Vlastnícke právo je jedným zo základných pilierov právneho poriadku každej krajiny, pričom jeho ochrana je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky. Toto právo nám zaručuje možnosť s naším majetkom nakladať podľa vlastného uváženia, čo zahŕňa jeho držbu, užívanie a scudzenie. Avšak, ako to už v živote býva, aj toto základné právo má svoje limity a môže byť v odôvodnených prípadoch predmetom zákonných zásahov. Jedným z takýchto inštitútov, ktorý sa dotýka najmä užívania nehnuteľností, je neodkladné opatrenie. Článok sa zaoberá problematikou neodkladných opatrení súvisiacich s vyprataním bytu, podmienkami ich nariadenia a postupmi, ktoré je potrebné dodržiavať.
Právny rámec neodkladného opatrenia
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch hlavných situáciách. Prvá nastáva, ak je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami, napríklad v prípade ohrozenia života, zdravia alebo majetku. Druhým dôvodom je obava, že by mohla byť ohrozená budúca exekúcia. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je v rukách súdu, ktorý musí svoje rozhodnutie objektívne odôvodniť. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o ochranu svojho práva.
V zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Toto právo je chránené a nikto nemôže zasahovať do vlastníckeho práva iného bez právneho dôvodu, teda protiprávne. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka, umožňuje vlastníkovi s vecou nakladať podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju.
Zásah do vlastníckeho práva a hranice svojpomoci
O protiprávny zásah do vlastníckeho práva ide napríklad aj vtedy, ak osoba, ktorá nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti (napr. nájomná zmluva), ju neoprávnene užíva. Je však veľmi dôležité, aby vlastník nehnuteľnosti nevypratával nehnuteľnosť sám. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je vylúčenie ofenzívnej svojpomoci jednoznačne dané z doslovného znenia ust. § 6 Občianskeho zákonníka, ale aj z jeho systematického zaradenia v Občianskom zákonníku. