Pes je pre mnohých ľudí členom rodiny - spoločníkom na prechádzkach, verným poslucháčom aj tým, kto nás dokáže rozveseliť jediným pohľadom. Keď sa však náš štvornohý priateľ začne správať nepokojne, behá hore dole a javí známky diskomfortu, je prirodzené, že sa oňho začneme báť. Poruchy nervového systému u psov môžu mať mnoho príčin, od vážnych zdravotných problémov až po stres a úzkosť. V tomto článku sa ponoríme do rôznych aspektov týchto problémov, aby sme vám pomohli lepšie pochopiť, čo sa deje s vaším psom a ako mu môžete účinne pomôcť.
Príčiny nepokoja u psov: Neurologické problémy a ich prejavy
Nepokojné správanie psa, ktoré sa prejavuje neustálym behaním hore dole, môže byť signálom rôznych zdravotných problémov, predovšetkým tých, ktoré postihujú nervový systém. Ak sa jedná o infekciu, často ju sprevádza horúčka. Nervové choroby u psov sa však môžu prejavovať aj inak:
- Poruchy zmyslov: Pes môže stratiť čuch, sluch alebo zrak.
- Neurologické prejavy: Medzi ne patrí trasenie, apatia, kŕče, krívanie, ovisnutá hlava na stranu, nekontrolovateľné močenie a vyprázdňovanie sa.
- Zmeny v správaní: Pes sa môže stať neobvykle plachým, agresívnym alebo naopak apatickým.

Epilepsia a iné záchvatové stavy
Nie za každou epileptickou príhodou sa ukrýva naozajstná epilepsia. Naozajstnú epilepsiu nesprevádzajú žiadne očividné zmeny na mozgu. Oproti tomu ataky, ktoré nie sú vyvolané epilepsiou, poukazujú na mozgovú poruchu, ktorá je podmienená infekciou, otravou alebo tumorom. V oboch prípadoch sú psi najskôr nekľudní, samotný atak je väčšinou sprevádzaný krátkodobou stratou vedomia a rôznymi kŕčmi, pri ktorých pes leží na zemi. V takýchto prípadoch môže dôjsť k úniku moču alebo výkalov, tiež k zastaveniu dychu.
Ak príznaky prichádzajú bez prerušenia, jedná sa už o životunebezpečný stav, a v takom prípade musíte neodkladne vyhľadať lekára špecialistu, najčastejšie neurológa, prípadne minimálne veterinára. Špecialista postupne overí všetky možné príčiny záchvatu a vylúči tie nesprávne. Ďalšia diagnostika bude prebiehať na základe počítačovej expertízy alebo magnetickej rezonancie, aby mohla byť vylúčená prítomnosť nádoru. Ak neprichádzajú do úvahy žiadne ďalšie príčiny nástupu záchvatu, potom hovoríme o „naozajstnej“ epilepsii, ktorá je liečená antiepileptikami, tie sú väčšinou podávané celý život. Pravidelné kontroly u lekára sú nevyhnutné.
Ak má váš psík epileptický záchvat a do toho kŕče, môže na vás celá situácia pôsobiť desivo. Myslite celú dobu na to, že počas záchvatu sa váš miláčik nemôže kontrolovať a dávajte pozor na to, aby vás nepohrýzol - psa nedržte a neskúšajte mu ani orálne podávať lieky! Nechajte ho v kľude, zatemnite miestnosť. Ak pes ešte s týmto problémom nebol v starostlivosti veterinára, tak ho kontaktujte alebo oslovte veterinárnu kliniku. Hneď po záchvate si urobte poznámky o tom, ako dlho trval, aké boli prejavy a symptómy, to všetko sú veci, ktoré budú vášmu veterinárovi pri diagnostike nápomocné.
Pochopenie idiopatickej epilepsie u psov a mačiek: Príznaky, diagnostika a liečba
Úrazy hlavy a ich následky
Ak je mozog poškodený vplyvom nehody, môže sa táto skutočnosť prejaviť poruchami vedomia, pohybov, zmenami v reakciách zorníc, pomalou tepovou frekvenciou alebo všeobecne otupenosťou. Ak podobné prejavy registrujete, vezmite psíka čo najkratšou cestou k veterinárovi a dbajte na kľudný prevoz psíka na miesto ošetrenia.
