Vzťahy s inými ľuďmi sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Občas sa však môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí v nás vyvolávajú nepríjemné pocity, odpor, či dokonca hnev. Táto nechuť k prítomnosti druhých však neznamená, že musíme ich prítomnosť pretrpieť. Nikdy by si totižto nemal dávať preč svoju silu tým, že budeš druhých viniť za veci, ktoré máš pod kontrolou. Pochopenie dynamiky týchto vzťahov a osvojenie si účinných stratégií nám môže pomôcť navigovať tieto náročné situácie a vytvoriť si zdravšie a pokojnejšie prostredie.
Rozpoznanie dvoch typov ľudí
Pri skúmaní našich interakcií s ostatnými je užitočné rozlišovať medzi dvoma hlavnými typmi ľudí, s ktorými sa stretávame.
Prvým typom sú tí, ktorí si momentálne prechádzajú skutočne krušnými chvíľkami. Títo ľudia potrebujú predovšetkým pár uší, ktoré ich vypočujú, osobu, ktorá im poradí a priateľa, čo ich povzbudí. A na tom nie je nič zlé. Je pochopiteľné, že neoplývajú pozitívnou energiou a mal by si im pomôcť a poradiť. Pretože to priatelia robia. V takýchto prípadoch je súcit a podpora na mieste.
Na druhej strane spektra sú tí, ktorí sú neustále negatívni, oprsklí, neprispôsobiví, ufrflaní a zlí. Títo ľudia sú pre tvoj život toxickí, to si buď istý. Ich prítomnosť ťa môže vyčerpávať a negatívne ovplyvňovať tvoju vlastnú pohodu. Keď odstrániš jedovatých ľudí zo svojho prostredia, bude sa ti dýchať omnoho ľahšie. Ak to teda okolnosti dovoľujú, opusti ich život a ukonči vaše vzťahy. Dostať zo svojho života jedovatých ľudí neznamená, že ich budeš nenávidieť alebo že im budeš želať niečo zlé. Nemôžeš sa totižto stýkať s negatívnymi ľuďmi a očakávať, že budeš žiť pozitívny život. Títo ľudia sú totižto ako mraky, ktoré zatieňujú slnko.
Stanovenie hraníc a zodpovednosti
Je dôležité si uvedomiť, že krátkodobá úľava, ktorú nám môže priniesť tolerovanie nevhodného správania, sa môže premeniť na dlhodobé utrpenie. Preto je kľúčové rozhodnúť sa, že im nebudeš na základe ich správania viac robiť výnimky a dávať špeciálne „pardóny“. Keď má niekto cez 21 rokov a nedokáže sa správať ako rozumný a rozvážny dospelák, je čas, aby si sa ozval.
Postaviť sa za seba je nevyhnutné. Niektorí ľudia totižto spravia pre svoj osobný prospech čokoľvek. Predbiehajú sa v rade, ponižujú a zhadzujú druhých, hádžu na iných vinu a podobne. Prestaň im to konečne tolerovať! Mnohí z týchto ľudí budú nepríjemní, budú ti skákať do reči, prestanú ťa počúvať v polovici toho, čo chceš povedať, alebo začnú škaredo hovoriť o niečom, čo je ti drahé. Niektorí budú prekvapení, druhí môžu vybuchnúť a začať sa hádať, no i keď to nebude nič príjemné, musíš sa za seba postaviť. Pretože ak aj naďalej zostaneš ticho, ako voš pod chrastou, títo ľudia nebudú mať dôvod na to, aby prestali. Vlastne, to, že im nikdy nič nepovieš, je pravdepodobne dôvod, prečo sa neustále ocitáš v centre ich psychických hier.
Je dôležité odmietnuť pocit obete a prestať obviňovať druhých, kritizovať a súdiť. Namiesto toho prevezmi konečne zodpovednosť za to, ako sa správaš, ako sa cítiš a ako reaguješ. Pretože i keď nijako neovplyvníš to, čo sa ti prihodí, máš plne vo svojej moci to, ako na to zareaguješ! Zaujmite teda rozdielny postoj v tom, ako sa vysporiadaš s ich negativitou.
