Osobný bankrot na Slovensku: Cesta k finančnej slobode alebo strata majetku?

Máte veľa pôžičiek a úverov a ich splácanie sa vám vymklo spod kontroly? Hrozí vám exekúcia? Ak ste na predchádzajúce otázky odpovedali kladne, zrejme sa nachádzate v nezávidenia hodnej situácie, nakoľko exekútori môžu siahnuť na váš majetok - auto, zariadenie bytu, ba dokonca na samotný byt. Slovenská legislatíva sa začala vážnejšie zaoberať bankrotom fyzických osôb, podnikateľov aj nepodnikateľov, od roku 2006, kedy vstúpil do účinnosti nový zákon o konkurze, zavádzajúci právny inštitút malého konkurzu. Malý konkurz, ktorý je v porovnaní so štandardným konkurzom administratívne menej náročný. Osobný bankrot, hoci v podvedomí rezonuje ako niečo veľmi negatívne, ako úplné finančné dno, je to len hovorový výraz pre oddlženie. Je to zákonom upravený a riadený proces, ktorým sa fyzická osoba podnikateľ aj nepodnikateľ môže legálne zbaviť svojich dlhov.

Kto je oprávnený na osobný bankrot?

Posledná možnosť, ako možno vyriešiť svoje problémy s nesplácanými dlhmi je vyhlásiť osobný bankrot. Podľa zákona je určený bežným ľuďom, nepodnikateľom, a všetkým ktorí nedisponujú veľkým majetkom a ich dlhy prevyšujú výšku ich príjmov či majetku. Spúšťačom podania žiadosti je často strata zamestnania, znemožnenie pracovnej schopnosti z dôvodu choroby, prípadne nedostatočná výška príjmov voči splátkam. Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Medzi dlhy, ktoré nemožno oddlžiť, patria napríklad vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky zamestnancov voči dlžníkovi, pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa, pohľadávky nepeňažného charakteru, a zabezpečené pohľadávky (napr. dlh zabezpečený ručením alebo záložným právom).

Podľa § 166 ZKR, o oddlženie sa môže domáhať každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. To znamená, že o osobný bankrot môžu žiadať zamestnanci, živnostníci, dôchodcovia, nezamestnaní a iné osoby, ktoré spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Fyzickou osobou musí byť dlžník, bez ohľadu na to, či ide o podnikateľa alebo nepodnikateľa.

Ilustrácia zobrazujúca finančné problémy a dlhy

Ako prebieha osobný bankrot?

Osobný bankrot začína podaním návrhu na súd a zaplatením preddavku vo výške 663,88 eur. Tento poplatok je určený na úhradu odmeny a výdavkov správcu, ktorého pri tomto konaní určí súd. Prvým predpokladom je platobná neschopnosť. To znamená, že fyzická osoba nie je schopná splácať svoje záväzky, zdravotné či sociálne poistenie, atď. Za platobne neschopného sa v tomto prípade považuje každý, kto mešká so svojimi záväzkami viac ako jeden mesiac po splatnosti, má viac záväzkov a dlží minimálne dvom veriteľom. Dlžník podáva návrh na osobný bankrot na príslušný konkurzný súd spolu s návrhom na oddlženie.

Súd vyhlási osobný bankrot len v prípade, že dlžník disponuje majetkom vo výške minimálne 1 659,70 eur. Nemožno doň zahrnúť napríklad hotovosť na účte vo výške 99,58 eura, oblečenie, študijnú literatúru, hračky či chladničku. Priebeh osobného bankrotu pripomína situáciu, kedy sa do konkurzu dostane firma. Súd totiž určí konkurzného správcu, ktorý bude mediátor medzi dlžníkom a veriteľmi, určí výšku majetku a záväzkov dlžníka, speňaží majetok a uspokojí ním toľko veriteľov, koľko to bude situácia dovoľovať. Konkurz môže trvať aj niekoľko rokov. V najhoršom prípade môže celý proces trvať aj sedem či osem rokov.

Dve formy oddlženia

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi:

  1. Konkurz: Podstata konkurzu spočíva v speňažení majetku dlžníka a uspokojení veriteľov z výťažku. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

  2. Splátkový kalendár: Aby dlžník mohol použiť splátkový kalendár, musí okrem všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôbebe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento, aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť, určí až súd.

Diagram znázorňujúci proces konkurzu a splátkového kalendára

Podmienky pre vyhlásenie osobného bankrotu

Pre úspešné vyhlásenie osobného bankrotu musí dlžník spĺňať nasledovné podmienky:

  • Centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike: Dlžník musí mať centrum hlavných záujmov v Slovenskej republike.
  • Poctivý zámer: Dlžník musí mať poctivý zámer, t.j. musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. Zákon definuje situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer (§ 166g ods. 2 ZKR), napríklad ak dlžník vedome uviedol nepravdivé údaje vo svojom návrhu na oddlženie.
  • Exekučné alebo obdobné konanie: Voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie (napr. daňová exekúcia, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby).
  • Platobná neschopnosť: Dlžník musí byť platobne neschopný, t.j. nie je schopný plniť svoje splatné peňažné záväzky.

