Hlavné slovo v takejto záhrade má príroda. Ponúka malebný terén, divoké neohraničené kvetinové záhony zmiešané s bylinkami i zeleninou. Nesmú chýbať ruže, popínavé rastliny šplhajúce sa cez drevené ploty a tehlové múry, starožitné doplnky či kusy nábytku. Pôvod vidieckych záhrad siaha až do stredoveku. Svoj vrchol zažili vo viktoriánskom období na prelome 19. a 20. storočia. Jednoduchosť a atmosféra predurčuje tento typ záhrad na veľký úspech aj dnes. Romantická vidiecka záhrada zvyčajne nie je veľká, často je viac ozdobou domčeka ako miestom na relax. Hoci vychádza z daností voľnej prírody, býva uzatvorená, často nepravidelná. V skutočnosti síce ide o premyslenú kombináciu farieb a tvarov, no výsledok je niekedy až ohromujúco nedbanlivý.
Príroda ako hlavný architekt: Materiály a atmosféra
V prvom rade si treba uvedomiť, že vidiek je úzko spätý s prírodou. Preto aj materiály použité v záhrade sú vždy prírodné - dominujú v nej najmä kameň, tehla a drevo. Na anglických záhradách je úžasné, že nesú dotyk vašej individuality. Azda preto sú také krásne. Výnimkou nie sú vyvýšené záhony a terasy modelujúce terén. Aj chodníčky, terasy a záhony bývajú vytvorené z prírodných materiálov. Malou nevýhodou je, že takéto prírodné prvky sú náročnejšie na údržbu, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá.
Trávnaté plochy v romantickej záhrade: Pozadie plné života
Trávnaté porasty hrajú v romantickej vidieckej záhrade rolu nevtieravého pozadia, ktoré rozširuje zelené teritórium vášho dvora. Podstatná nie je ich veľkosť, ale to, akým spôsobom nadväzujú na záhony a kríky. Často majú nepravidelný tvar, alebo sa doslova vinú pomedzi záhony. Ak si chcete vytvoriť skutočnú romantickú záhradu, ubezpečte sa, že okolo trávnika je dostatok miesta pre veľkorysé kvetinové záhony. Čím väčší je trávnik, tým výraznejšia by mala byť výsadba. Takáto výsadba by mala byť hlboká aspoň dva metre.
Kvetinové záhony: Srdce vidieckej záhrady
Kľúčovým prvkom romantickej vidieckej záhrady sú rozsiahle a bujné kvetinové záhony. Medzi typické kvetiny patria ruže, plamienky, zimolezy, stračonôžky, náprstníky, rododendrony, cezmíny, georgíny, alchemilky, jarmanky, vlčí bôb a, samozrejme, nehynúce trvalky. Kľúčová je tiež asymetria. Pre anglickú vidiecku záhradu sú typické kľukaté chodníčky. Často sa stávajú ústredným prvkom, okolo ktorého sa rozprestierajú najväčšie plochy kvetov.
Pre pravú anglickú záhradu je typická bujná a často aj exotická zeleň. Je to dôsledok koloniálnej éry, počas ktorej si Angličania priviezli z ciest aj mnohé exotické rastliny. Keď sme hovorili o tom, že ide o záhrady prevažne uzavreté, mysleli sme najmä na múr, ktorý býva často kamenný či tehlový. Nielenže poskytuje tieň, ktorý milujú niektoré rastliny, ale tiež účinne oddeľuje oázu anglickej záhrady od ruchu okolia.
Starožitné doplnky a nábytok: Dotyk minulosti
Romantické vidiecke záhrady nám vždy ponúkajú závan minulosti. Vďačia za to aj doplnkom, ktoré pôsobia ako starožitné cennosti - veci, ktoré by ste možno objavili na povale u starej mamy. Dobrú službu vám tu urobí provensálsky či rustikálny mobiliár, ornamentmi vyšperkované lavice a stoličky, ošúchané hrnce, staré povozy a kolesá alebo malé vozíky doplnené kvetináčmi. Romantická vidiecka záhrada by mala mať i trošku nedbanlivý vzhľad.
