Súčasné dianie na Slovensku neraz pripomína zložité stavebné projekty, kde sa prelínajú ambiciózne plány s nečakanými komplikáciami a verejným záujmom. Jedným z takýchto príbehov, ktorý spája tému výstavby rodinných domov s politickým dianím a verejnými financiami, je aj prípad rodinného domu spájaného s menom Vladimír Gašpar, a to nielen v kontexte súťaže "Stavba roka", ale aj v kontexte nedávnych udalostí týkajúcich sa bývania ústavných činiteľov.
Stavba roka: Súťaž ako zrkadlo kvality vo výstavbe
Každoročne organizovaná súťaž "Stavba roka" slúži ako platforma na prezentáciu a ocenenie najlepších stavebných diel na Slovensku. Súťaž, ktorá má už dlhoročnú tradíciu, si kladie za cieľ podporovať kvalitu komplexnej realizácie stavebných diel a slúžiť ako súčasť uceleného systému zabezpečovania kvality vo výstavbe a stavebníctve. V roku 2011, v 17. ročníku tejto prestížnej súťaže, sa o titul "Stavba roka" uchádzalo 30 stavieb, z toho 16 z Bratislavy a 14 z ostatných regiónov Slovenska.
Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo 19. novembra 2011 v Mestskom divadle P. O. Hviezdoňoslava. Medzi významnými hosťami nechýbal ani prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič s manželkou Silviou, 1. podpredseda vlády SR a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Figeľ, primátor hlavného mesta SR Bratislavy Milan Ftáčnik a hlavná architektka mesta Ingrid Konrádová. Súčasťou podujatia boli aj zástupcovia akademickej obce - štyria dekáni príslušných vysokých škôl, ako aj vysokí štátni úradníci a predstavitelia stavovských komôr, vrátane predsedu Slovenskej komory stavebných inžinierov prof. Ing. Dušana Majdúcha, PhD., a predsedu Slovenskej komory architektov Ing. arch.
Odborná porota, ktorej predsedom bol renomovaný nemecký architekt Dipl.-Ing., Acad. Arch. Igor Barta, posudzovala predložené stavby. Jeho medzinárodné skúsenosti a profesionálne kvality sa pozitívne odrazili na činnosti poroty. V tomto ročníku sa udelilo rekordných 13 cien, pričom porota po prvýkrát v histórii súťaže udelila aj svoju zvláštnu cenu - Cenu poroty za netradičné priestorové stvárnenie budovy z hľadiska stavebno-konštrukčného a interiérového dizajnu. Okrem ocenení odbornej poroty mala možnosť hlasovať aj široká verejnosť prostredníctvom internetového hlasovania o "Cenu verejnosti 2011".
Medzi ocenenými stavbami v rôznych kategóriách sa objavili aj projekty, ktoré by v širšom kontexte mohli súvisieť s témou výstavby rodinných domov alebo ich komplexnejších súčastí. Napríklad, Cena Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska za vysokú kvalitu stavebnej realizácie bola udelená Bytovému komplexu Hlboká, ktorý zahŕňal rekonštrukciu a nadstavbu národnej kultúrnej pamiatky, novostavbu podzemných garáží a administratívnej budovy. Vydavateľstvo EUROSTAV, s. r. o., ocenilo originálne urbanistické a architektonické riešenie Polyfunkčného objektu RETRO, ktorý bol taktiež novostavbou. Tieto ocenenia, hoci sa netýkajú priamo rodinných domov, ilustrujú široký záber súťaže a dôraz na kvalitu v rôznych formách stavebnej činnosti.
Výzvy s rodinným domom na Jeséniovej ulici
Príbeh výstavby rodinných domov však nie je vždy len o úspechoch a ocenení. Príkladom môže byť situácia týkajúca sa rodinného domu na Jeséniovej ulici v Bratislave. Stavebný úrad vydal dňa 25. apríla 2013 rozhodnutie o odstránení stavby "Garáž" a zároveň povolil stavbu "Prestavba a prístavby rodinného dvojdomu" na pozemku parcelné čísla 6983/1, 2 a 6984. Tento proces však neprebehol hladko.
Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním a postúpené na odvolacie konanie. Dňa 28. augusta 2013 Obvodný úrad Bratislava rozhodnutím zrušil pôvodné povolenie. Na základe právneho názoru v rozhodnutí odvolacieho orgánu bolo začaté nové konanie podľa § 88 a § 88a stavebného zákona, ktoré sa zameralo na možnosť dodatočného povolenia rozostavanej stavby rodinného domu. Vlastník stavby bol vyzvaný k predloženiu dokladov preukazujúcich súlad nepovolenej stavby s verejným záujmom, pričom stavebný úrad konanie prerušil. Súčasne bolo zastavené pôvodné stavebné konanie na vydanie stavebného povolenia na "Prestavbu a prístavby rodinného dvojdomu", voči čomu sa stavebník odvolal.