Malý konkurz a oddlženie

Väčšina dlžníkov, ktorá splní podmienky, podlieha tzv. malému konkurzu. Podmienky tohto procesu sú nasledujúce:

  • Majetok dlžníka podliehajúci konkurzu neprevyšuje 165 000 euro.
  • Brat dlžníka dosiahnutý v poslednom roku pred vyhlásením konkurzu neprevýšil 333 000 eur.
  • Dlžník nemá viac ako 50 veriteľov.

Potom nasleduje tzv. oddlženie - skúšobné obdobie, ktoré trvá tri roky. Počas týchto troch rokov je dlžník povinný platiť stanovené (ročné) splátky, ktoré môžu dosahovať až 70% jeho čistého príjmu za uplynulý rok. Toto skúšobné obdobie sa končí po troch rokoch, alebo v momente, kedy dlžník vyrovná svoje záväzky.

Proces osobného bankrotu krok za krokom

  1. Kontaktovanie Centra právnej pomoci (CPP): Či už sa dlžník rozhodne pre konkurz alebo splátkový kalendár, prvým krokom je kontaktovanie Centra právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Na CPP sa môžete obrátiť telefonicky alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu.
  2. Konzultácia v CPP: CPP dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia. Po konzultácii sa CPP rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta.
  3. Podanie návrhu na súd: CPP je oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára.
  4. Rozhodnutie súdu: Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky.
  5. Konkurzné konanie (v prípade konkurzu): Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu…), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí.
  6. Splátkový kalendár (v prípade splátkového kalendára): Správca oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov, v Obchodnom vestníku. Veritelia majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár.

Chapter 7 Bankruptcy Explained (New for 2025 Filers)

Dôsledky osobného bankrotu

Pre dlžníka

  • Pozitívne: Zbavenie sa dlhov, nový začiatok, možnosť opätovného zapojenia sa do ekonomického života. Ak dlžník nezvládne skúšobné obdobie alebo poruší podmienky stanovené súdom, príde o možnosť splatiť svoje dlhy osobným bankrotom. Po skončení troch rokov sa po splnení všetkých podmienok končí osobný bankrot. Dlhy už nie je možné vymôcť od dlžníka a táto osoba môže opäť začať s "čistým štítom".
  • Negatívne: Strata majetku (v prípade konkurzu), obmedzenia v prístupe k úverom v budúcnosti. V prípade, že dlžník má byt, ktorý má hodnotu 100.000 € a dlhy vo výške 20.000 €, keď vyhlási osobný bankrot, zbaví sa dlhov vo výške 20.000 €, ale príde o byt za 100.000 €. Pre neho je to ekonomicky nevýhodné.

Pre veriteľov

  • Čiastočné uspokojenie pohľadávok: V konkurznom konaní dochádza k pomernému a čiastočnému uspokojeniu pohľadávok veriteľov.
  • Riziko straty pohľadávok: V prípade oddlženia dlžníka hrozí veriteľom strata pohľadávok.

Príspevok na bývanie pri strate bývania

Hoci osobný bankrot môže viesť k strate bývania (najmä v prípade konkurzu), existujú možnosti, ako si zabezpečiť náhradné bývanie a získať príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie je jedným z kľúčových nástrojov sociálnej pomoci na Slovensku, ktorý je navrhnutý tak, aby zmiernil finančné náklady spojené s bývaním pre domácnosti s nízkymi príjmami. Tento nenávratný štátny príspevok je určený predovšetkým pre osoby a rodiny, ktoré sa nachádzajú v hmotnej núdzi, a jeho cieľom je čiastočne pokryť výdavky na nájomné, energie či služby súvisiace s bývaním. Štát prostredníctvom tejto dávky aktívne podporuje ekonomicky zraniteľné skupiny obyvateľstva, snaží sa predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bezdomovectvu, a zároveň zabezpečuje stabilitu domácností v kritických životných situáciách. Príspevok na bývanie tak predstavuje významnú súčasť sociálneho zabezpečenia, ktorej primárnym cieľom je zmierniť dopady bytovej núdze u osôb a domácností s nízkymi príjmami. V kontexte Slovenskej republiky ide o jeden z nástrojov, ktorými štát reaguje na zníženú dostupnosť primeraného bývania pre ekonomicky slabšie skupiny obyvateľstva.

Kto má nárok na príspevok na bývanie?

Nárok na príspevok na bývanie má osoba alebo domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem jednotlivca alebo domácnosti nedosahuje sumu životného minima. Okrem nízkeho príjmu je dôležitým kritériom aj to, že žiadateľ nemá majetok, ktorý by mohol pokryť jeho základné životné potreby. Posudzovanie hmotnej núdze zahŕňa dôkladné preskúmanie príjmov, majetku a možností uplatnenia nárokov všetkých členov domácnosti.