Umelecké prvky a kamenné dekorácie: Osobitý charakter
Anglickej záhrade dodávajú punc originality aj rozličné umelecké prvky, či už sú to kamenné sošky, filigránske osviežujúce fontánky či napájadlá pre vtáctvo. Pozor však, komponujte ich veľmi citlivo - môžu vykúkať spoza záhonov alebo kríkov, a vo veľmi malom počte, aby váš exteriér nepôsobil gýčovito. Dekoračné kamene dokážu jedinečným spôsobom zmeniť vzhľad exteriéru.
Kameň v záhrade: Univerzálny materiál
Kamenné prvky sú neodmysliteľnou súčasťou romantickej vidieckej záhrady. Skalka a kameň k sebe jednoznačne patria. Využiť ich však môžete aj v okrasnej záhrade. Napríklad ako zaujímavý lem okolo záhonov alebo trávnika, ktorý zabráni jeho prerastaniu. V skalke veľmi pekne vynikne kamenná kôra, lávové kamene a sopečné tufy, ktoré jej pridajú na zaujímavosti. Ak hľadáte kamene s osobitým dizajnom, sú nimi bridlica s jej výraznou farbou alebo rôzne druhy mramoru.
Kamenné kvetináče: Prírodná elegancia
Kvetináče z kameňa si môžete kúpiť alebo si ich sami vytvoríte. Stačí len vyrovnať pôdu na vybranom mieste, odstrániť z neho burinu a kamene na seba vhodne navrstviť. Môžete použiť okrúhle aj hranaté kamene - podľa toho, aký výsledný dizajn chcete dosiahnuť. Postavený črepník naplníte hlinou a vysadíte doň rastliny.
Chodníky a múriky z kameňa: Funkčnosť a estetika
Kameň je priam predurčený na vytvorenie záhradného chodníka. Môžete ho využiť v rôznych veľkostiach. Ak chcete mať nesúvislý chodník s prerastaním trávy, budete potrebovať väčšie kamene. Veľmi pekne vyzerá tiež cestička tvorená drobnými okrúhliakmi alebo štrkom. Na postavenie múrika budete potrebovať väčšie kusy kameňa, i tu však máte možnosť voľby. Na trhu nájdete masívne kamene, ktoré v záhrade vytvoria výnimočný prvok, alebo kamene menších rozmerov. Neobvyklý dizajn dodajú múriku kamene menšej hrúbky. Suché múriky aj chodníky sú vybudované z miestnej malokarpatskej žuly.
Okrasné balvany: Dominantný prvok
Chcete upútať pozornosť každého návštevníka vašej záhrady? Potom stavte na okrasné balvany s ich nenapodobiteľným romantickým nádychom. Kameň vyberte s prihliadnutím na celkový vzhľad vášho exteriéru. Dôležitý je výber farby, veľkosti, tvaru aj miesta. Solitérny kameň môžete umiestniť k jazierku, záhradnej lavičke alebo medzi nasadené kry či kvety.
Príklady realizácií: Inšpirácia pre váš domov
Malá súkromná záhrada ako inšpirácia
Malá súkromná záhrada je jedinečným príkladom, ako možno poňať menšiu plochu okolo rodinného domu. Hneď za jej plotom je aj kus ukážkového verejného priestoru, na ktorý sa ľudia chodia pozerať a ktorý môže byť inšpiráciou aj pre iné obce. Aktivita obyvateľov, ktorá má lokalite priniesť niečo pozitívne, býva v obciach vždy vítaná. A stáva sa aj to, že práve „zmena zdola“ funguje lepšie ako niektoré drahé projekty uskutočnené viac či menej samoúčelne.
