rovnako tak, ako sa nikto nerodí ako priemerný človek.“ Každý má potenciál dosiahnuť to, po čom túži.
- Odvážne kroky k snom: „Tí, ktorí sa neboja odkusnúť si väčšie sústo… tí v živote vyhrávajú.“
- Jednoduchosť života: „Najzložitejšia úloha v dnešnej dobe, je nájsť spôsob, ako žiť jednoduchý život.“ Starať sa o základné potreby a obklopovať sa pozitívnymi ľuďmi.
- Nezáleží na názore iných: „Skutočné kúzlo sa skrýva v tom, vedieť si správne odpovedať na otázku, či na tom vôbec záleží.“
- Význam maličkostí: „Jeden úsmev dokáže odštartovať priateľstvo. Jedno slovo dokáže ukončiť hádku.“ Detaily tvoria najkrajšie spomienky.
- Objatie zmien: „Veľké životné zmeny sú desivé. No vieš, čo je ešte desivejšie? Toľkí sa boja zmien.“ Zmeny sú nevyhnutné pre rast.
- Moc meniť svet: „Tú moc zmeniť svet k lepšiemu, majú už dávno vo svojich rukách.“
- Žiadne nabudúce: „Niekedy neexistuje žiadne nabudúce, žiadne prestávky, žiadne druhé šance.“ Riskuj a choď za svojimi cieľmi.
- Recept na šťastie: „Rob to, čo ťa robí šťastným. Buď s tými, ktorí ťa dokážu rozosmiať.“ Šťastie je voľba.
- Vlastný trávnik: „Zvykneme porovnávať cudzie výhry so svojimi prehrami.“ Sústreď sa na vlastný život.
- Sloboda výberu: „Tak mi teda povedz, čo ti bráni v tom, aby si bol slobodný?“
- Význam ťažkých chvíľ: „Ťažké chvíle majú takisto svoj význam. Prinášajú so sebou dôležité lekcie.“
Ria Zelisková, cez svoje osobné skúsenosti a pohľad na svet, ponúka komplexný pohľad na výzvy súčasnej doby. Od výchovy detí v digitálnom veku, cez zodpovedné zdieľanie ich života online, až po reflexiu nad globálnymi problémami ako klimatická kríza, jej slová sú výzvou k uvedomeniu si, k hľadaniu rovnováhy a k aktívnemu formovaniu vlastnej reality.