Podmienky nároku na túto sociálnu dávku sú podrobne stanovené v § 7 ods. 5 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Aby vznikol nárok na príspevok, občan v hmotnej núdzi alebo fyzické osoby, ktoré sa s ním spoločne posudzujú, musia spĺňať ďalšie špecifické kritériá. Týmito kritériami sú:

  • Vlastníctvo alebo nájom bývania: Žiadateľ musí byť vlastníkom bytu, rodinného domu, nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie.
  • Úhrada nákladov spojených s bývaním: Je nevyhnutné preukázať úhradu nákladov spojených s bývaním za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V prípade, že žiadateľ eviduje nedoplatky na úhrade nákladov spojených s bývaním, musí predložiť doklad o uznaní dlhu a dohodu o jeho splátkach.
  • Trvalý alebo prechodný pobyt na území SR: Žiadateľ musí mať na území Slovenskej republiky trvalý alebo prechodný pobyt. Rovnako aj nehnuteľnosť určená na bývanie sa musí nachádzať na území Slovenska.

Je dôležité poznamenať, že ak sú pri spoločnom nájme bytu viacerí občania a na účely posudzovania hmotnej núdze sa posudzujú samostatne, patrí im len jeden príspevok na bývanie pre celú domácnosť.

Výška príspevku na bývanie

Výška príspevku na bývanie sa odvíja od počtu osôb žijúcich v domácnosti. Sumy boli naposledy upravované v júli minulého roka. Celkovo existuje päť úrovní nároku, ktoré zohľadňujú veľkosť domácnosti:

  • Jednočlenná domácnosť: 95,20 eura mesačne.
  • Dvojčlenná domácnosť: 161,60 eura mesačne.
  • Trojčlenná domácnosť: 205,10 eura mesačne.
  • Štvorčlenná domácnosť: 248,60 eura mesačne.
  • Päť a viacčlenná domácnosť: 291,90 eura mesačne.

Je však dôležité poznamenať, že v starších informáciách sa uvádzali aj iné sumy, napríklad 55,80 eur mesačne pre jedného občana v hmotnej núdzi a 89,20 eur mesačne pre občana v hmotnej núdzi a s ním spoločne posudzované osoby. Aktuálne platné sumy sú tie, ktoré boli zvýšené v júli minulého roka a sú uvedené vyššie.

Infografika znázorňujúca výšku príspevku na bývanie podľa počtu členov domácnosti

Zmeny v osobnom bankrote a príspevkoch

Od 1. marca tohto roku sa stane osobný bankrot dostupnejší pre viac ľudí. Zmeny prináša novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii z dielne rezortu spravodlivosti. Ministerstvo ňou chce podstatne znížiť náklady spojené so začatím konania o oddlžení. Nemajetným dlžníkom by mal s nimi pomôcť štát. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) v tejto súvislosti vysvetlila, že úpadok fyzických osôb predstavuje v súčasnosti na Slovensku významný ekonomicko-sociálny problém. Dlhov sa bude môcť po novom dlžník zbaviť pomocou jednej z dvoch alternatív - konkurzom alebo cez splátkový kalendár. Pri konkurze odovzdá na speňaženie majetok a súd následne rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Domáhať sa zbavenia dlhov týmito spôsobmi bude môcť dlžník iba raz za desať rokov. Takzvané nedotknuteľné pohľadávky bude pritom musieť splácať aj po oddlžení. Napríklad pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví a podobne.

Osobný bankrot má byť dostupnejší aj vďaka zníženiu nákladov potrebných na začatie konania o oddlžení. Ministerstvo znižuje preddavok na odmenu správcu zo súčasných 650 na 500 eur. Nemajetným s nákladmi na oddlženie pomôže štát prostredníctvom Centra právnej pomoci. Zavedie sa tiež tzv. akreditovaná osoba, ktorá bude pomáhať dlžníkom s administratívou.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii priniesla niekoľko významných zmien v oblasti osobného bankrotu:

  • Zrýchlenie procesu: Proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa trojročná skúšobná doba. Súd rozhodne o oddlžení dlžníka už priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára.
  • Zjednodušenie postupu: Celý postup oddlženia sa zjednodušil.
  • Možnosť pôžičky od CPP: Dlžník má možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci na úhradu odmeny správcu konkurznej podstaty.

Počet ľudí, ktorí na Slovensku zbankrotovali rok čo rok rastie. Podľa posledných štatistík ich v priebehu niekoľkých rokov boli stovky. Najviac ľudí požiadalo o osobný bankrot v Bratislavskom a Banskobystrickom kraji. Hoci počty zbankrotovaných na Slovensku z roka na rok rastú, je ich menej ako napríklad v susednom Česku či Nemecku. Od bankrotu ľudí odrádzajú najmä vysoké poplatky a stanovená minimálna hodnota majetku, ktorú mnoho ľudí topiacich sa v dlhoch ani nespĺňa. Ministerstvo spravodlivosti preto pripravuje zmenu zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Osobný bankrot nie je vhodným riešením pre každého, je dôležité zvážiť čo osobným bankrotom stratíte a čo získate. Keď sa potrebujete poradiť, či je pre Vás osobný bankrot vhodným riešením, vypíšte formulár nižšie, radi Vám pomôžeme.

tags: #osobny #bankrot #prispevok #na #byvanie #pri