Pochopenie podstaty správania
Niekedy budeš mať pocit, že by si mal súcitiť s toxickými ľuďmi, o ktorých vieš, že si prechádzajú ťažkými časmi, prípadne trpia nejakou chorobou. V týchto prípadoch sa nie je o čo prieť, niektorí ľudia to skrátka majú ťažké, sú deprimovaní, padli práve na dno alebo ich sužuje psychická, či fyzická choroba. Ak ľuďom dovolíš, aby svoje problémy využívali ako ospravedlnenie k tomu, aby sa správali ako hlupáci, nadobudnú pocit, že na to majú skutočne právo. No tak je to zlé. Zapamätaj si teda, že to, ako sa ľudia správajú, nemá nič spoločné s tým, aký majú problém, ale s tým, aký majú charakter.
To, ako sa k tebe druhí ľudia správajú, vypovedá veľa o nich, nie o tebe. Väčšina z nich má totižto vnútorný problém, s ktorým sa nedokážu vysporiadať a tak si vylievajú svoju zlosť za pomoci oprsklosti a idiotskosti na ľudí okolo nich. Nepochybuj teda ani na moment. Nie je to tebou.
Riešenie konfliktov a konfliktných situácií-ako predchádzať konfliktom.
Zmena perspektívy a vnútorná sila
My, ako ľudia, sme nepoučiteľní. Preto je dôležité zmeniť svoj vlastný postoj k životu. Nestane sa síce lusknutím prsta skvelým a úžasným, no s pozitívnym postojom mu začneš čeliť. Problémy síce nezmiznú, stále budú nablízku, no už sa nebudú s tebou združovať. Tvoja zmena správania i pohľadu na svet pre nich už viac nebude vyhovujúca a tak sa s tebou nebudú stýkať. Možno by si to teda mal zvážiť tiež. Veď odpovedz si sám… Ako sa vlastne cítiš? Šťastný? Nadšený? Vďačný? Spokojný? Alebo skôr nespokojný? Frustrovaný? Nešťastný?
Ako sa cítiť pod psa už dávno vieš. Stačí sa sústrediť na všetky tie veci, ktoré vo svete a v tvojom živote nie sú v poriadku, však?! Až doposiaľ si teda odvádzal úžasnú prácu v zvyšovaní negatívnej energie tým, že si sa sústredil na všetky tie veci, ktoré sa ti nepáčili a tiež tým, že si o nich dokolečka rozprával. Teraz je teda možno čas, aby si uplatnil rovnakú techniku na zvýšenie tej pozitívnej energie okolo seba. Zapamätaj si, že energia je nákazlivá, takisto ako smiech a dobrá nálada. A sústredením sa na negatívnu energiu ostatných nijako nezvýšiš tú pozitívnu. Pretože pozitívna i negatívna energia nemôžu spolunažívať. Vo svojom živote budeš mať jednu alebo druhú, a to, na ktorú z nich sa budeš sústrediť, rozhodne o tom, či budeš šťastný alebo nešťastný. Negatívni ľudia potrebujú drámu ako kyslík.
Snaž sa preto cítiť skvelo. Pretože pravdou zostáva, že druhých nemôžeš zmeniť. „Nikdy nepodceňuj svoju silu v zmenu seba samého a nepreceňuj svoju silu zmeniť ostatných.“ - Wayne W. Časom si sa mohol naučiť, že jediné, čo môžeš, je ísť im príkladom. Ukázať im, že je to možné, povzbudiť ich, že veríš, že to dokážu, ponúknuť pomoc v prípade potreby a ďalej im dať priestor, nech oni sami spravia tú voľbu. Inak to bude akoby si neustále bežal hlavou oproti stene.
Odpor ako evolučná reakcia a jeho prekonávanie
Odpor je jednou z našich základných emócií, často život zachraňujúca. Je to inštinktívna emócia, ktorá nás pôvodne chránila pred jedovatým jedlom a nebezpečenstvom. Odpor, alebo v silnejšej podobe hnus, je dávna, evolučne zakorenená emócia. Rovnako ako strach nás varuje pred ohrozením, odpor dohliada, aby sme neskonzumovali niečo, čo by nás mohlo otráviť. Zaujímavé na odpore je rýchlosť, s akou ho cítime. Veľmi rýchlo dokážeme niečo vyhodnotiť ako odporné.
Odporné nám nie je len to, čo by nás mohlo zjavne otráviť. Keď sme prvýkrát videli jesť niekoho ustricu, prišlo nám odporné nielen samotné jedlo, ale aj ktokoľvek, kto sa na ustricu čo i len pozrel. A keby sa s nami taký človek chcel rozprávať, držali by sme si od neho odstup. Prehnaná reakcia? Možno. Ale dokázali by ste pobozkať niekoho, kto práve pred vami pozrel jedlého červa? Odpor sa navyše prejaví na našej tvári v zlomku sekundy - a pre druhých je celkom ľahko čitateľný. Historicky to dávalo zmysel: ak jedinec objavil niečo škodlivé, potreboval vyslať signál aj ostatným. Dnes nám ale táto automatická reakcia môže prekážať.