Záhrada záhradnej architektky Zuzany Klučárovej pri bungalove postavenom pred niekoľkými rokmi je skvelým príkladom. Neveľký priestor bývalej, prevažne úžitkovej záhrady ponúka krásne a romanticky pôsobiace zákutia na slnku aj v tieni, logické aj praktické usporiadanie spevnených plôch a cestičiek i niekoľko možností sedenia. Možno práve preto, že majiteľka záhrady pracuje so zeleňou a temer všade je požiadavka pestrej záhrady, u seba všetko ladila tón v tóne s prevahou bielo kvitnúcich rastlín. To samo osebe pôsobí veľmi elegantne a upokojujúco. Výber bielo kvitnúcich a nenáročných rastlín je prekvapivo rozsiahly. Aj stará vidiecka stolička s prirodzenou patinou môže poslúžiť ako štýlový stolček na dobrú kávičku. Spolu so stoličkami sa ľahko prenesie kamkoľvek do záhrady, podľa svetla či šíriacej sa krásy a vône z práve kvitnúcich rastlín. Na spevnené plochy a múriky na mieste, kde sa terén zvažoval smerom od domu, bola použitá lokálna malokarpatská žula. Drevené lavičky si domáci vyrobili sami zo zvyškov, ktoré im ostali po stavbe prístreška na palivové drevo. Dostali sivý náter. Čo sa týka kompozície navštívenej záhrady, na relatívne malej ploche majiteľka celkom výhodne zvolila pravidelnosť a rovné línie, ktoré ju rozdeľujú na menšie plôšky. Každá plôška má pritom trochu iný vzhľad, funkciu aj osadenstvo rastlín. Záhrada je plná trvaliek, okrasných tráv a cibuľovín, ktoré sú pre majiteľku a zároveň záhradnú architektku srdcovou záležitosťou. Výsadby dômyselne skombinovala tak, aby sa rastlinám spolu darilo a zároveň vcelku vynikli čo najlepšie. Na západnej časti pozemku majiteľka ponechala jablone z pôvodnej výsadby a vysadila pod ne nižšie tieňomilné druhy rastlín, podobne ako na východnej strane domu. Tam je pozemok od ulice oddelený netypicky vyriešeným živým plotom. Vždyzelený a nenáročný brečtan sa tu popína po dvoch pletivových plotoch vzdialených od seba 30 cm a medzi nimi.
Záhrada plná života a zelenej intimity
Záhrada s dobrým základom, no bez duše. Klienti mali kvalitné terasy a pár stromov pri plote, no chýbalo im súkromie, hra tieňov aj dôvod tráviť v nej čas. Ako sa z prázdneho trávnika stalo miesto plné života a zelenej intimity? Hlavná terasa majiteľom neposkytovala želané súkromie, pričom existujúci gabiónový múrik vnímali ako nedostatočný. Trávnik, ktorý priamo nadväzoval na terasy, vysychal a na niektorých miestach úplne mizol. Vedľa domu sa nachádzal unifikovaný herný domček s preliezačkou a hojdačkou, z ktorého už deti vyrástli a netrávili v ňom čas. Záhrada bola veľmi otvorená a majiteľom neposkytovala pocit, že by v nej chceli tráviť viac času. Pôvodné terasy boli kapacitne dostatočné, takže sme vychádzali z ich existujúcich rozmerov. Súkromie sme dosiahli umiestnením pergoly s latovaním nad gabiónovým múrikom, na ktorý sme ako bonus umiestnili šmykľavku. Celý tento prvok sme obalili zeleňou, aby vznikol herný kútik s príjemnou atmosférou. Nahradili ho trvalkové výsadby, ktoré sme doplnili aj pod existujúce platany, čím sa záhrada celkovo prepojila. Pri saune sme umiestnili vyvýšené záhony, popri ktorých prechádza drevené plató - materiálovo nadväzuje na pôvodné terasy. Dom je bungalov, ktorý záhradu v podstate obklopuje z dvoch strán, a preto je do nej výhľad z každej izby.
Náhrady trávnika (NOVÁ ZÁHRADA)
Spojenie príjemného s užitočným: Okrasná zeleninová záhrada
Keď sa povie pekná záhrada, väčšine z nás sa zrejme vybaví zelený trávnik obklopený farebnými kvetmi, zakvitnutými kríkmi a stromami. Krásna ale môže byť tiež úžitková záhrada so zeleninovými záhonmi. Pestovanie vlastnej zeleniny, ovocia či byliniek je stále populárnejšie. Nepotrebujete pritom veľkú záhradu, ktorú budete musieť obrábať. Niektoré druhy sa dajú vypestovať dokonca na balkóne či terase. Rodinný dom so záhradou ale ponúka oveľa viac možností. Ak chcete, aby zeleninová záhrada bola aj pekná, začnite plánovať. Záhony, či už vyvýšené alebo klasické, dokážu spraviť z estetického hľadiska veľa. Podobne je to s nádobami na výsadbu. Navyše si môžete medzi vysádzané druhy zeleniny zaradiť tie, ktoré sa dajú označiť ako okrasné. Postačí ich správne skombinovať.
