Podielové spoluvlastníctvo, ako právny inštitút, upravuje vzťahy medzi viacerými vlastníkmi jednej veci. Tieto vzťahy, najmä pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnou vecou a vynakladanie nákladov na ňu, môžu byť často komplikované. V takýchto situáciách môže dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane niektorého zo spoluvlastníkov. Tento článok sa zameriava na analýzu judikatúry týkajúcej sa nevyhnutných nákladov, podielového spoluvlastníctva a bezdôvodného obohatenia, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a situácie, ktoré môžu v praxi nastať.

Základné princípy podielového spoluvlastníctva
Podielové spoluvlastníctvo je v Občianskom zákonníku upravené pomerne stručne. Kľúčové ustanovenia predstavujú § 137 ods. 1 a § 139 ods. 2, ktoré hovoria o miere, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, a o rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov (§ 136 ods. 1 OZ). Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 ods. 1 OZ). Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Avšak, pri riešení konkrétnych situácií si výlučne s týmito ustanoveniami nevystačíme a je potrebné vychádzať najmä z predchádzajúcej súdnej praxe. V zmysle § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Rozhodovanie o hospodárení so spoločnou vecou
V zmysle § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Súhlas všetkých spoluvlastníkov sa vyžaduje len pri dôležitých zmenách spoločnej veci. Pokiaľ ide o investície do spoločnej veci, je dôležité rozlišovať, či ide o náklady na nevyhnutné opravy a údržbu, alebo o iné náklady. Ak niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na opravu alebo úpravu domu, ktoré neboli nevyhnutné, bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, nemožno vyvodiť povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať pomernú úhradu týchto nákladov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu.
Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritné rozhodnutie), má právo domáhať sa na súde zrušenia takéhoto rozhodnutia, ak je v rozpore so zákonom alebo so zmluvou.

Nevyhnutné náklady a ich úhrada
Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné zistiť, či išlo o náklady na nevyhnutné opravy a údržbu, alebo o náklady, ktoré neboli nevyhnutné. Ak niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil náklady na nie nevyhnutnú opravu alebo úpravu domu bez súhlasu alebo napriek nesúhlasu ostatných spoluvlastníkov, zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť ostatných spoluvlastníkov znášať za trvania spoluvlastníckeho vzťahu pomernú úhradu týchto nákladov.
V prípade uskutočnenia investícií do cudzej nehnuteľnosti dochádza k vzniku bezdôvodného obohatenia až v okamžiku, keď tento právny dôvod stratil svoje účinky, teda odpadol. Právny dôvod môže pritom predstavovať dôvodné investície do nehnuteľnosti tretej osoby. Nakoľko dôvod na plnenie odpadne v jednom okamihu, napr. odvolaním prísľubu previesť nehnuteľnosť alebo ak sa plnenie stane nemožným, práve týmto okamihom sú splnené všetky podmienky vzniku bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie v kontexte podielového spoluvlastníctva
Podľa judikatúry vloženie investícií do majetku inej osoby predstavuje neoprávnený majetkový prospech - bezdôvodné obohatenie, pričom tento neoprávnený majetkový prospech nespočíva v samotných investíciách do cudzieho majetku, ale v tom, o čo sa tento majetok zhodnotil vloženými investíciami.
Vo vzťahu k skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia ako plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ s poukazom na ustálenú judikatúru odvolací súd uvádza nasledovné. Občiansky zákonník v niektorých prípadoch uvádza okolnosti, kde síce dochádza k majetkovému prospechu na strane jedného subjektu, avšak existujú iné dôvody, na základe ktorých Občiansky zákonník bezdôvodné obohatenie vylučuje (§ 455 Občianskeho zákonníka). O bezdôvodnom obohatení nehovoríme v prípade, kedy zákon hovorí o majetkovom prospechu jedného subjektu zmluvy, pričom druhému subjektu vznikne na tomto základe iné právo, ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 635 ods. 4 a § 636 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Typickým príkladom je napr. vynaloženie nákladov plnením povinnosti odvrátiť hroziacu škodu.
