Sídlisko Hliny je prvým a najstarším sídliskom v Žiline. Tvorí ho osem menších samostatných sídlisk Hliny I až Hliny VIII, ktoré sa zadeľujú do dvoch urbanistických celkov: Hliny I - IV a Hliny V - VIII. S výstavbou sídliska sa začalo v roku 1955 a ukončená bola v roku 1977. Sídelný útvar Hliny, dlhý asi dva kilometre, je považovaný za jeden z najlepšie naprojektovaných urbanistických celkov a prirodzene nadväzuje na historickú časť mesta. Na sídlisku Hliny je postavených približne 5 686 bytov a mnoho budov vyššej občianskej vybavenosti. Tento počet nie je presný, pretože na voľných plochách postupne prebiehala alebo stále prebieha dostavba ďalších obytných domov. Po roku 1989 boli niektoré objekty prestavané, nadstavené, rekonštruované, pribudli aj moderné nákupné centrá a penzióny.
Počiatky výstavby: Hliny I a II
Ako prvé začalo vyrastať sídlisko Hliny I a II po roku 1955 na dovtedy nezastavanom priestore južne od historického jadra mesta. Toto územie sa nachádzalo hneď za ulicou Veľká okružná, medzi nemocnicou a vilovou štvrťou Malá Praha. Pred výstavbou sa tu rozprestierali polia, ale aj močiare a jamy, z ktorých sa ťažila hlina pre neďalekú tehelňu.
Projekt prvého sídelného útvaru Hliny I - IV spracoval architekt Ferdinand Čapka spolu s L. Bauerom. Sídliská Hliny I a II oddeľuje široká ulica Antona Bernoláka, prezývaná Žilinčanmi „Bulvár“. Domy po oboch stranách ulice sú päťpodlažné a architektonicky zrkadlovo rovnaké. Na začiatku a konci blokov sa nachádzajú mierne nadstavané budovy. Architekti pri projekte nadviazali na arkády v historickom jadre mesta a zapracovali ich na začiatku, v strede a na konci obytných blokov sídliska. Prechody z ulice dovnútra blokov sú tiež riešené arkádami na každej strane. Po celej dĺžke ulice na prízemí boli vybudované obchodné priestory, zatiaľ čo na ostatných poschodiach sú byty. Na Ulici Antona Bernoláka je upravená zeleň, kde sa nachádza bronzová socha Antona Bernoláka (1762 - 1813) od akademického sochára Juraja Brišáka, slávnostne odhalená 3. októbra.
Na sídlisku Hliny I, z vonkajšej strany od Komenského ulice, sa nachádza niekoľko rodinných domov. Sídlisko Hliny II, okrem dominantnej časti od Ulice Antona Bernoláka, zahŕňa ďalšie obytné domy a vo svojom vnútri tiež niekoľko rodinných domov.
Rozširovanie výstavby: Hliny III a IV
Sídliská Hliny III a IV voľne nadväzujú za ulicou Juraja Fándlyho na predchádzajúcu časť sídliska Hliny I a II. Tieto sídliská sú tiež rozdelené Ulicou Antona Bernoláka, ktorá je v týchto miestach už užšia. Hliny III ohraničuje Komenského ulica, za ktorou sa nachádzajú Hliny VIII, a Hliny IV oddeľuje od ostatnej zástavby ulica Vojtecha Spanyola a Tajovského. Obe tieto sídliská sú z južnej časti, od Hlín V a Bôrika, oddelené Mostnou ulicou (štvorpruhový prieťah cez mesto, cesta I/18), ktorá je v tomto priestore zapustená do zeme.
Tieto dve sídliská sú urbanisticky riešené odlišne od predchádzajúcich. Tu sa pri výstavbe po prvýkrát použila panelová výstavba. Panelové domy sú postavené kolmo do ulice Antona Bernoláka. Po celej strane hlavnej ulice bolo vybudovaných niekoľko jednoposchodových obchodných jednotiek, z ktorých sa niektoré neskoršie prestavali. Obe sídliská boli projektované zrkadlovo k ulici Antona Bernoláka. Na začiatku oboch sídlisk boli pri hlavnej ulici vynechané prázdne priestory, ktoré sa neskoršie zastavali. Na Hlinách IV bolo vybudované nákupné centrum Tempo a oproti cez ulicu na Hlinách III bol postavený niekoľkoposchodový viacúčelový objekt. Okrem obchodnej siete je na sídlisku Hliny III materská škola, jasle a lekáreň. V roku 2003 tu pribudla budova expozitúry Národnej banky Slovenska a v roku 2006 obytný dom na rohu Komenského ulice a Juraja Fándlyho.
Začiatok výstavby sídlisk Hliny I - IV bol v roku 1955 a ukončenie v roku 1963. Staršia časť „Bulváru“ bola dokončená v roku 1959. Celkovo tu bolo postavených 58 obytných domov a ďalších 39 rodinných domov.