Infekčné ochorenia s neurologickými prejavmi
Besnota: Najznámejším druhom infekcie je pravdepodobne besnota, ktorá je prenosná aj na človeka a patrí k ochoreniam, proti ktorým je povinné zviera nechať zaočkovať. Vírus napadne behom 14-30 dní mozog a dôjde k výrazným zmenám v správaní: napríklad divoké zvieratá sa znenazdania vyskytnú v blízkosti človeka. Ďalšia fáza choroby sa prejavuje nekľudom, ktorý so sebou prináša agresivitu. Mnohí jedinci nemôžu vplyvom ochrnutia zadných mozgových nervov prehĺtať, kvôli čomu pes slintá alebo chrapľavo šteká. Nakoniec vedie besnota k celkovému ochromeniu zvieraťa a po zhruba dvoch týždňoch spôsobuje smrť. Pri podozrení na besnotu sú zvieratá bez výnimky z úradného poverenia odsúdené k usmrteniu - neexistuje žiadna terapia alebo injekcia, ktorá by mohla zviera po nakazení zachrániť. Potom, čo zviera získa v šteňacom veku základnú imunitu, stačí jedinca podľa typu vakcíny preočkovať zhruba raz za 3 roky.
Kliešťová encefalitída: Hoci je známych len málo prípadov, môžu psy ochorieť aj na kliešťovú encefalitídu. Jedná sa o infekciu, ktorá je prenášaná kliešťami, napadá najskôr mozgové blany a následne mozog samotný. Prejavuje sa kŕčmi, ochrnutím, triaškou a bolesťami. Symptómy sa čiastočne podobajú besnote. Len vo vzácnych prípadoch je zviera uzdravené prostredníctvom včasnej terapie a kľudového režimu. V oblastiach, kde je zvýšené množstvo kliešťov je preto vhodné zvieraťu aplikovať preparáty, ktoré odpudzujú kliešte.
Aujeszkyho choroba: Ďalším ochorením, ktoré je treba zahrnúť do tejto škály ochorení nervového systému, je Aujeszkyho choroba. Jedná sa o vírusové ochorenie, ktoré napáda nervový systém a spôsobuje kŕče, svrbenie a ochrnutie. Ochorenie je vždy smrteľné, avšak v posledných rokoch sa vyskytuje veľmi zriedkavo.
Starnutie a pohybové problémy: Nenápadné príznaky
S pribúdajúcim vekom sa mení aj správanie psa a jeho telo. Pohybové problémy psa často prichádzajú nenápadne a majiteľ si ich spočiatku ani nevšimne. Až kým sa z drobných prejavov nestane každodenná realita. Prečo sa to vlastne deje? Ako je možné, že aj navonok zdravý pes má zrazu pohybové problémy? Pohybové problémy u psov môžu mať množstvo príčin - od prirodzeného starnutia až po konkrétne ochorenia či vrodené predispozície.
Degeneratívne ochorenia spojené s vekom
Osteoartróza: Osteoartróza je u starších psov bežnou príčinou krívania. Spôsobuje ju postupné opotrebovanie chrupavky, ktorá pokrýva kĺby. Vzhľadom na pomalú regeneráciu buniek u starnúcich psov na toto ochorenie, žiaľ, neexistuje liek. Bolesti kĺbov alebo ťažkosti pri pohybe sa niekedy považujú len za znak starnutia psa. Pravdepodobnosť osteoartrózy je vyššia u psov trpiacich nadváhou, a to z dôvodu zvýšeného tlaku na kĺby. Udržiavanie ideálnej hmotnosti psa je preto dobré preventívne opatrenie.
Syndróm kognitívnej dysfunkcie (CSD): S postupným starnutím psa si uňho môžete všimnúť zmeny správania. Stav ciev psa starnutím zhoršuje, čím sa znižuje prietok krvi a kyslíka do mozgu. Toto ochorenie môže byť pre psa veľmi stresujúce, no je možné ho zmierniť. Doprajte psovi krátke, pravidelné prechádzky a opakujte si pokyny, ktoré ste ho naučili, keď bol ešte šteňaťom. Váš seniorský pes nemusí týmito bežnými neduhmi zbytočne trpieť.