Ak sa zamyslíme nad našimi predsudkami ohľadom rasy, rôznych kultúr alebo sexuálnych preferencií druhých, väčšina z nich sa neopiera o logický základ. Čím viac sme náchylní k odporu, tým rýchlejšie dokážeme niečo alebo niekoho odsúdiť.
Kľúč nie je odpor potláčať, ale naučiť sa ho pomenovať, spomaliť automatické reakcie a pýtať sa: čo mi táto emócia vlastne hovorí? Prijatie niečoho nového alebo nečakaného súvisí so značnou mierou tolerancie. Tolerancia sa chápe ako duchovný postoj, ktorý každému dáva slobodu vyjadrovať názory a postoje, odlišné od názorov druhých. Prijať znamená pripustiť, že niečo môže byť ináč, ako sme si predstavovali, naplánovali, ako sme chceli. Opakom prijatia či tolerancie je odpor a negatívny vzťah k udalosti.
Niektorí ľudia bojujú s myšlienkou, že prijatie novej situácie je vlastne slabosťou, pretože sa prispôsobujú okolnostiam a nerobia podľa vlastných predstáv. Toto však nie je pravda. Prijať existujúce okolnosti je znakom vyspelosti človeka. Vyjadrujú snahu prispôsobiť sa a podľa možností využiť vlastnú kreativitu na čo najlepšie prispôsobenie sa novým podmienkam. Prijatie neznamená, že nebudeme nič robiť. Ak nie sme úplne pohltení vlastnými očakávaniami, sme schopní uprieť pozornosť na to, čo sa deje tu a teraz a rýchlejšie pochopíme, ako využiť novú situáciu na dosiahnutie cieľa. Prijatiu sa dá naučiť.
Sociálna úzkosť a hľadanie rovnováhy
Sociálna úzkosť nie je slabosť ani porucha charakteru. Je to reakcia, ktorú si so sebou nesieme po celé ľudské dejiny. Kedysi mala jasný zmysel - chránila nás pred vylúčením zo skupiny, od ktorej záviselo naše prežitie. Vtedy išlo skôr o to - nebáť sa skupiny. Dnes sa do popredia dostáva - báť sa jedinca. To, čo ostalo, sú tie signály. Bojíme sa výsmechu, nesúhlasu, straty postavenia a vylúčenia. Vtedy to bolo riziko, že nás skupina vylúči. A dnes toto nechceme zažiť zo strany iného človeka. Vtedy nám spoločenstvo pomáhalo prežiť. Kedysi tomu pomáhalo aj samotné spoločenstvo. Išlo spravidla o malé skupiny, kde boli presne dané role a všetko bolo navzájom prepojené. Dnes sme vystavení anonymnému davu a ľuďom. Postavenie a úlohy nie sú jasné. Cez siete vás „zotre“ niekto, koho by ste vo svojej komunite nestretli.
Sociálna úzkosť je v istej podobe prirodzená. Nie je to porucha, skôr sociálna regulácia. Rozdiel medzi bežnou sociálnou úzkosťou a jej „problémovou“ podobou je v intenzite a v následkoch. O neprimeranej sociálnej úzkosti hovoríme, keď nie je úmerná situácii, keď vedie k vyhýbaniu sa situácii / stretnutiu/ človeku, keď je spojená so sebaobviňovaním a s pocitom hanby a keď sa časom posilňuje. Sociálna úzkosť ako taká, je signál, nie chyba. Je to normálna a zdravá emócia.
V niektorých prípadoch je vhodnejší sociálny odstup. Introvert potrebuje menej ľudí. Človek so sociálnou úzkosťou potrebuje viac bezpečia. Strach z ohrozenia sa zo zvierat presunul na ľudí. Dnes je malá šanca, že nás nejaké zviera zabije. Pre človeka sa tak najväčším predátorom stal iný človek. To ohrozenie samozrejme nemá len podobu straty života, ale aj ublíženia. Ale najčastejšie ten druhý nám uškodí, niečo nám vezme, povie niečo nepravdivé, či škaredé. Ohrozenie má žiaľ veľa podôb. Nebolo by dobré príliš zjednodušovať. Spoločenstvo je stále dôležité. Ale tu a tam stretneme človeka, pri ktorom by bolo vhodné, ak by ostalo pri úvodnom „Ahoj“ a následnom „Maj sa“. Ten jedinec je ohrozením. Kedysi nás ohrozovala príroda (živá aj neživá) a zachránili nás ľudia. Dnes nás ohrozujú konkrétni ľudia a mnohí nachádzajú útočisko v prírode.