Základné princípy okrasnej zeleninovej záhrady
Na vysadenie zeleninovej záhrady si vyberte slnečné miesto a zabezpečte kvalitnú pôdu. Ak chcete, aby plnila svoju estetickú funkciu čo najskôr, zakúpte si priesady. Ich zelená farba dodá exteriéru pekný a upravený vzhľad ihneď po zasadení. Sadenice si, samozrejme, môžete vypestovať aj samy. Určite si ale vyberte také druhy, ktorým sa v našich klimatických podmienkach dobre darí. Pre pestrosť, ktorá dodá záhrade na estetike, dbajte o to, aby ste skombinovali viacero druhov zeleniny a byliniek. Pozor na ich blízkosť, niektoré sa môžu vzájomné obmedzovať. Iné, naopak, majú schopnosť podporovať navzájom svoj rast alebo chrániť pred škodcami.
Sezónna zelenina v záhrade
Okrasnú zeleninovú záhradu si môžete užívať počas jari, leta i jesene. Na jar sú ideálne skorý šalát, medvedí cesnak, špenát, valeriánka poľná, reďkovka a okrasný cesnak. Záhon dozdobia jedlé kvety, ako sú koriander, kapucínka alebo nechtík. Počas letnej sezóny vás budú najviac tešiť tekvice, sladké zemiaky, nízke rajčiny, fazuľa, mrkva, letné šaláty, kel, cvikla a ďalšie. Cvikla, reďkovka, kapusta, zeler či čakanka zasa skrášlia obdobie jesene. K trvalým plodinám patria napríklad estragón, rebarbora, artyčoky a rôzne bylinky.
Inšpirácia od záhradnej architektky: Novostavba so záhradou
Navrhnúť záhradu je umenie, ktorému sa treba učiť. Aj preto vám ponúkame záhradu vytvorenú záhradnou architektkou Jankou Bartekovou. Novostavba so záhradou je začlenená do staršej obytnej zóny, ktorej súčasťou sú pobytové aj úžitkové záhrady. Prvou je zeleň okolitých záhrad prečnievajúca poza ploty, ktorá vytvára príjemnú pocitovú kulisu. Druhou je fakt, že pôvodne bola táto rovinatá parcela využívaná ako úžitková záhrada, o ktorú sa bývalí majitelia veľmi dobre starali. Vďaka tomu tu je kvalitná pôda, ktorú pri realizácii nebolo nutné vylepšovať či obmieňať, čo by určite navýšilo rozpočet. Treťou je dospelá zeleň, ktorú možno začleniť do nového riešenia. V záhrade prevažujú listnaté druhy drevín. Okrasné záhony s množstvom kvitnúcich trvaliek a cibuľovín zasahujú do priestoru a záhradu nenásilne rozčleňujú.