Starnutie má dopad aj na vnútorné orgány, vrátane mozgu. Degenerácia mozgu býva často zo začiatku nepatrná a má tendenciu progredovať pomaly. Starnúce psy často trpia poklesom kognitívnych funkcií mozgu (pamäť, učenie, vnímanie, vedomie). Táto dysfunkcia sa môže prejaviť dezorientáciou, zabúdaním naučených povelov, stratou záujmu o kontakt s ľuďmi, strachom/úzkosťou z neznámych ale aj známych vecí a situácií. Pes začína mať čoraz väčší problém rozpoznávať ľudí, miesta alebo iné zvieratá.
Súbor týchto príznakov sa nazýva Syndróm kognitívnej dysfunkcie alebo aj Syndróm starých psov a dá sa prirovnať k Alzheimerovej chorobe u ľudí. Jedná sa o neurodegeneratívne ochorenie, ktorého výsledkom sú zmeny v rozpoznávaní, pamäti, učení. Päťdesiat percent psov nad 10 rokov má jeden alebo viac prejavov tohto ochorenia. CSD je progresívne ochorenie, ktoré má za následok stupňovanie senilného správania psa.
Jedným z hlavných príznakov CSD je dezorientácia. Pes začne mať problém s orientáciou na známych miestach - v domácnosti, na záhrade, nerozpoznáva členov rodiny, nereaguje na gestá, povely, vlastné meno. Mení sa aj spánkový režim - predlžuje sa doba spánku počas dňa, no pes spí v noci menej. Klesá aktivita, ktorú pes volí účelovo a stúpa bezcieľne potulovanie sa po priestore.
Hygienické návyky môžu začať byť tiež problematické. Pes môže začať vykonávať potrebu vo vnútri, niekedy aj za prítomnosti majiteľa a čoraz menej dávať najavo, kedy má záujem o venčenie. Často klesá tiež záujem o členov rodiny - vyžadujú si menej pozornosti, odídu počas hladkania, sú menej nadšené pri vítaní alebo už nevítajú vôbec. Niektoré psy naopak vyžadujú nepretržitú pozornosť.
Tieto zmeny správania ale nemusia vždy znamenať, že sa jedná o kognitívnu dysfunkciu. Môžu byť tiež spôsobené zdravotnými problémami, čo je nutné odlíšiť. Orgánové zlyhanie, infekcia, onkologické ochorenie alebo vedľajšie účinky liekov môžu tiež zapríčiniť zmeny v správaní, resp. môžu komplikovať stav psa-seniora.
Neexistuje špecifický test na CSD a pri diagnostike hrajú dôležitú úlohu anamnestické údaje - príznaky (o aké príznaky sa jedná, kedy začali, ako dlho trvajú, ich intenzita, atď.). Geriatrická preventívna prehliadka u veterinárneho lekára: Starostlivosť o staršie psy by mala byť zameraná na prevenciu predčasného starnutia, minimalizáciu fyzického a emočného stresu a uspokojenie špeciálnych potrieb seniora.
Vo všeobecnosti platí, že čím je zviera staršie, tým je imunitný systém menej efektívny, zvyšuje sa riziko rastu tumorov, funkčnosť vnútorných orgánov klesá. Pes-senior by mal preto absolvovať minimálne raz ročne preventívnu návštevu veterinárneho lekára, a to aj v prípade, že sa nám zdá zdravý. Táto preventívna prehliadka by mala pozostávať z kompletného klinického vyšetrenia, odberov krvi, USG vyšetrenia brušnej dutiny a RTG vyšetrenia hrudníka. Tieto sú dôležité kvôli prípadnému výskytu tumorov, ktoré ešte nemusia psíkovi spôsobovať viditeľné ťažkosti a klinickým vyšetrením a laboratórnym vyšetrením krvi ich nevieme odhaliť. Kombináciou týchto vyšetrení môžeme mnoho ochorení zachytiť vo včasnom štádiu a tým pádom začať liečbu skôr, respektíve aspoň spomaliť progres ochorenia alebo zmierniť bolesť.
