Peter Žiga: Cesta od podnikania k vysokej politike a jej súvislosti

Ing. Peter Žiga, PhD., narodený 27. júla 1972 v Košiciach, predstavuje postavu, ktorá sa výrazne etablovala v slovenskej politike, pričom jeho kariéra má korene aj v podnikaní, najmä v oblasti drevárskeho priemyslu. Jeho životopis odráža dynamický prechod od riaditeľských a konateľských pozícií v rôznych spoločnostiach k poslaneckej lavici a následne k ministerským kreslám.

Peter Žiga

Počiatky a vzdelanie

Peter Žiga absolvoval štúdium na Podnikovohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, s pobočkou v Košiciach, v rokoch 1990 - 1995. Počas štúdia, v roku 1991, sa zúčastnil kurzu pre študentov z východnej Európy organizovaného Union Bank of Switzerland vo švajčiarskom St. Gallene. Táto medzinárodná skúsenosť naznačuje jeho skorý záujem o globálny obchod a financie.

Po ukončení vysokoškolského štúdia sa začal naplno venovať podnikaniu. Pôsobil ako zástupca a konateľ v niekoľkých slovenských aj zahraničných firmách. Jeho kariérna cesta viedla aj cez významné finančné inštitúcie, ako bola Všeobecná a úverová banka (VÚB) a Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Tieto skúsenosti mu poskytli cenný prehľad o fungovaní ekonomiky a medzinárodných obchodných vzťahoch.

Podnikateľské aktivity a rodinné väzby

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia Peter Žiga založil firmu Taper, ktorá sa primárne zameriavala na obchodovanie s drevom. Jeho matka, Tatiana Žigová, je v súčasnosti konateľkou firmy Taper Group, a.s., ktorá obchoduje s drevom a podľa dostupných informácií patrila v minulosti jeho synovi. Manželka Petra Žigu, Renáta Žigová, pôsobí ako konateľka spolu s jeho matkou v jeho firme Taper a FINAN, ktorá sa zaoberá predajom nehnuteľností. Spolu s manželkou majú dve deti.

V roku 2016 bola spoločnosti Taper ako právnickej osobe vznesené obvinenie z podvodov s vratkami DPH. Vyšetrovanie týchto podozrení malo aj trestnoprávne pokračovanie. Tento prípad dozoroval špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý je dnes stíhaný väzobne pre obvinenia zo spolupráce so zločineckou skupinou. Na tomto prípade pracoval aj vtedajší šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý začal po akcii BOŽIE MLYNY vypovedať aj k spomínanej kauze Taper.

Podľa informácií z roku 2017, firma Taper dosahovala značné obraty a zisky. V roku 2016 mala firma zisk 140 tisíc eur pri obrate 39 miliónov eur. Aktivisti vtedy poukázali na to, že na luxusné rodinné sídlo, ktoré malo patriť ministrovi Petrovi Žigovi v Košiciach a bolo takmer pred dokončením, by musel minister investovať približne 20 ročných ziskov firmy Taper na úrovni spomínaného obratu. Minister hospodárstva Žiga vtedy označil tieto informácie za nepravdivé, rovnako ako tvrdenia o vzniku firmy Taper v roku 2010 s obratom 10 tisíc eur.

Obchod s drevom

Vstup do politiky a kariérny rast

Peter Žiga vstúpil do politiky v roku 2006, keď sa stal členom strany Smer-SD a predsedom jej krajskej organizácie v Košiciach. V tom istom roku bol zvolený za poslanca Národnej rady (NR) SR a zároveň sa stal štátnym tajomníkom na Ministerstve hospodárstva SR.

V roku 2010 bol opätovne zvolený za poslanca NR SR, kde zastával pozíciu predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Táto funkcia mu umožnila nahliadnuť do citlivých oblastí bezpečnostných zložiek štátu.

V predčasných parlamentných voľbách v marci 2012 bol opäť zvolený za poslanca za stranu Smer-SD a v druhej vláde Roberta Fica sa stal ministrom životného prostredia. Počas jeho pôsobenia na tomto ministerstve sa prevalilo viacero káuz týkajúcich sa rozkrádania verejných financií a eurofondov, ktoré sa začali vyšetrovať až po nástupe novej vlády.

Vo voľbách do NR SR v marci 2016 bol Peter Žiga opäť zvolený za poslanca za stranu Smer-SD. Dňa 23. marca 2016 bol vymenovaný za ministra hospodárstva v tretej vláde Roberta Fica. V roku 2016 ho portál EurActiv zaradil medzi 40 najvplyvnejších ľudí slovenskej energetiky, čo svedčí o jeho významnom postavení v tejto kľúčovej oblasti.

Budova Národnej rady SR

Politická kríza a nová vláda

V marci 2018, po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, došlo k vážnej politickej kríze na Slovensku. Vtedajší premiér Robert Fico podal demisiu, rovnako ako minister kultúry Marek Maďarič. Riadením ministerstva bol dočasne poverený Peter Pellegrini. Následne bol Peter Pellegrini prezidentom Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády, ktorá nahradila tretiu vládu Roberta Fica.

V tejto novej vláde Petra Pellegriniho si Peter Žiga opäť udržal post ministra hospodárstva a túto funkciu zastával aj naďalej. Vymenovanie novej vlády malo byť upokojením politickej situácie po vražde novinára, ktorý písal o prepojeniach politikov Smeru na taliansku mafiu 'Ndrangheta.

Po parlamentných voľbách v roku 2020 bol Peter Žiga opäť zvolený za poslanca NR SR za stranu Smer-SD. Od 7. apríla 2024 do 26. apríla 2024 zastával pozíciu zastupujúceho predsedu Národnej rady SR. Od 25. októbra 2023 pôsobí ako podpredseda Národnej rady SR.

Hlas nominuje za podpredsedu parlamentu Petra Žigu

Svedectvo a obvinenia

Bývalý šéf Národnej jednotky finančnej polície NAKA, Bernard Slobodník, vo svojich výpovediach v rôznych kauzách uviedol informácie týkajúce sa aj Petra Žigu. Slobodník opísal stretnutie v bratislavskom hoteli Aston, na ktorom sa mali zúčastniť obvinený podnikateľ Norbert Bödör, exminister životného prostredia Peter Žiga, policajt Marián Kučerka a samotný Slobodník. Podľa jeho slov, Peter Žiga na tomto stretnutí vyjadril nedôveru v trestnú činnosť Štefana Žigu a jeho firmy.

Neskôr, po akcii BOŽIE MLYNY, začal Ľudovít Makó vypovedať aj k spomínanej kauze Taper. Tieto udalosti naznačujú prepojenie politických a podnikateľských kruhov a otvárajú otázky týkajúce sa možných nelegálnych aktivít a korupcie.

Peter Žiga ovláda nemecký, anglický a ruský jazyk, čo mu umožňuje efektívnu komunikáciu na medzinárodnej úrovni. Jeho politická kariéra, hoci úspešná v zmysle dosiahnutia vysokých funkcií, je zároveň spojená s kontroverziami a vyšetrovaniami, ktoré vrhajú tieň na jeho pôsobenie vo verejnej správe. Jeho cesta od podnikania k vysokej politike je príkladom komplexných vzťahov medzi biznisom, mocou a verejným záujmom na Slovensku.

Budova Európskeho parlamentu

tags: #peter #ziga #sprava #trvale #bydlisko