Vymáhanie nákladov a premlčanie
Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach (§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania voči takejto pohľadávke.
S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.
Premlčacia lehota v súdnych sporoch o vymáhanie pohľadávok
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a zohľadnenie investícií
Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods.
Pre podielové spoluvlastníctvo je charakteristické to, že jednotlivé osoby - spoluvlastníci - majú na konkrétnej veci určitý podiel, ktorý vyjadruje mieru ich účasti na právach a povinnostiach k spoločnej veci. Tento podiel je podielom tzv. ideálnym, a nie reálnym. To znamená, že ak jeden zo spoluvlastníkov vlastní 1/4 z pozemku, patrí mu 1/4 z každej časti pozemku, a nie ním ohraničená časť (resp. každý zo spoluvlastníkov má právo užívať nehnuteľnosť v takej miere, aká je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu k celku). Ten spoluvlastník, ktorý nehnuteľnosť neužíva, má voči spoluvlastníkovi užívajúcemu nehnuteľnosť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. To však platí len za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník užíva nehnuteľnosť nad rozsah jeho podielu.
O bezdôvodné obohatenie na strane spoluvlastníka, ktorý rodinný doma užíva, ide preto, pretože je spoluvlastníkom domu len vo výške 1/2 k celku, avšak užíva ho celý, hoci na to nemá právny dôvod. Bezdôvodné obohatenie je obohatený povinný vydať (ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súdna prax uvádza, že v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti spočíva obohatenie v možnosti užívať cudziu vec bez platenia za jej užívanie, ktoré užívanie prirodzene nie je možné ako spotrebované plnenie vrátiť. Nárok spoluvlastníka, ktorý rodinný dom neužíva, sa teda vypočíta ako polovica priemerného nájomného, ktoré sa obvykle platí za užívanie obdobného rodinného domu v konkrétnom čase a mieste. Treba tiež pripomenúť, že nárok spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v premlčacej dobe dvoch rokov.
Na druhej strane, spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, môže vynakladať na rodinný dom náklady - napr. Ak spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, vynaložil finančné prostriedky na opravu strechy, ktorá oprava bola nevyhnutná, vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči druhému spoluvlastníkovi v pomere podľa výšky podielov, pretože investujúci spoluvlastník plnil aj za neinvestujúceho spoluvlastníka. Teda ak oprava vyžadovala náklady vo výške 8.000,- EUR, každý z nich bol povinný plniť podľa veľkosti svojho podielu (t. j. Keďže ide o majetkové právo, toto podlieha premlčaniu. Ak by však išlo o rekonštrukciu strechy, ktorá nebola nevyhnutná (napr. išlo o použitie modernej a kvalitnejšej strešnej krytiny), vzniká tým bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka až pri zániku podielového spoluvlastníctva.[3] Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že hodnota spoluvlastníckeho podielu neinvestujúceho spoluvlastníka sa zvýšila použitím novej strešnej krytiny.
V treťom prípade by sa strecha opravila po dohode medzi spoluvlastníkmi. Opravu by vykonala firma špecializujúca sa na strechy, pričom za svoju činnosť by si vyúčtovala sumu 10.000,- EUR. V prípade, že by tieto finančné prostriedky vynaložil spoluvlastník užívajúci rodinný dom, vzniklo by mu majetkové právo voči neinvestujúcemu spoluvlastníkovi. Aby sa predišlo možným nezhodám medzi spoluvlastníkmi vyúsťujúcim až do súdnych sporov, je vhodné pomery spoluvlastníkov upraviť už vopred na základe dohody napr. Zákonnou povinnosťou spoluvlastníka v tejto súvislosti je povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj druhému spoluvlastníkovi. Ide o tzv. porušenie tejto povinnosti spôsobuje (relatívnu) neplatnosť právneho úkonu (t. j. zmluvy, ktorou sa spoluvlastnícky podiel previedol). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o neplatnosť relatívnu (ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka), musí sa oprávnená osoba - druhý spoluvlastník - neplatnosti dovolať (inak zostane právny úkon platný). Toto dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu môže byť uskutočnené formou listu, v ktorom spoluvlastník opíše skutkové a právne okolnosti prípadu.