Kedy zvýšiť pozornosť: Ak spozorujete niektoré z nasledujúcich príznakov, urýchlene navštívte veterinárneho lekára: strata chuti do jedla alebo strata hmotnosti, kašeľ, zvýšené pitie/močenie, zmeny v trávení - hnačky/zápchy, zmeny telesnej teploty, srdcovej frekvencie alebo dýchania, rast novotvarov kdekoľvek na tele, intolerancia záťaže.
Na záver: Ak máte staršieho psíka, je veľmi pravdepodobné, že sa s príznakmi CSD skôr či neskôr stretnete. Nie je hneď dôvod na paniku, často stačí len postupná zmena návykov a zohľadnenie špecifických potrieb vášho psíka-seniora, ako napr. nájdenie teplého, pohodlného miesta, ktoré bude zároveň blízko centra diania v domácnosti. Zaradenie aktivít, pri ktorých bude pes čo najviac vo vašej spoločnosti, čo mu dá pocit, že je docenený a stále potrebný atď. Treba zároveň pozorne sledovať aj odchýlky v správaní vášho psíka a v prípade akéhokoľvek podozrenia radšej navštíviť veterinárneho lekára. Niekedy je totiž skutočne náročné rozlíšiť, či sa jedná o prejavy „senility“ alebo ide o závažné ochorenie. Psy-seniori sú totiž náchylnejšie (tak ako starší ľudia) k ochoreniam.
Sivý zákal: Jedným ochorením spoločným pre všetky plemená a veľkosti psa je vývoj sivého zákalu. Tak ako u ľudí, aj u psov sa vyvíja sivý zákal postupným nahromadením buniek tvoriacich šošovku nad okom, ktoré sa nakoniec stanú nepriehľadnými. U psov s cukrovkou sa vyvíja sivý zákal rýchlejšie, pretože súvisí s prebytkom glukózy v krvi. Cukrovka samotná sa častejšie vyskytuje u obéznych psov. Udržiavanie ideálnej telesnej hmotnosti vášho psa je preto dobrým spôsobom, ako zabrániť súvisiacim zdravotným ochoreniam, ako je sivý zákal. Pravidelné návštevy veterinára môžu pomôcť toto ochorenie včas podchytiť.
Hypotyreóza: Toto je najčastejšie hormonálne ochorenie u psov. Vyskytuje sa, keď sa činnosť štítnej žľazy začne znižovať a stane sa nedostatočnou. Ak váš starší pes trpí hypotyreózou, priberá aj napriek tomu, že potrava sa nemení. Pes môže vykazovať neochotu cvičiť, ako aj slabosť a úzkosť. Toto ochorenie ovplyvňuje tiež srsť psa, ktorá začne byť matná a suchá a sprevádza ju pĺznutie.
Zranenia pohybového aparátu
Zlomeniny, vykĺbenia, natrhnuté väzy či svalové poranenia môžu zanechať dlhodobé následky. Artróza, zápaly kĺbov, degeneratívne ochorenia chrbtice alebo medzistavcové platničky patria medzi najčastejšie zdravotné príčiny pohybových ťažkostí.
Vplyv hmotnosti a výživy
Nadmerná hmotnosť zaťažuje kĺby a kosti, čo môže viesť k predčasnému opotrebovaniu a bolesti zadných nôh u psa. Udržiavanie ideálnej hmotnosti psa je preto dobré preventívne opatrenie. Kvalita krmiva hrá pri zdraví pohybového aparátu kľúčovú úlohu. Ak psovi chýbajú dôležité živiny - napríklad vápnik, vitamíny, minerály či kolagén - jeho kosti, kĺby a väzy sú náchylnejšie na opotrebovanie a poškodenie.

Stres, úzkosť a zmeny správania: Skrytý nepokoj
Emócie ako stres, strach a úzkosť z odlúčenia môžu ovplyvniť aj zvieratá. K ich zvládnutiu prispieva vhodný prístup a jasná komunikácia, ale tiež využitie špeciálnych výživových doplnkov.