Situácia sa ďalej komplikovala, keď dňa 10. apríla 2014 Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom, že zrušuje právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava. Okolnosti, či tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, neboli v danom čase jasné, keďže konanie prebiehalo s odvolacím orgánom, nie s miestnym úradom. Tento prípad ilustruje zložitosť stavebného konania a potenciálne problémy spojené s dodatočným povoľovaním stavieb a odvolacími procesmi.
Politické bývanie a verejné financie: Vila na Mudroňovej ulici
V nedávnej minulosti sa téma bývania ústavných činiteľov dostala do popredia verejného záujmu, pričom sa objavili aj súvislosti s konkrétnymi nehnuteľnosťami a verejnými prostriedkami. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a líder Hlasu-SD potvrdili, že štát rieši bývanie pre najvyšších ústavných činiteľov. Pôvodne zvažovaná vila na Slavíne sa ukázala ako nepoužiteľná z technického a bezpečnostného hľadiska, a preto prebiehal prieskum trhu.
Úspešný prieskum viedol k tomu, že od júna tohto roka je ministerstvo vnútra vlastníkom a správcom rodinného domu na Mudroňovej ulici v Bratislave. Minister Šutaj Eštok uviedol, že riešenie otázky bývania prezidenta Petra Pellegriniho prebieha v spolupráci s Úradom pre ochranu ústavných činiteľov, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra.
Táto investícia vyvolala kritiku zo strany opozície. Poslanec hnutia Slovensko a exminister vnútra Roman Mikulec kritizoval proces hľadania bývania pre politikov ako "absolútne nesystémový", poukazujúc na situácie, kedy sa drahé vily rekonštruujú pre vysokých predstaviteľov, ktorí v nich napriek tomu nebývajú. Poslanec Marián Viskupič zo strany SaS označil kúpu rodinného domu v čase očakávaného šetrenia peňazí za absurdnú. Podľa neho by sa mal štát zbavovať zbytočných nehnuteľností a šetriť na ich údržbe a prevádzke.
Minister Šutaj Eštok obhajuje túto investíciu ako strategickú, pričom zdôrazňuje, že ide o investíciu do majetku Slovenskej republiky, ktorý si na svojej hodnote iba zvyšuje, najmä v Bratislave. Poslanec Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska nespochybňuje potrebu zabezpečenia bývania pre ústavných činiteľov, ale vyjadril prekvapenie nad tým, prečo sa nevyužívajú už existujúce objekty, ktoré sa rekonštruujú alebo sú už zrekonštruované, a ktoré zostávajú prázdne.
Zaujímavosťou je, že v spomínanej vile na Mudroňovej ulici býval počas druhej svetovej vojny Tido Jozef Gašpar, hlavný ideológ úradu propagandy fašistického slovenského štátu. Táto lokalita, blízko Slovenského parlamentu a Bratislavského hradu, patrí k najdrahším pozemkom na Slovensku, pričom jej orientačná cena s pozemkom sa pohybuje okolo 2,5 milióna eur.
Architektonické návrhy a individuálne úpravy
Okrem spomenutých prípadov výstavby a politických súvislostí existuje aj široká oblasť individuálnej výstavby rodinných domov. Pre rodiny s 3-5 členmi, ktoré uvažujú o stavbe domu strednej triedy, existuje množstvo projektových riešení. Typickým príkladom môže byť projekt jednoduchého rodinného domu so sedlovou strechou a prestrešenou terasou, ktorý sa vyznačuje dlhou chodbou rozdeľujúcou priestor na jednotlivé miestnosti.
Katalógy projektov ponúkajú širokú škálu možností, ktoré si však zákazníci často prispôsobujú vlastným predstavám. Úpravy môžu zahŕňať zmenu rozmerov okien, posun priečok, či zväčšenie alebo zmenšenie vonkajších rozmerov domu. Po nacenení individuálnych úprav je projekt kompletovaný pre stavebné povolenie. Dôležité je tiež zohľadniť špecifické rozmery a charakteristiky pozemku, pričom ideálne je, ak má zákazník už vopred jasnú predstavu o tom, ako by mal jeho budúci dom vyzerať. Tento proces si vyžaduje spoluprácu medzi architektom, projektantom a stavebníkom, aby bol výsledný dom funkčný, estetický a v súlade s individuálnymi potrebami a možnosťami.
tags: #novostavba #rodinneho #domu #vladimir #gaspar