Majitelia, mladá rodinka s malým dieťaťom, mali pomerne jasno v požiadavkách na využívanie svojej záhrady. V malom domčeku na konci záhrady nechali domáci postaviť vonkajšiu kuchyňu so zázemím, ktorá okrem terasy pri dome poskytuje ďalší priestor na trávenie času s rodinou či priateľmi. Aby sa deti mohli hrať s loptou alebo dospelí bedminton, potrebovali aj priestranný pobytový trávnik. Domček situovaný v zadnej časti záhrady slúži ako zázemie pre vonkajšiu kuchyňu, na ktorú z dvoch strán nadväzuje krytá pobytová terasa. Na odporúčanie známych a po prezretí uverejnených realizácií na internete oslovili záhradnú architektku z neďalekého okolia Janku Bartekovú. Veľmi dobre si sadli. Janka spomína: „Hoci majitelia vedeli, čo od záhrady očakávajú z hľadiska funkcií, pri tvorbe nám nechali, ako sa hovorí, voľnú ruku. Mali predstavu o umiestnení vírivky a sprchy pri terase a voliéry pre vtáctvo na druhom konci záhrady, oboje je veľmi praktické. Na začiatku som ponúkla viacero variantov riešenia, organické tvary však nakoniec ustúpili priamkam. Tvar a materiál pobytovej terasy, ktorá bezbariérovo nadväzuje na dom, riešili majitelia už pri jeho stavbe. „Naším zámerom,“ pokračuje Janka, „bolo jej zútulnenie pomocou zelene. Veľkoobjemové betónové nádoby s rozvoľnenou výsadbou tráv ju akoby uzatvárajú zboku od susedov, čo zvyšuje pocit súkromia. Napriek potrebe rýchlej a dostatočnej pohľadovej clony sa majitelia nechali pri výbere rastlín presvedčiť na živý plot a namiesto výsadby tují či cypruštekov súhlasili s trochu zdĺhavejším postupom. Ďalší milý prvok záhrady je brezový hájik so záhonmi, v jarnom období rozžiarený množstvom cibuľovín. Stromy, okrem platanov pri terase a spomínaných briez, sú zastúpené okrasnými hlohmi, javorom a stĺpovitými hrabmi. Záhon predeľujúci priestor je okrem briez vysadený dlho kvitnúcimi, nenáročnými, pôdopokryvnými ružami a levanduľou. „Z tejto záhrady mám naozaj radosť,“ uzatvára Janka. „O rastliny je tu s láskou postarané a priestor slúži všetkým členom domácnosti. Deti sa hrajú, domáca pani sa venuje svojej záhradke, domáci pán holubom. Po trávniku pobehuje pes alebo si len tak polihuje v tieni a sleduje svojich pánov.“
Historický vývoj okrasných záhrad: Od úžitku k umeniu
Záhrady sú skoro tak staré ako ľudstvo samo. Samozrejme, že najprv začali ľudia zakladať záhrady užitkové, ktoré boli nevyhnutné pre získavanie potravy. Ale netrvalo to dlho a začali vznikať aj záhrady okrasné. Od samého začiatku slúžili hlavne k odpočinku a poteche ľudského oka. Zatiaľ čo dnes má aspoň malú okrasnú záhradku u domu takmer každý majiteľ rodinného domku, predtým boli záhrady výsadou boháčov. Len tí najbohatší si mohli dovoliť mať okolo svojho sídla plno kríkov, kvetín a stromov. V priebehu storočí vznikli na rôznych kontinentoch rôzne typy záhrad, z ktorých si niektoré udržali obľubu až dodnes.
Staroveké záhrady: Pravidelnosť a voda
Podľa historikov sa prvé okrasné záhrady objavili približne 4 000 rokov pred n. l. Zmienky o nich pochádzajú z Egypta, Sumeru, Mezopotámie či Indie. Zaujímavé je, že všetky tieto záhrady mali pravidelný tvar, a boli rozdelené na menšie časti. Uprostred záhrady boli umiestnené vodné plochy, ktoré mali zmierňovať teplo a suchý vzduch vo svojom okolí. Zahrady boli obklopené vysokými múrmi, okolo ktorých boli vysadené stálezelené stromy a kríky ako napríklad cypriše, palmy či cedry.
Antické záhrady v Európe a Ázii
Také vo starovekej Európe vznikali okrasné záhrady pravidelného tvaru. Boli buď umisťované doprostred budov ako átriá, v ktorých strede stála fontána, ktorá osviežovala vzduch v záhrade, alebo išlo o vlastné záhrady s cestou uprostred, okolo ktorej boli umiestnené stromy. Ostatné plochy boli osadené okrasnými kríkmi a trvalkami. Naopak v Ázii vznikali skôr nepravidelné záhrady, ktoré mali čo najvernejšie napodobniť prírodu. Preto v nich bolo veľa využitého kameňa a vody.
Stredovek a renesancia: Od úžitku k rozmachu
V ranom stredoveku nebolo miesto pre krásne kvetinové záhrady, obmedzili sa iba na záhrady užitkové. Na niektorých hradoch sa nachádzali malé prírodné oázy pre hradnú pani, ale tie boli skôr vzácnosťou. Ale už renesancia prináša vďaka svojmu oživeniu všetkého prírodného a krásneho nový rozmach záhradnej architektúry. Hrady sa menia na zámky, miznú hradby a záhrady tak majú možnosť sa rozrásť a obklopiť zámok. Renesančné záhrady boli pomerne striedme čo do farieb a pestrosti rastlín, využívali ale prírodného terénu a vody. Boli väčšinou obrovské a priamo sa prelínali s okolitou prírodou.
