Závislosť Slovenska od ruského plynu sa stáva minulosťou. Otvára sa nová cesta z kaspického regiónu, ktorá má ambíciu posilniť energetickú bezpečnosť krajiny a celej Európy. Tento strategický posun je reakciou na geopolitické realitu a snahu o zníženie rizík spojených s jedným dominantným dodávateľom. Realizácia projektu prepravy zemného plynu z Azerbajdžanu by významne prispela k úsiliu Európskej únie, vrátane Slovenska, o diverzifikáciu plynových trás a zdrojov.
Slovensko a jeho plynová závislosť: Minulosť a súčasnosť
Slovensko je v súčasnosti zásobované najmä ruským zemným plynom. Táto situácia je daná historicky a do značnej miery aj cenovou dostupnosťou, ktorá je často spojená s efektívnejšou prepravou. Podiel zemného plynu na celkovej spotrebe primárnej energie na Slovensku v roku 2020 predstavoval približne 25%, čo je vyššie ako v Česku (18%) či Poľsku (17%), ale nižšie ako v Maďarsku (34%). V roku 2020 dosiahla spotreba zemného plynu na Slovensku úroveň 5 miliárd m³. Domáca ťažba zemného plynu pokrýva len zanedbateľnú časť spotreby, približne 75 miliónov m³, čo predstavuje len asi 1,5%. Odhaduje sa, že v roku 2021 sa na Slovensko doviezlo z Ruska približne 3,2 až 3,5 miliardy m³ zemného plynu. Podiel závislosti na dovoze ruského zemného plynu poklesol z 88% v roku 2020 na 69% v roku 2021.
Spotreba zemného plynu na Slovensku v posledných rokoch stagnuje a pohybuje sa okolo 5 miliárd m³ ročne. V minulosti bola spotreba vyššia, napríklad v roku 2003 dosiahla 6,8 miliardy m³. Mesačná spotreba kolíše v závislosti od ročného obdobia. V zimných mesiacoch, počas vykurovacej sezóny, môže dosiahnuť 500 až 700 miliónov m³ mesačne, zatiaľ čo v letných mesiacoch to môže byť 100 až 200 miliónov m³. Pri pohľade na odberateľské kategórie v roku 2020 tvoril podiel veľkoodberu takmer 55% celkovej spotreby, zatiaľ čo podiel obyvateľstva predstavoval približne 28%.
Hrozba prerušenia dodávok a potreba diverzifikácie
Kľúčovým momentom, ktorý urýchlil snahy o diverzifikáciu, je potenciálne zastavenie transportu ruského plynu cez Ukrajinu od budúceho roka. Ak by k tomu došlo, Slovensko by muselo hľadať alternatívne zdroje. Nákup plynu z iných zdrojov by však mohol byť spojený s drahšou prepravou cez západné trasy. Aj preto znie optimisticky ekonomicky výhodnejší plán dovozu zemného plynu od Kaspického mora cez balkánske krajiny.
Európska únia ako celok dovážala v roku 2021 z Ruska okolo 155 miliárd m³ plynu, z toho 140 miliárd m³ plynovodmi. Nórsko exportovalo v roku 2021 do EÚ 113 miliárd m³, Alžírsko asi 53 miliárd m³ a USA dodali okolo 22 miliárd m³ LNG. Katar exportoval v roku 2021 do EÚ približne 23 miliárd m³. Hoci tieto alternatívne zdroje spolu s potenciálnym navýšením exportu z USA a Kataru do roku 2030 (o približne 100 miliárd m³) predstavujú významný objem, pokrytie celkového ruského importu (155 miliárd m³) by bolo náročné, najmä s ohľadom na smerovanie väčšiny LNG exportu do Ázie. Dôležitá je aj infraštruktúra, pretože regazifikačná kapacita LNG terminálov v EÚ spolu s Veľkou Britániou (cca 200 miliárd m³ ročne) by síce teoreticky mohla pokryť 60% ruského importu, avšak vyžaduje si prebudovanie plynovodných trás pre tranzit do vnútrozemia.
Projekt Solidarity Ring: Nová plynová cesta
Slovensko aktívne podporuje projekt Solidarity Ring, ktorý je zameraný na dodávky zemného plynu z oblasti Kaspického mora. Tento projekt počíta s využitím modernizovaných prepravných systémov na zemný plyn v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku. Ministerka hospodárstva Denisa Saková potvrdila podporu projektu po stretnutí s azerbajdžanským ministrom hospodárstva. „Toto riešenie by efektívne pomohlo posilniť diverzifikáciu prepravných trás a zdrojov zemného plynu v regiónoch strednej a juhovýchodnej Európy, ktoré sú závislé od dodávok plynu z Ruska,“ uviedla ministerka.
Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský dodal, že iniciatíva Solidarity Ring je zameraná na prepravu azerbajdžanského plynu s cieľom výrazne zvýšiť úroveň energetickej bezpečnosti na Slovensku a ukončiť závislosť od Ruska. V prvej fáze by sa do regiónu mohlo dostať až päť miliárd kubických metrov zemného plynu z Azerbajdžanu.
Strategické prepojenia a možnosti dovozu
Prepravcovia z Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska majú za cieľ spolu s azerbajdžanským producentom zvýšiť objem dovozu plynu cez existujúcu infraštruktúru, pričom je potrebné zvýšiť kapacity cezhraničných prepojení.