Sociálna úzkosť môže byť aj užitočná. Naozaj. Pomáha pri fungovaní a udržaní skupiny. Tým sa vraciame na úvod ľudských dejín. Prežitie sa spájalo so skupinou a tá musela fungovať. V skupine sociálna úzkosť tlmila impulzívne správanie, bránila neustálemu presadzovaniu sa, podporuje ohľaduplnosť a znižuje počet konfliktov. Bez sociálnej úzkosti by sa každý tlačil dopredu, ignoroval by hranice a skupina by bola veľmi premenlivá a nestabilná. Tento zaužívaný a osvedčený model je v ohrození. Ale nie preto, že by sa neosvedčil. Ale dnes fungujeme inak. Skupina je oveľa väčšia, je anonymná, veľkú úlohu tu zohrávajú sociálne siete, pracovný tlak a neustále hodnotenie. Úlohou sociálnej úzkosti nie je, aby nás izolovala, ale aby sme sa v skupine navzájom nezranili.
Sociálna úzkosť pomáha chrániť náš svet. Ale potrebujeme aj ľudí. Potrebujeme vzájomnú komunikáciu. Ako ľudia, ak sme otvorení a úprimní, dokážeme si navzájom pomôcť a rásť. Získavame spätnú väzbu a vďaka tomu napredujeme. Ak by sme zmenili sociálnu úzkosť na trvalý stav, potom by sa zmenila na bludný kruh. Čím ďalej, tým ťažšie by bolo byť spolu. A tak sa dostaneme k paradoxu - to, čo malo chrániť pred odmietnutím, nakoniec viedlo k odlúčeniu, ktoré sa podobá odmietnutiu. Ako sa hovorí - z dažďa pod odkvap.
Riešenia a nástroje na zvládanie odporu voči ľuďom
Existujú rôzne techniky, ktoré pomáhajú lepšie manažovať situácie s problémovými ľuďmi. Tieto techniky sú súčasťou taktiky profesionálnej krízovej intervencie.
- Počúvajte: Prvým krokom je človeka v emóciách vypočuť. Každý človek chce byť vypočutý. Žiaden progres nemôže nastať, ak sa človek cíti nerešpektovaný.
- Ostaňte pokojní: Ak je situácia emocionálne nabitá, je ľahké nechať sa vtiahnuť do diania. V takýchto situáciách sa sústreďte na dýchanie.
- Nesúďte: Neviete, čím si daný človek prechádza.
- Vnímajte skryté potreby: Čo chce človek tým, čo robí, skutočne získať?
- Nereagujte defenzívne: Je to ťažké, najmä ak na vás niekto útočí, obviňuje z niečoho, čo nie je pravda. Máte chuť sa brániť. Tá druhá osoba je v takom emocionálnom napätí, že to nepomôže. Neberte to osobne, nie je to o vás.
- Nereagujte hnevom na hnev: Zvyšovanie hlasu, poukazovanie rukami alebo prejav bez rešpektu je pridávanie benzínu do ohňa. Zvoľte skôr tichý, monotónny hlas.
- Udržiavajte si určitý odstup: Intuitívne sa môžete pokúsiť upokojiť človeka priložením svojej ruky na jeho rameno alebo podobným gestom.
- Určite si hranice: Niektoré z predošlých techník nabádajú vypočuť a nechať ventilovať rozhnevaného človeka.
- Vyrovnajte svoj stres: Boli ste v situácii, kedy ste museli potlačiť na určitú dobu svoje prirodzené reakcie. Teraz je čas vypustiť nahromadený adrenalín. Choďte si zabehať alebo na prechádzku.
- Oceňte sa za zvládnutie nepríjemnej situácie: Chce to veľa energie a zapierania správať sa dôstojne, ak je na vás niekto nepríjemný.
V konečnom dôsledku, zvládanie odporu voči ľuďom nie je o ich zmene, ale o zmene nášho vlastného prístupu a reakcií. Prijatím zodpovednosti, stanovením zdravých hraníc a rozvojom vnútorného pokoja môžeme vytvoriť priestor pre pozitívnejšie a napĺňajúcejšie vzťahy, a to aj vtedy, keď sa stretávame s tými, ktorí v nás vyvolávajú nepríjemné pocity.