Pezinský zámok, národná kultúrna pamiatka siahajúca svojimi koreňmi až do 13. storočia, prešiel v posledných rokoch komplexnou rekonštrukciou a revitalizáciou, ktorá mu vdýchla nový život. Tento rozsiahly projekt, ocenený Hlavnou cenou Stavba roka 2019 Združenia ABF, úspešne skĺbil citlivú obnovu historických častí s modernými architektonickými a technologickými prvkami, čím vytvoril jedinečný priestor pre kultúru, umenie, relax i podnikanie.

Historické základy a peripetie vlastníctva
Prvá písomná zmienka o obrannom hrade v Pezinku pochádza z roku 1271, avšak jeho existencia siaha pravdepodobne ešte hlbšie do minulosti, s dvoma drevenými strážnymi objektmi predchádzajúcimi kamennú stavbu. Pôvodne vodný hrad, postavený po mongolskom vpáde v roku 1241, slúžil ako sídlo grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Jeho raná podoba zo začiatku 14. storočia zahŕňala dvojité hradné múry, veže a vonkajšie opevnenie s dvoma vodnými priekopami naplnenými vodou z Cajlanského potoka. Postupom storočí a častými prestavbami sa však táto pôvodná obranná štruktúra takmer celkom zotrela.
História zámku je pretkaná striedajúcimi sa vlastníkmi, od mocných šľachtických rodov až po panovníkov. Po vymretí rodu svätojurských grófov sa hrad od roku 1543 vrátil do správy panovníka. Významným obdobím bol rok 1575, kedy sa majiteľom stal chorvátsky šľachtic Ján Krušič, ktorý sa oženil s Katarínou Pálffy. Po jeho smrti pokračoval v zveľaďovaní hradu jeho priateľ a Katarínin druhý manžel, Štefan Ilešházy. V tomto období získal hrad novú renesančnú podobu a rozšírili sa jeho obytné a hospodárske budovy.
Rod Pálffyovcov, ktorý sa o panstvá Pezinok a Svätý Jur začal zaujímať v 17. storočí, zohral kľúčovú úlohu v premene hradu na zámok. Aj napriek tomu, že počas ich vyše tristo ročného vlastníctva hrad často chátral, pretože nebol ich hlavným sídlom, práve v tomto období sa z neho stal zámok. V 19. storočí boli vykonané ďalšie významné úpravy. V roku 1844 gróf František Pálffy dal zriadiť na poschodí západného krídla veľkú sálu, predchodkyňu dnešnej Zlatej sály. Hoci hráčska vášeň grófa Františka priviedla rodinu na mizinu, jeho syn Ján František majetky nielenže vykúpil z dlžôb, ale ich aj zveľaďoval a upravil reprezentačné priestory pre prezentáciu svojich zbierok. Po roku 1875 došlo k ďalším úpravám, kedy bola časť hradu prestavaná na romantickú stavbu, čím sa potlačil jeho pôvodný obranný charakter. Po požiari v roku 1875 bola upravená južná časť v romantickom duchu a neorenesančnom štýle. Posledný z rodu Pálffy, gróf Ján, zanechal v zámku jedinečnú zbierku umeleckých diel s túžbou sprístupniť ju verejnosti ako múzeum, želanie, ktoré však zostalo nesplnené.
Po smrti grófa Jána v roku 1908 prepukli dedičské spory, ktoré viedli k dohode s československým štátom v roku 1923. V roku 1930 Pálffyovci predali zámok s anglickým parkom mestu Pezinok. V tom čase bol už zámok v zdevastovanom stave. Neskôr sa stal vlastníkom Slovenské vinohradnícke družstvo, pričom severné krídlo bolo dostavané v medzivojnovom období a ďalšia prestavba prebehla v roku 1961. Po znárodnení prevzali zámok štátne Vinárske závody, súčasťou ktorých sa stala aj pezinská pálenica.

Komplexná obnova a premena na moderný komplex
Rozsiahla kompletná rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky - zámku v Pezinku - začala v októbri 2017 a bola úspešne dokončená v máji 2019. Nosnou ideou obnovy sa stala myšlienka vrátiť zámku charakter historicky cenných priestorov, pri zachovaní citlivého špecifického prístupu smerujúceho ku skĺbeniu funkčnosti a estetiky.
Obnova historickej časti zámku spočívala v odstránení sekundárnych konštrukcií - murív a deliacich priečok, ktoré potlačili pôvodný charakter objektu a urobili z neho zle udržiavaný a pochmúrne pôsobiaci celok. V rámci obnovy vznikli nové priestory pre historické múzeum, novú kaplnku a priestory medzinárodnej umeleckej galérie skla. Vrátili sa Pálffyho apartmány, ktoré boli obnovené na základe zachovaných dobových fotografií, aby čo najvernejšie pripomínali ich minulosť. Sprístupnené boli priestory historickej kaplnky a vybudovala sa honosná Zlatá sála, ktorá je dnes pýchou zámku. V podkroví nadväzujúcom na novú hotelovú časť vzniklo aj divadielko.
Súbežne s obnovou historickej budovy prebiehala aj prestavba administratívnej časti na moderný hotel Palace Art Hotel. Táto prestavba vytvorila tri nadzemné podlažia s obytným podkrovím a technickými priestormi v časti krovu, pričom sa zároveň vytvorili podmienky na prepojenie hotelovej časti s historickými priestormi. Cieľom bolo minimalizovať zásah do historického interiéru, čo sa prejavilo napríklad v spôsobe privádzania vzduchu do banketovej sály cez atypické štrbiny uložené v obvode stropu a v štukatúrach, pričom na odvod vzduchu sú využívané vertikálne šachty v rohoch sály. Na chladenie priestoru boli navrhnuté kanálové jednotky s priamym chladením, osadené nad stropom, s distribúciou vzduchu cez špeciálne upravené stredové svietidlá.