Slovensko by mohlo odoberať nórsky zemný plyn cez plynovod Baltic Pipe, ktorý má viesť z Nórska cez Dánsko do Poľska. Tento plynovod, momentálne vo výstavbe, by mal byť spustený do prevádzky v októbri alebo novembri 2022 s nominálnou prepravnou kapacitou 10 miliárd m³ ročne. Prepojovací plynovod Poľsko - Slovensko, plánovaný do prevádzky v druhej polovici roka 2022, by mal umožniť prepravu plynu z poľského LNG terminálu Świnoujście alebo nórskeho plynu z Baltic Pipe smerom na Slovensko. Jeho plánovaná kapacita je 4,7 miliardy m³ v smere na Slovensko. Poľský LNG terminál Świnoujście má v súčasnosti kapacitu 5 miliárd m³ LNG ročne, s plánovaným navýšením na 7,5 miliardy m³ koncom roka 2023.
Slovensko môže odoberať zemný plyn aj z LNG terminálu Krk v Chorvátsku, ktorý bol spustený do prevádzky v januári 2021 s kapacitou 2,6 miliardy m³ LNG ročne. Vďaka prepojeniam s Maďarskom a Slovinskom je chorvátska prepravná sústava integrovaná do plynárenskej sústavy EÚ. Obojsmerný prepojovací plynovod medzi Veľkými Zlievcami a maďarskou obcou Vecsés, spájajúci slovenské a maďarské systémy od roku 2015, umožňuje prepravu plynu z terminálu Krk a v budúcnosti aj z iných trás. Jeho súčasná ročná kapacita je 4,5 miliardy m³ v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m³ smerom na Slovensko. Plánuje sa navýšenie kapacity do roku 2024 na 5,3 miliardy m³ ročne.
Potenciálnym zdrojom neruského zemného plynu môže byť aj plynovod Balkan Stream, ktorý nadväzuje na Turkish Stream. Turkish Stream má kapacitu 31,5 miliardy m³ ročne, pričom jeho druhá vetva smeruje do Bulharska, Srbska a Maďarska.
Ďalšou možnosťou je využitie plynovodu Trans Anatolian, ktorý spája azerbajdžanské plynové pole Shah Deniz s Európou. Jeho kapacita v počiatočnej fáze je 16 miliárd m³ ročne, s plánovaným navýšením až na 60 miliárd m³ v konečnej fáze. Maďarsko plánuje cez tento plynovod nakupovať z Azerbajdžanu 1 až 2 miliardy m³ zemného plynu od roku 2023.
Spoločnosť SPP už podnikla kroky k diverzifikácii nákupom skvapalneného zemného plynu (LNG). V marci 2022 bola realizovaná prvá objednávka v objeme 80 miliónov m³ do LNG terminálu Krk, s ďalšou dodávkou v máji 2022. Časť tohto objemu (cca 5 miliónov m³) plánuje SPP poskytnúť svojej českej dcérskej spoločnosti.
Dochádza Európe palivo?
Výzvy a alternatívy: Obnoviteľné zdroje a energetická efektívnosť
Hoci diverzifikácia zdrojov je nevyhnutná, plná náhrada ruského plynu alternatívnymi zdrojmi nie je v blízkej budúcnosti jednoduchá. Okrem logistických a infraštruktúrnych výziev je potrebné brať do úvahy aj environmentálny aspekt. Zemný plyn je fosílne palivo a jeho spaľovanie produkuje emisie oxidu uhličitého. Z plynárenskej infraštruktúry tiež uniká metán, silný skleníkový plyn.
Preto je kľúčové zameranie sa na znižovanie celkovej spotreby zemného plynu a postupné nahradzovanie inými zdrojmi energie, najmä obnoviteľnými. Slovensko má potenciál vo využívaní geotermálnej energie, podpory inštalácie tepelných čerpadiel a vykurovania biomasou. Napríklad, najväčší výrobca umelých hnojív na Slovensku, Duslo Šaľa, spotrebuje ročne asi 0,5 miliardy m³ zemného plynu (cca 10% celkovej spotreby), pričom jeho prevádzka je kľúčová pre celý priemysel. Tepláreň TEKO Košice by mohla znížiť spotrebu energie využitím geotermálnej energie.
Snahy o obnovenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, aj napriek snahám o diverzifikáciu, pokračujú. SPP navrhol nákup ruského plynu na rusko-ukrajinskej hranici a jeho prepravu cez ukrajinskú sústavu, pričom bola založená dcérska spoločnosť SPP Plus na obchodovanie na Ukrajine. Tento model má ambíciu dodať plyn aj pre iných klientov v EÚ.
Napriek snahám o diverzifikáciu a hľadaniu alternatívnych trás, Slovensko sa stále potýka s výzvami v oblasti prepravných kapacít. Ako uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková, bez obnovenia dodávok cez Ukrajinu je krajina na konci každého potrubia a je odkázaná na prenosové kapacity susedných krajín.
V konečnom dôsledku neexistuje jedno univerzálne riešenie. Úspech spočíva v kombinácii rôznych prístupov: diverzifikácia zdrojov, investície do infraštruktúry, podpora obnoviteľných zdrojov energie a zvyšovanie energetickej efektívnosti. Len tak môže Slovensko dosiahnuť skutočnú energetickú nezávislosť a bezpečnosť.
tags: #rekonstrukcia #plynovych #tras