Vznik eurozóny mal ambíciu vytvoriť stabilné a prosperujúce ekonomické spoločenstvo. Avšak, ako ukázala realita, jednotná mena a politika prekryli hlboko zakorenené rozdiely medzi členskými štátmi. Tieto rozdiely, ktoré existovali pred vstupom do eurozóny, sa stali zjavnými počas ekonomickej krízy, čím sa vynorila otázka možného rozdelenia menovej únie na dve rýchlostné úrovne. Juraj Karpiš z INESS v rozhovore pre Aktuality.sk v roku 2011 poukázal na to, že euro vytvorilo ilúziu, že všetky krajiny sú rovnako rizikové a všetky si požičiavajú za približne rovnaký úrok. Táto ilúzia trvala len desať rokov a kríza ju odhalila.
Historické Rozdiely a Ilúzia Rovnosti
Historicky existoval jasný rozdiel medzi krajinami eurozóny. Na jednej strane stáli krajiny ako Nemecko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko, ktoré si po väčšinu času udržiavali zodpovednú menovú politiku. Nemecká marka sa dokonca stala etalónom stabilnej menovej politiky. Na druhej strane sa nachádzali krajiny na periférii, ako napríklad Španielsko, Grécko a Taliansko, ktoré si často pomáhali financovať svoje deficity cez znehodnocovanie svojich mien. Francúzsko sa v tomto delení nachádzalo na hranici.
Vstupom do eurozóny tieto rozdiely nezmizli, len boli dočasne prekryté eurom. Vytvorila sa tak ilúzia, že všetky krajiny sú rovnako rizikové a že si všetky požičiavajú za približne rovnaký úrok. Táto ilúzia však bola krehká a vydržala len desať rokov, kým ju ekonomická kríza neodkryla. Krajiny, ktoré sa pred vstupom do eurozóny správali nezodpovedne, v tom pokračovali aj po prijatí eura. Následkom toho vzniklo napätie vyplývajúce z jednotnej monetárnej politiky, ktorá nezohľadňuje rôzne úrovne rizika a zadlženosti jednotlivých členských štátov. Niektoré krajiny, ktoré nie sú schopné splácať svoje dlhy pri prísnej monetárnej politike, sa ocitajú v zložitej situácii. Táto politika im totiž neumožňuje vytlačiť nové peniaze na nákup vlastných dlhopisov. V prípade vlastnej monetárnej politiky a vlastnej centrálnej banky by bolo možné zneužiť ju na ľahšie umiestnenie dlhopisov na trh. Grécko a Španielsko však túto možnosť nemajú, čo predstavuje ich hlavný problém - nevedia splácať dlh bez pomoci monetárnej politiky.
Scenár Dvojrýchlostnej Eurozóny
Pred rokom sa začalo hovoriť o riešení súčasných problémov zriadením dvojrýchlostnej eurozóny. V jednej by boli silné štáty ako Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko a Fínsko, v druhej by boli problémové krajiny ako Grécko, Španielsko, Taliansko, Írsko a Portugalsko. Táto špekulácia sa opäť vynorila vzhľadom na historické rozdiely a súčasnú krízu.
Ak by sa eurozóna rozdelila, zadlženým krajinám by sa teoreticky umožnilo prostredníctvom centrálnej banky znehodnotiť menu, čím by sa znížila reálna hodnota ich dlhov. Tento scenár dvojrýchlostnej Európy sa stále spomína. Analytici však zároveň poukazujú na to, že politici majú do záchrany eurozóny už toľko investované, že sú ochotní urobiť čokoľvek, aby ju zachránili. Angela Merkelová dokonca vyhlásila, že sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu, čo však nie je dobrý postoj, keďže nič nestojí za akúkoľvek cenu.
Napriek tomu, ak by verejná mienka nedovolila ďalšie kroky na záchranu a začalo by sa vážne hovoriť o rozpade eurozóny, pravdepodobnejším scenárom nie je vytlačenie najproblematickejších krajín, ale skôr odchod zodpovedných krajín, ktoré preferujú prísnu monetárnu politiku. Tieto krajiny, predovšetkým Nemecko, Holandsko a niektoré ďalšie, by vystúpili z eurozóny. Týmto krokom by sa vyhli obvineniu z potopenia európskeho projektu, keďže by odišli dobrovoľne. Euro by ostalo zadlženým periférnym krajinám, ktoré by si pravdepodobne pomohli k splateniu dlhov znehodnotením meny. Získali by kontrolu nad centrálnou bankou, ktorú by využili na zníženie reálnej hodnoty svojich dlhov.
Vystúpenie z Eurozóny: Možnosti a Dôsledky
Krajiny môžu z eurozóny vystúpiť len na základe vlastného rozhodnutia. Preto je pravdepodobnosť, že problémové krajiny sami vystúpia, pomerne nízka. Výnimkou môže byť Grécko, kde nie je isté, či samo nevystúpi, alebo nebude vytlačené. Grécko je však na to príliš malé, aby eurozóna jeho odchod bez problémov prežila.