Prevádzajúci spoluvlastník predkupné právo druhého spoluvlastníka neporuší vtedy, ak prevádza spoluvlastnícky podiel na blízku osobu. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.[6] Typicky pôjde o otca, matku, súrodenca či starých rodičov. Hoci sa pojem „predkupné“ právo gramaticky spája s kúpou (resp. predajom nehnuteľnosti), podľa súdnej praxe[8] by sa predkupné právo malo uplatňovať aj v prípade darovania. Spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, musí teda podiel ponúknuť najskôr ostatným spoluvlastníkom, okrem prípadu, ak by podiel prevádzal na blízku osobu. V rámci ponuky je potrebné určiť lehotu, do ktorej sa má prevod uskutočniť. Keďže právna úprava zákonného predkupného práva spoluvlastníkov neobsahuje takúto lehotu, je potrebné na základe analogie legis (ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka) primerane aplikovať ustanovenia § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Na základe toho potom platí, že ak nebola dohodnutá iná lehota, musí sa prevod uskutočniť do dvoch mesiacov od predloženia ponuky, inak sa predkupné právo spoluvlastníka neuplatní.
Podiel nevymedzuje konkrétnu časť veci
Podielové spoluvlastníctvo sa vyznačuje tým, že spolumajitelia poznajú veľkosť svojich spoluvlastníckych podielov. Ak je spoločná vec dobre deliteľná (napr. pozemok), môže to zvádzať k tomu, že sa každý zo spoluvlastníkov cíti ako výlučný vlastník určitej časti veci zodpovedajúcej veľkosti jeho podielu. Toto ponímanie je ale z právneho hľadiska nesprávne. Každému zo spoluvlastníkov (vrátane menšinových) v skutočnosti patrí celá vec. Podiel totiž nevyjadruje konkrétnu časť veci, ktorú má spolumajiteľ vlastniť, ale len mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach súvisiacich so spoločným majetkom. Hospodársky prospech zo spoločnej veci nemusí byť dosiahnutý len užívaním jej určitej časti. Spoluvlastníci môžu postupovať napr. aj tak, že:
- Vec budú užívať len niektorí z nich a ostatní za to získajú peňažnú náhradu.
- Sa v užívaní veci budú po určitých časových úsekoch striedať.
- Celú vec dajú do nájmu 3. osobe a výťažok z nájomného si rozdelia podľa veľkosti podielov.
Vec užíva len jeden spoluvlastník: kedy vás musí kompenzovať?
Hoci existujú rôzne možnosti riešenia spoluvlastníckych vzťahov, často sa stáva, že vo výsledku vec fakticky užíva len jeden z nich. Pokiaľ je to aj váš prípad a chystáte sa preto uplatniť nárok na peňažnú kompenzáciu, zvážte najskôr všetky okolnosti. Podmienkou vzniku nároku na náhradu je len také užívanie spoločnej veci, ktoré je nad rámec veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ si spoluvlastník v rámci užívania neprisvojuje väčšiu úžitkovú hodnotu veci, než zodpovedá jeho podielu, náhrada vám nemôže byť priznaná, a to ani keď sa na prvý pohľad spoločné užívanie veci javí ako nepraktické či obmedzujúce.