Príčiny stresu a úzkosti
Dôvodov, prečo je váš psík citlivejší na okolité vzruchy a trpí úzkosťou, môže byť viacero. Najčastejšie ide o zlé zážitky, ktoré si prináša napríklad z pobytu v útulku či z obdobia, kedy bol šteňaťom. Niekedy môže ísť o vrodenú predispozíciu, kedy má pes už pri narodení v sebe „zakódované“ určité vlastnosti, ktoré ho predurčujú na horšie vyrovnávanie sa so stresom.
Podľa stránky zoofix.cz je stres definovaný ako stav, kedy organizmus reaguje na ohrozenie a rozloží svoje sily tak, aby sa negatívnym vplyvom ubránil. Hoci sa vďaka nemu dokážeme adaptovať na nové podmienky, často býva príčinou zhoršenia zdravotného stavu alebo poklesu fyzickej výkonnosti. Netreba zabúdať, že stres, ktorý stojí za úzkostnými stavmi vášho psíka, môže negatívnym spôsobom narúšať jeho bežné fungovanie.
Prejavy úzkosti a stresu
Medzi najčastejšie prejavy úzkosti u psov patria:
- Štekanie: Žalostné a nadmerné hlasové prejavy môžu byť vyvolané uzavretým priestorom, nedostatkom pohybu, frustráciou, strachom alebo separačnou úzkosťou.
- Zrýchlené dýchanie: Je prirodzené v situácii, keď sa psík potrebuje ochladiť alebo sa namáhal. V stave pokoja môže byť príznakom úzkosti.
- Schovávanie sa: Pokiaľ je váš najlepší kamoš bežne mimoriadne spoločenský, no odrazu sa krčí kdesi v kúte, treba sa zamerať na odhalenie príčiny jeho úzkosti.
- Chvenie sa: Nekontrolovateľný tras sa u psov často objavuje pri búrke, u zverolekára a kaderníka, v neznámom prostredí alebo počas silvestrovských ohňostrojov.
- Naháňanie sa za chvostom: Pokiaľ nemáte doma šteniatko, takto by dospelý pes bežne reagovať nemal. Môže ísť o príznak, že sa nenachádza v psychickej pohode.
- Hyperaktivita: Vystresované zviera sa nedokáže sústrediť, necíti sa vo svojom domove bezpečne a pobehuje sem a tam. Prehnane reaguje na štandardné situácie, ktoré by ho inak nechávali v kľude.
- Ničenie vecí a špinenie v dome: Bohužiaľ, aj tieto prejavy patria k signálom, že váš pes trpí úzkosťou. Nezabúdajte, že práve žuvanie rôznych predmetov psa upokojuje a stres navyše negatívne vplýva na jeho tráviacu sústavu.
- Nechutenstvo alebo prejedanie sa v dôsledku stresu.
- Zdravotné problémy: (alergie, lupiny, dermatitída, zápach z papule). Tak ako u človeka, aj tu stojí za oslabením imunitného systému a vznikom rôznych ochorení úzkosť a nepokoj.
- Funenie: Stres spôsobuje nadmernú spotrebu kyslíka, čo sa u psa prejaví práve funením.
- Strnulosť, upätý pohľad na jeden bod: Pes sa pripravuje na útek alebo obranu.
- Hryzenie vôdzky: Predovšetkým v prípade, že to váš pes bežne nerobí.

Separačná úzkosť
Separačná úzkosť u psíka sa prejaví vždy, keď majiteľ psa nie je v jeho blízkosti. Medzi typické prejavy patrí silný štekot, vytie a kňučanie, nervozita a pobehovanie z miesta na miesto. Veľmi často pri tom pes ničí oblečenie, nábytok a vybavenie domácnosti s cieľom dostať sa za každú cenu zase k svojmu pánovi. Tento stav je mimoriadne nepríjemný nielen pre psychické zdravie psa, ale aj pre vás a vaše okolie, vrátane susedov.
Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty". U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote. Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku. Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná. Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.
Niektorí si myslia, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nič to však nemení na veci, že problém je tu a je ho potrebné riešiť. Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia. Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom.