Pre Grécko by však znehodnotenie meny nepredstavovalo spásu; skutočné riešenie spočíva v štrukturálnych reformách, ktoré by muselo vykonať bez ohľadu na menovú politiku. Zotrvanie v eurozóne by bolo pre Grécko pravdepodobne výhodnejšie, aj keď by mohlo čeliť tlakom zo strany exportérov, ktorí by z jeho vystúpenia profitovali prostredníctvom zvýšenej konkurencieschopnosti. Na druhej strane by stratili dôchodcovia a všetci, ktorí dostávajú dávky, keďže by sa hodnota ich príjmov znehodnotila. Grécko je však dostatočne malé na to, aby naň mohol byť vyvíjaný tlak na vystúpenie z menovej únie. Rozhodnutie však bude s najväčšou pravdepodobnosťou na Grécku samotnom a nebude násilne vytlačené.
Úplne nepredstaviteľné je, aby eurozóna začala vytláčať krajiny ako Španielsko. Takýto krok by s najväčšou pravdepodobnosťou viedol k rozpadu celej Európskej únie.
V kontexte možného rozpadu eurozóny sa javí ako realistickejšie, že z nej odídu krajiny ako Nemecko, ktoré by v záujme zamedzenia obrovských nákladov na záchranu iných krajín boli ochotné riskovať prepad exportu. Dôvodom by bolo posilnenie ich meny a odchod z eurozóny. Toto rozhodnutie by však záviselo od nemeckých voličov a ich tlaku na politikov, ktorí momentálne nechcú takéto riešenie, keďže svoju kariéru postavili na centralizácii a eure. Napriek tomu sa zdá pravdepodobnejšie, že si Nemci vytvoria vlastný projekt, než aby vytlačili nezodpovedné krajiny z eurozóny.
Pavel Ľupták: S digitálnym eurom sa skončí naša sloboda
Slovensko v Dvojrýchlostnej Európe: Šance a Riziká
Malo by Slovensko šancu zaradiť sa do silnejšej skupiny s Nemeckom v prípade rozdelenia eurozóny? Analytici sa domnievajú, že áno. Slovensko je z časti výrobnou halou pre Nemecko s veľkým objemom exportu a nemeckými investíciami, ako je Volkswagen. Krajina mala v minulosti relatívne zodpovednú fiškálnu politiku a jej dlh je v porovnaní s inými členmi eurozóny relatívne nízky. Hoci je Slovensko malé, mohlo by patriť skôr do lepšej skupiny. Samozrejme, všetko by záviselo od rozhodnutia Nemecka a od vzťahov medzi krajinami.
Pokiaľ ide o Francúzsko, ktoré sa nachádza na hranici medzi zodpovednými a problémovými krajinami, jeho účasť v skupine s Nemeckom nie je istá. Francúzsko momentálne čelí vážnym problémom, aj keď nie v takom rozsahu ako Španielsko či Taliansko. V prípade rozpadu eurozóny by sa pravdepodobne Francúzi nezaradili do skupiny s Nemeckom.
Ak by sa Slovensko ocitlo v skupine so zadlženými krajinami, hrozilo by mu znehodnotenie meny. Obzvlášť nebezpečný je scenár dlhovej únie, ktorý by znamenal pokles kúpnej sily úspor a ochudobnenie vlastnej populácie. Navyše by na Slovensko prešla časť dlhov, ktoré nevznikli na jeho území, ale u omnoho bohatších európskych susedov, ktorí na ich splatenie nemusia pracovať tak dlho ako Slováci.
Zodpovednosť a Politické Rozhodnutia
Vzniká otázka, či Slovensko nehádže polená pod nohy tým, že na jednej strane podporuje euroval, čím zvyšuje svoj verejný dlh, a na druhej strane by chcelo patriť do klubu najsilnejších s Nemeckom. Niektorí argumentujú, že Slovensko by sa malo správať zodpovedne voči Nemecku a podpísať všetko, čo príde z Európy, aby bolo blízko Nemecka v prípade nepredvídaných udalostí.
Avšak, iný pohľad naznačuje, že Nemci si dobre uvedomujú, prečo Slováci váhajú s podpisom eurovalu. Chápu, že Slovensko je chudobnejšia krajina, ktorá nemôže platiť dlhy bohatších susedov. Podpisom eurovalu II a prijatím obrovských záruk by sa zvýšilo slovenské zadlženie, čo by podľa tohto názoru znižovalo jeho atraktivitu v očiach Nemecka pri rokovaniach o novej, zdravej Európe. Tento pohľad zdôrazňuje potrebu zodpovedného prístupu k vlastným financiám a kritického hodnotenia záväzkov, ktoré by mohli ohroziť jeho pozíciu v budúcej, potenciálne rekonštruovanej Európe.