Moderné technológie a udržateľnosť
V objekte bol inštalovaný integrovaný prístupový systém s meraním a reguláciou, ktorý kombinuje flexibilitu elektronického prístupu pomocou bezdotykových čipov s maximálnym šetrením elektrickej a tepelnej energie. Systém automaticky riadi parametre vykurovacích okruhov, klimatizácií, vzduchotechnických jednotiek a spotrebičov elektrickej energie na základe prítomnosti osôb v jednotlivých miestnostiach, čím prispieva k udržateľnosti a efektívnemu hospodáreniu s energiami.
Dosiahnutie cieľa skĺbenia funkčnosti a estetiky v pamiatkovo chránenom objekte nebolo možné bez každodennej spolupráce stavebníka, architekta, projektanta interiérov a technologických zriadení objektu. Dôraz na výtvarné, materiálové a remeselné stvárnenie jednotlivých priestorov bol kladený pri každom kroku obnovy. Dobové prvky sú hojne využité pri keramických podlahách, drevených obkladoch stropov či stĺpov a štukatérskych ozdobách, čím sa obnovuje autentická atmosféra minulých čias.

Ponuka pre návštevníkov a komunitu
V súčasnosti je historická časť zámku sprístupnená verejnosti prostredníctvom organizovaných prehliadok s rôznymi expozíciami. Návštevníci majú možnosť vidieť niekoľko izieb, ktoré patrili šľachte, súkromné spálne a dobové portréty. Zlatá sála patrí medzi vrcholné zážitky prehliadky, rovnako ako Galéria skla s umeleckými dielami popredných slovenských, českých a svetových sklárskych majstrov, vrátane diel amerického umelca Dalea Chihulyho. V priestoroch zámku sa nachádza aj expozícia Národného salónu vín a dobové vinárske pivnice s obrovskými sudmi zdobenými obrazcami.
Pezinský zámok, resp. Palace Art Hotel, sa nachádza v priestoroch zámockého parku, ktorý bol v roku 1844 premenený na anglický park a v roku 1963 sa stal kultúrnou pamiatkou. Park, ktorý si mesto Pezinok ponechalo dodnes, je miestom oddychu s jazierkom, vzácnymi drevinami a detským ihriskom. V areáli s rozlohou 5 hektárov sídli aj Centrum voľného času. Park je miestom, kde sa dá stretnúť s rôznymi druhmi vtáctva a inou faunou, pričom jeho vzhľad sa priebežne mení s cieľom zachovať jeho krásu a ekologickú rovnováhu.
Zámok Pezinok - Komentovaná prehliadka exteriérov a interiérov histórie Vodného hradu Pezinok
Zámok ako centrum kultúry a vinárstva
Palace Art Hotel Pezinok svojim návštevníkom ponúka nielen komfortné ubytovanie, ale aj priestory na organizovanie exkluzívnych pracovných stretnutí, kongresov či nezabudnuteľných svadieb. Možnosť využiť elegantnú galériu umeleckého skla pre prezentácie alebo mítingy dopĺňa ponuku. Súčasťou hotela je aj wellness svet. Vzhľadom na to, že Pezinok je známe vinárske mesto, špecialitou kraja je samozrejme víno. Malokarpatská oblasť, kde sa Pezinok nachádza, je najväčšou vinohradníckou oblasťou Slovenska, a Malokarpatská vínna cesta ponúka zážitky nielen milovníkom vína, ale aj histórie, architektúry a prírody.
Rekonštrukcia zámku v Pezinku predstavuje ukážkový príklad úspešnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky, ktorá prinavrátila takmer osemstoročnému zámku život a stala sa centrom kultúrneho a spoločenského diania. Projekt úspešne prepojil minulosť s prítomnosťou, čím vytvoril priestor, ktorý rešpektuje svoju bohatú históriu a zároveň spĺňa nároky moderného sveta.
tags: #pezinsky #zamok #rekonstrukcia