Ako pomôcť psovi zvládnuť úzkosť a stres
Úzkostného psíka nikdy netrestajte - ani za neporiadok, ani za iné nevhodné prejavy jeho správania. Okrem toho, že za svoje konanie nemôže, vo chvíli, keď zbadá svojho milovaného majiteľa, nie je pripravený prijímať trest. Jeho psychický stav by sa tak mohol ešte zhoršiť.
Vhodná výchova a výcvik: Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Podporovanie nervozity voči ľuďom panickým "nechytajte ho" alebo "uhryzne vás" a podobne iba situáciu zhorší. Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená sú vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku.
Mentálna stimulácia: Obohaťte prostredie psa pomocou tzv. obohatenia prostredia. Ide napríklad o hlavolamy na granule inak aj interaktívne psie hračky alebo lízacie podložky, ktoré stimulujú psíkovi myseľ a pomáhajú mu zabaviť sa aj vtedy, keď nie je fyzicky aktívny. Mentálna stimulácia znižuje frustráciu a tým aj neželané správanie ako je kňučanie.
Vytvorenie bezpečného prostredia: Príliš utiahnutý alebo zle tvarovaný obojok môže spôsobovať nepohodlie či dokonca bolesť. Kňučanie môže byť aj znakom prehriatia. Chladné, tvrdé alebo rušné miesto môže psovi spôsobovať nepohodlie a brániť mu v kvalitnom odpočinku. Riešením môže byť nový, mäkký pelech, ktorý je správne umiestnený na pokojnom mieste v domácnosti.
Postupné navykanie na samotu: Dobré je tiež unaviť psíka prechádzkou alebo spoločnou hrou predtým, než ho necháte doma samého. Keď je pes spokojný, nakŕmený a pripravený na oddych, nemalo by mu vadiť, že sa na istý čas vzdialite. Začnite s krátkymi, niekoľkominútovými odchodmi z domu, aby si psík na situáciu zvykol.
Špeciálne pomôcky: Medzi overené pomôcky v boji so separačnou úzkosťou patria špeciálne interaktívne hračky, ktoré vytiahnete pred odchodom z domu ako odmenu, že to psík bez vás zvládne. Hračka AFP Little Buddy Heart Beat Sheep, ktorá imituje tlkot srdca, môže tiež pomôcť. Hračka AFP Zen Pet-Anti Anxiety Speaking ball - loptičku, do ktorej môžete nahrať sekvenciu so svojim hlasom a pokojne prehovoriť k psíkovi.
Výživové doplnky a feromóny: Existujú špeciálne výživové doplnky, ktoré pomáhajú psom so stresom a úzkosťou. Mnoho z nich je postavených na prírodnom základe, vďaka čomu sa môžu podávať dlhodobo. Psíka neutlmujú a pozitívne pôsobia na jeho nervový systém. V ponuke lekární Dr. Max nájdete napríklad sprej s obsahom psích feromónov, ktorý stačí nastriekať do auta alebo psej prepravky 15 minút pred odchodom k lekárovi či na cesty, ktoré zviera nezvláda dobre. Sprej obmedzuje sťažené dýchanie, triašku a nepokoj počas cesty autom a účinkuje po dobu 4-5 hodín. Ako prírodný veterinárny prípravok s mäsovou príchuťou, ktorý pomáha psom so separačnou úzkosťou, hyperaktivitou alebo nadmerným stresom a nervozitou, môžete vyskúšať Alavis proti stresu. CBD oleje pre psov, ako napríklad Konope co. 5% CBD Pet s príchuťou slaniny, sú určené pre stredne veľkých a veľkých domácich miláčikov a môžu pomôcť utlmiť nervový systém a potláčať stres.
Odborná pomoc: Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať odbornú pomoc. Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo.