Príklad 1: Na základe výsledkov dedičského konania ste sa spolu s vaším súrodencom stali rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu. Dom však užíva len váš súrodenec. Obýva pritom len jednu z izieb a používa spoločné sociálne zariadenie; v užívaní zvyšnej časti domu vám ale nijako nebráni. Vy však dom užívať nechcete, pretože svoje bytové potreby máte uspokojené inde, nehovoriac o tom, že so súrodencom ani nechcete zdieľať spoločnú domácnosť. V prípade takéhoto skutkového stavu by ste pred súdom mohli mať problém dokázať, že váš súrodenec užíva dom nad rámec svojho podielu - ak chcete mať zo spoluvlastníctva prospech, mali by ste čím skôr žiadať o jeho zrušenie a vyporiadanie (napr. prikázaním do výlučného vlastníctva súrodenca za vyplatenie primeranej náhrady zodpovedajúcej hodnote vášho podielu alebo predajom celého domu a rozdelením výťažku z predaja podľa podielov). V praxi pri podobných skutkových okolnostiach neuspel pri požadovaní kompenzácie za užívanie spoluvlastník napr. v prípade riešenom Krajským súdom Trnava v rozhodnutí vydanom pod sp.zn. 24Co/78/2021.
Príklad 2: Situácia je podobná ako v príklade 1 - rozdiel je však v tom, že ste o spoločné užívanie domu prejavili záujem. Súrodenec sa ale bráni, že celý dom potrebuje na uspokojovanie svojich bytových potrieb a spoločné užívanie odmieta. V tomto prípade je možné žiadať náhradu za užívanie domu nad rámec podielu, a to od okamihu, kedy súrodenec deklaroval, že vám spoločné užívanie neumožní. Dodajme, že užívaním veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu nemusí byť len užívanie väčšej časti veci, než zodpovedá matematickému vyjadreniu podielu (napr. užívanie väčšej výmery časti pozemku). Podľa judikatúry môže byť rozhodujúca aj úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je predmetná hodnota vzhľadom na konkrétne okolnosti u jednotlivých častí veci rozdielna (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. [9]).
Ako určiť výšku náhrady za užívanie veci nad rámec podielu?
Výška kompenzácie za užívanie nad rozsah podielu sa odvíja od čiastky, ktorú by bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci. V prvom rade teda treba zistiť obvyklé nájomné za obdobie užívania spoločnej veci a túto sumu upraviť podľa rozsahu užívania na úkor vášho podielu. Ak nárok na kompenzáciu zažalujete, musíte jeho výšku nielen tvrdiť, ale aj preukázať. V prípade nehnuteľnosti tak môžete urobiť napríklad predložením inzercie realitných kancelárii vo vzťahu k obdobným nehnuteľnostiam za uplatnené obdobie; ďalšou možnosťou je znalecký posudok.
Pozor aj na premlčanie
Pri vymáhaní nároku na peňažnú náhradu za užívanie spoločnej veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu nezabudnite na jeho včasné uplatnenie. Podobne ako iné peňažné pohľadávky, aj tento sa premlčuje. Dĺžka premlčacej doby nároku záleží na jeho právnej kvalifikácii. Ohľadom posúdenia povahy nároku na kompenzáciu za užívanie nad rámec podielu možno nájsť v judikatúre slovenských súdov 2 rôzne názory. Oba vyslovil Najvyšší súd SR.
- Ak by sa užívanie spoločnej veci nad rozsah podielu kvalifikovalo ako bezdôvodné obohatenie (bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/252/2007), mohol by sa nárok (za určité obdobie) pri najprísnejšom posúdení premlčať už za 2 roky odo dňa, v ktorom začal spoluvlastník užívať vec na váš úkor.
- V prípade, že by sa nárok posúdil ako zákonom osobitne vymedzené právo spoluvlastníka (tzn. nie ako nárok z bezdôvodného obohatenia), podliehal by trojročnej premlčacej dobe (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/55/2009 alebo 4Cdo/298/2008).
Aktuálne prevažuje názor obhajujúci trojročnú premlčaciu dobu, vždy je však dobré počítať aj s prípadným nevýhodnejším posúdením.