Solinky - Žilina
Druhá urbanistická etapa: Hliny V až VIII
Ďalšia časť sídliska, Hliny V - VIII, je ohraničená ulicami Rajecká, Centrálna, Tajovského, Mostná a Komenského. Jej výstavba sa začala v roku 1961 a ukončená bola v roku 1977. Najväčšie z tejto časti sídliska sú Hliny V. Okrem panelových domov sa tu nachádza aj väčšie množstvo rodinných domov. Na Hlinách V až VIII žije približne 8 620 obyvateľov.
Sídlisko Hliny V nadväzuje na sídlisko Hliny IV. Medzi nimi prechádza štvorpruhový mestský prieťah cesty I/18, ktorý je však v tejto časti mesta zapustený do zeme. Komenského ulica z Hlín IV prechádza mimoúrovňovo ponad tento prieťah a pokračuje ďalej ako Hlinská ulica. Z ulice Antona Bernoláka medzi Hlinami III a IV je vybudovaná ponad štvorpruhovú komunikáciu lávka pre peších na sídlisko Hliny V.
Sídlisko Hliny V na východnej strane hraničí s rodinnými domami obytnej štvrte Bôrik. Na západnej strane je ohraničené Hlinskou ulicou, ktorá je hlavnou ulicou sídliska a zároveň ho oddeľuje od sídliska Hliny VII. Na juhu je ohraničené Poľnou ulicou, za ktorou pokračuje sídlisko Hliny VI. S výstavbou sídliska Hliny V sa začalo v roku 1961. Na začiatku sídliska boli postavené objekty Študentského domova Vysokej školy dopravnej, dnešnej Žilinskej univerzity. Ďalej pokračovala výstavba panelových domov až po Poľnú ulicu. Na Nešporovej ulici a Mila Urbana boli postavené samostatné štvorbytové domy. Na sídlisku Hliny V sa nachádza Základná škola Vendelína Javorku a materská škola. Je tu postavené Nákupné centrum BILLA a niekoľko obchodných jednotiek.
Sídlisko Hliny VI pokračuje za sídliskom Hliny V, od ktorého je oddelené Poľnou ulicou. Od obytnej štvrte Bôrik je sídlisko ohraničené Bajzovou ulicou, od Hlín VII ho oddeľuje Hlinská ulica, ktorá ďalej pokračuje na sídlisko Solinky ako Obvodová ulica. Od sídliska Solinky ho oddeľuje Centrálna ulica. Na Hlinách VI boli vybudované len tri dlhšie panelové domy a tri vežové dvanásťposchodové obytné budovy. V roku 2006 bol na sídlisku postavený ďalší obytný panelový dom s tridsiatimi bytmi a plánuje sa výstavba ešte jedného obytného domu. Na sídlisku sa nachádza Gymnázium Hlinská, SOU Spoločného stravovania Žilina, Dievčenská odborná škola Žilina, Hotelová akadémia Žilina, lekárske stredisko, lekáreň, Nákupné centrum LIDL a ďalšie obchodné priestory. Nachádza sa tu aj obchod s nábytkom GEKO a plánovaná je výstavba Obchodného centra Žilina na rohu ulíc Obvodovej a Centrálnej. Za sídliskom smerom ku Solinkám sú ešte voľné pozemky, kde sa môžu stavať bytové domy, prípadne objekty vyššej vybavenosti.
Sídlisko Hliny VII je postavené v priestore ostrého trojuholníka, ohraničené Hlinskou ulicou, ktorá ho oddeľuje od Hlín V, Rajeckou cestou a Mostnou ulicou, ktorá ho oddeľuje od Hlín VIII. Na sídlisku sú postavené štandardné panelové bloky, z ktorých tri sú vežové dvanásťposchodové panelové budovy. Sídlisko má dobre vybudovanú občiansku vybavenosť. Nachádza sa tu centrum s obchodnými priestormi a penziónom Junior. Na sídlisku je základná škola a materská škola. Sú tu postavené administratívna budova spoločnosti Váhostav - SK, Bytterm, veľkogaráže a predajňa automobilov FIAT a Alfa Romeo. V objektoch Saleziánskeho domu, postavenom v roku 1938 podľa architekta Michala Maximiliána Scheera, sa nachádza Rímskokatolícka farnosť Žilina-Hliny, Kostol sv. Jána Bosca, Stredné odborné učilište sv. Jozefa robotníka a Inštitút sv.
Sídlisko Hliny VIII je posledné postavené sídlisko na Hlinách. Výstavba na tomto sídlisku bola ukončená v roku 1977. Od Hlín VII sú oddelené Mostnou ulicou, od Hlín III ich oddeľuje Komenského ulica a od Malej Prahy sú oddelené Suvorovovou ulicou. Sídlisko sa nachádza na pomerne malom priestore a z dvoch strán ho obklopuje rušná štvorpruhová komunikácia. V tesnej blízkosti obytných domov je mimoúrovňová kruhová križovatka Rondel a kúsok ďalej je ďalšia veľká mimoúrovňová križovatka do Prievidze z prieťahovej štvorpruhovej komunikácie I/18. V posledných rokoch boli od Lichardovej ulice vybudované protihlukové steny. Na sídlisku je postavené Nákupné centrum Družba, základná škola, materská škola a Okresné pedagogické stredisko. Od Komenského ulice sa tu nachádzajú objekty vyššej občianskej vybavenosti, stredné odborné učilište energetické, študentský domov a v roku 2005 tu pribudlo sídlo Žilinského samosprávneho kraja. Aj keď bola výstavba bytov na sídlisku ukončená v roku 1977, plánuje sa ešte výstavba ďalších štyroch panelových obytných budov. V roku 2007 začala výstavba 4 obytných budov s názvom „Hliny VIII - nové bývanie“, ktorá bola dokončená v novembri 2008.