Rozpoznanie bolesti u psa: Tiché signály
Psi majú v sebe zakorenené inštinkty, ktoré môžu spôsobovať, že bolesť nedávajú najavo tak, ako by sme to možno čakali. V divokej prírode je prejav slabosti (a teda aj bolesti) rizikom, ktoré môže zviera vystaviť nebezpečenstvu. Aj keď sa dnes naši miláčikovia pohybujú v bezpečí domova, tento obranný mechanizmus im zostal. Výsledkom je, že pes sa snaží vyzerať čo najviac „v poriadku“. Majiteľ si môže myslieť, že je všetko normálne, kým sa stav už neprejaví otvorene. Preto je nesmierne dôležité všímať si nepatrné signály v jeho správaní, ako aj fyzické prejavy, ktoré bývajú prvým varovným znakom zdravotného problému.
Fyzické príznaky bolesti
Na rozdiel od zmien správania sa fyzické príznaky bolesti zvyčajne dajú ľahšie rozpoznať:
- Držanie tela: Pes má sklonenú hlavu, je nepokojný alebo často mení polohu (sedí, leží, opäť vstáva, otáča sa z ľavého na pravý bok a naopak).
- Krívanie psa: Pes kríva na prednú alebo zadnú labku, odmieta hry a nechce chodiť po schodoch.
- Ťažkosti so vstávaním: Pes má ťažkosti so vstávaním.
- Ťažkosti pri skákaní: Pes má problémy so skákaním alebo je pri skákaní váhavý.
- Trasenie psa: Náhle chvenie psa, pes sa chveje alebo trasie alebo sa mu trasie hlava.
- Stuhnutosť: Opuchnuté kĺby, túžba ležať, nerovnomerné opotrebovanie nechtov.
- Škrabanie, lízanie alebo hryzenie: Pes sa nutkavo škriabe, líže alebo hryzie.
- Močenie: Pes je pri močení alebo vyprázdňovaní v abnormálnej polohe. Ťažko urobí drep, trvá dlho, kým sa nastaví a otočí. Samec môže prestať dvíhať nohu pri močení.
- Dotyk: Pes v bolesti sa najčastejšie stiahne v prípade, že sa chceme dotknúť bolestivého miesta.
Behaviorálne príznaky bolesti
Behaviorálne príznaky sa identifikujú ťažšie. Príznaky sa u jednotlivých psov líšia. Ak však budete so psom tráviť viac času, veľmi rýchlo si všimnete zmeny v správaní:
- Vydávanie zvukov: Vydávanie zvukov zahŕňa kňučanie, fňukanie, vrčanie, zavýjanie, štekanie a stonanie.
- Nechutenstvo: Pes nemá chuť do jedla. Odmieta pochúťky alebo ľudskú stravu, po ktorých zvyčajne „blázni“.
- Agresivita: Bolesť vyvoláva u psa dodatočný strach alebo stres, čo môže viesť k agresii alebo náhlym zmenám nálady.
- Mimika: Mimiku je ťažšie rozpoznať u cudzieho psa, ale o niečo ľahšie u vlastného chlpatého priateľa. Keď má pes bolesti, môže sa mračiť alebo mať prázdny pohľad. Môže sa tiež príliš upokojiť a ustúpiť, keď sa k nemu priblížime alebo sa ho snažíme zvládnuť.
Čo robiť, keď rozpoznáme bolesť?
Ak u svojho psa rozpoznáme príznaky bolesti, v závislosti od závažnosti príznakov mu môžeme pomôcť viacerými spôsobmi.
- Navštívte svojho veterinára: Ak má pes veľké bolesti, okamžite ho vezmite k veterinárovi. Aj keď bolesť nie je taká výrazná, je rozumné vziať psa k veterinárovi.
- Prispôsobenie aktivít: Je dôležité prispôsobiť denný režim a aktivitu psa jeho aktuálnemu stavu.
- Vedenie záznamov o príznakoch: Zaznamenávanie si symptómov, ich trvania a intenzity môže byť pre veterinára pri diagnostike veľmi nápomocné.

Starostlivosť o psa je zodpovednosť, ktorá presahuje rámec pravidelného kŕmenia či venčenia. Patrí sem aj schopnosť čítať rôzne náznaky, ktorými pes naznačuje, že sa s jeho zdravím niečo deje. Včasná identifikácia príčin nepokoja, bolesti alebo stresu a adekvátna reakcia sú kľúčové pre zabezpečenie dlhého a zdravého života vášho verného spoločníka.