Právne aspekty zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva
Zrušenie spoluvlastníctva rozhodnutím súdu prichádza na rad vtedy, ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyrovnaní spoluvlastníckeho práva. Rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z nasledujúcich vyrovnaní:
- Rozdelenie veci: Ak ide o deliteľnú vec, ktorej rozdelenie je dobre možné a ak naďalej môže plniť svoj účel (zákonom stanovená výnimka platí pri delení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne).
- Prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu: Ak rozdelenie veci nie je dobre možné.
Nie vždy chcú spoluvlastníci spoločne hospodáriť so spoločným majetkom alebo nie sú schopní dohodnúť sa, ako s ním nakladať, preto sa rozhodnú vec, ktorú spoločne vlastnia, predať. Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený nakladať len so svojím spoluvlastníckym podielom, ktorý je potrebné chápať ako ideálny podiel na veci. V prípade predaja veci v spoluvlastníctve tretej osobe je potrebné rešpektovať zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, čo znamená, že spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel, musí najprv osloviť ostatných spoluvlastníkov, oznámiť im cenu a ostatné podmienky, za akých chce previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Až keď spoluvlastníci odmietnu ponuku na odkúpenie, môže spoluvlastnícky podiel previesť na tretiu osobu. Predkupné právo treba rešpektovať aj pri darovaní.
V prípade rozdelenia pozemku v podielovom spoluvlastníctve pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa buď zlúčia s existujúcimi pozemkami, alebo sa stanú samostatnými vecami. Zlúčenie možno pri spoločnom pozemku vykonať len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, v opačnom prípade treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi zlučovaných pozemkov. Ak by si spoluvlastníci chceli rozdeliť časti pozemku medzi seba, museli by všetci uzavrieť dohodu o vyrovnaní spoluvlastníctva (a zapísať ju do katastra), prípadne sa obrátiť na súd, aby uskutočnil vyrovnanie spoluvlastníctva.
Zákaz drobenia sa podľa zákona vzťahuje na lesné a poľnohospodárske pozemky v extraviláne (mimo zastavaného územia obce). Pri poľnohospodárskych pozemkoch nemôže právnym úkonom, rozhodnutím súdu o vyrovnaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutím o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 2 000 m2 (pri lesných pozemkoch je to 5 000 m2).

Bežné problémy a ich riešenia
Spoluvlastníctvo majetku, najčastejšie nehnuteľnosti, prináša často problémy medzi spoluvlastníkmi. Ak niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel.
Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Upozorňujeme však, že aj na uplatnenie práva na náhradu za investície vynaložené na spoločnú vec sa vzťahuje všeobecná premlčacia doba.
Pokiaľ ide o splátok, ktoré Váš otec vyplatil strýkovi, pokiaľ boli splátky uskutočnené, ale k prevodu strýkovho spoluvlastníckeho podielu, ani jeho časti nedošlo, mohlo by sa jednať o bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“ Podľa § 107 ods.
Pokiaľ bude o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodovať súd, preskúma najprv možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti. Pokiaľ to nebude možné, prikáže nehnuteľnosť do vlastníctva jednému (viacerým) spoluvlastníkovi a určí výšku náhrady, ktorú bude tento spoluvlastník (spoluvlastníci) povinný vyplatiť ostatným spoluvlastníkom. Výška náhrady bude vychádzať zo znaleckého posudku. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môžete v konaní navrhnúť, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Pokiaľ ste do nehnuteľnosti investovali, bude potrebné uplatniť si nárok na náhradu za vyplatené investície. V prípadnom súdnom konaní by sa tiež mohlo skúmať, či dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (aj ústna) nebola už uzavretá medzi predkami, len nedošlo k vyplateniu celej dohodnutej sumy vyporiadania.
tags: #nevyhnutne #naklady #na #podielove #spoluvlastnictvo