Barok a romantizmus: Ornamentálnosť a návrat k prírode
Jednoduchosť a prirodzenosť renesančných záhrad mizí s barokom. Okrasné záhrady sa stávajú ornamentálnymi, všade sú oblé krivky živých plotov a veľa stavebných prvkov. Začali slúžiť ako miesta na konanie slávností a postupne sa zapĺňali altánkami, divadlami, voliérami a ďalšími stavbami. Znovu sa stali symbolom obrovského bohatstva a moci majiteľa. Typickým príkladom je francúzske Versailles. Toto smerovanie prerušil romantizmus, ktorý oslavoval všetko prírodné a prirodzené. Záhradní architekti sa nechali inšpirovať vidieckym štýlom a tiež ázijskými záhradami. Vznikali tak veľké prírodné parky, vhodné na dlhé prechádzky či dokonca jazdu na koni.
20. storočie a súčasnosť: Dostupnosť a individualita
Zatiaľ čo do 19. storočia boli okrasné záhrady výsadou iba naozaj bohatých ľudí, a ich cieľom bolo upozorňovať na moc ich majiteľov a reprezentovať ich, v 20. storočí sa postupne stávajú stále bežnejšou súčasťou domov. Svoju obľubu si udržali pre svoju farebnosť a pestrosť trvalkové záhony, dôraz sa ale začína klásť na domáce okrasné dreviny.
Typy záhrad: Od prírodnej k japonskej
Prírodná alebo vidiecka záhrada
Prírodná alebo niekedy tiež vidiecka záhrada je založená na maximálnom súlade s prírodou. Trávnik je nahradený lúkou s lučnými kvetinami. Vysadené sú iba lokálne rastliny, ktoré patria prirodzene do okolitej krajiny. Rastliny sú nakombinované tak, aby poskytovali útočisko i potravu pre čo najviac druhov živočíchov. Často je v nej malý rybníček alebo jazierko osadené vodnými rastlinami. Nesmie chýbať kompost, na ktorý sú dávané suché vetvy a ďalší organický odpad zo záhradky. Typické sú tiež pokojné zákutia s lavičkou, kde si majiteľ môže oddýchnuť uprostred prírody.
Francúzska záhrada
Francúzska záhrada alebo tiež park je založená na symetrii, geometrii a prehľadnosti. Všetko je dokonale pravidelné a rastliny sú sadené v geometrických vzoroch. Vzory vychádzajú od stredu záhrady, ktorým väčšinou vedie hlavná cesta, a sú symetrické. Všetko je osadené okrasnými kríkmi či rastlinami, ktoré vytvárajú nepriechodné nízke živé ploty. Na niektorých miestach sú ploty vyššie, tam sa potom tvoria skryté zákutia, často s nejakým stavebným prvkom (socha, malá kašna).
Anglická záhrada
Anglické záhrady alebo tiež anglické parky by mali byť pravým opakom tých francúzskych. Vychádzajú z prirodzenej krásy krajiny. Prelínajú sa v nej trávnaté plochy so vzrastlými stromami a terénnymi či vodnými útvarmi. Majú vyzerať úplne prirodzene, takže im väčšinou chýba akékoľvek ohraničenie v podobe vysokých múrov či plotov. Majú iba malé plôtiky alebo živé ploty, v histórii sa uplatňovali priekopy. Využívajú tvarované dreviny a bohato tiež všetky trvalky.
Japonská záhrada
Japonské záhrady sú ako Japonci. Upravené, každý detail má svoje miesto a absolútne nič nie je náhodné. Typické je pre ne napodobenie prírody pomocou zmenšeného merítka. Nájdete v nich malé vodopády, hory či rieky. Sú plné ciest z kameňov na chodenie (šľapákov) a mostíkov cez potôčiky či jazierka. Hoci sú veľmi čisté, harmonické a jednoduché, sú aj plné symboliky.