Žilina a jej kontext
Žilina je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku, štvrté najväčšie mesto na Slovensku s počtom obyvateľov 83 643 (k 31. decembru 2023). Je administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska. Mesto leží na zemepisnej súradnici 49°13′24.39″S 18°44′21.58″. Historické jadro Žiliny je mestskou pamiatkovou rezerváciou, s centrom na štvorcovom Mariánskom námestí s arkádami po celom obvode.
Mesto sa rozkladá na terasových plošinách zo štvrtohorných riečnych štrkových nánosov prekrytých sprašmi a sprašovými hlinami a na nivách Váhu, Rajčianky a Tŕňovky. Má mierne teplé, vlhké podnebie. Prvé stopy prítomnosti človeka na území mesta pochádzajú z poslednej doby ľadovej, okolo roku 20 000 pred n. l. Vďaka priaznivým podmienkam po príchode Slovanov v 5. stor. sa začalo trvalejšie osídlenie vo viacerých menších osadách, z ktorých potom vzniklo mesto. Žilina sa prvý raz spomína už v roku 1208.
Postupnému rozvoju mesta napomohla výstavba Košickobohumínskej železnice v roku 1872 a neskôr železníc v smere na Bratislavu a na Rajec. Tým sa Žilina stala dopravnou križovatkou, čo spolu s dostupnosťou surovín a lacnou pracovnou silou prilákalo kapitál a podporilo rozvoj priemyslu a obchodu. Po roku 1955, s industrializáciou mesta, nasledovala rozsiahla bytová výstavba sídlisk, vrátane sídliska Hliny, Vlčince, Solinky a Hájik.
Súčasné úpravy a výzvy
Mesto Žilina v súčasnosti realizuje úpravy zelene na sídliskách Hliny V a VII, ktoré súvisia s pripravovaným riešením statickej dopravy v tejto časti mesta. Cieľom je navýšenie počtu parkovacích miest a úprava už existujúcich státí tak, aby lepšie zodpovedali potrebám obyvateľov, ktorí dlhodobo poukazujú na ich nedostatok. Obyvatelia sídlisk Hliny V a VII by sa mali do konca júna dočkať upravených parkovísk s vyšším počtom miest. Pred ich budovaním si však územie vyžaduje aj výruby stromov a krov.
„Aktuálne ročné obdobie je na základe odborných posudkov a agrotechnických termínov najvhodnejším časom na výraznejšie zmeny existujúcej zelene. Výrub sa týka drevín zasahujúcich do budúcich parkovacích miest alebo do priestoru, kde sa budú vykonávať stavebné úpravy,“ uvádza samospráva. Projekt optimalizácie dopravy, ktorého súčasťou sú aj Hliny V a VII, bol prerokovaný a schválený mestskými poslancami.
„Účelom úprav nie je viac áut na úkor zelene, ale funkčnejší verejný priestor reagujúci na potreby obyvateľov sídliska. Zeleň je dôležitou súčasťou infraštruktúry a vyžaduje si citlivé a zodpovedné narábanie. Samozrejmosťou pri takýchto projektoch preto je, že za všetky zrealizované výruby máme pripravený plán náhradnej výsadby,“ vysvetľujú zástupcovia mesta. Už o pár týždňov pribudne napríklad na Hlinách VII 133 nových stromov a tri veľké záhony s rôznymi druhmi cibuľovín. Plánovaná náhradná výsadba je koncipovaná tak, aby nezasahovala do inžinierskych sietí. V blízkej dobe chce samospráva doplniť na sídliskách Hliny V-VII celkovo takmer 700 kríkov a viac ako 150 stromov. Medzi druhmi nebudú chýbať okrasná čerešňa, lipa, brest, dub, ginko, javor, borovica, ambrovník. Pripravená je aj výsadba drevín a takmer 10-tisíc trvaliek na Jarnej ulici, ktorá nadviaže na aktuálne úpravy a zlepší kvalitu verejného priestoru v tejto časti mesta. Žilinská radnica verí, že výsledkom všetkých týchto opatrení budú spokojní obyvatelia, ktorí získajú viac parkovacích miest aj krajšiu a funkčnejšiu zeleň. „Chápeme, že výruby stromov a krov sú pre mnohých nepríjemné,“ dodávajú.
Tieto úpravy sú súčasťou snahy o modernizáciu a zlepšenie životných podmienok v sídlisku Hliny, ktoré si aj napriek svojej histórii zachováva svoju dynamiku a rozvoj.
tags: #novostavba #hliny #vii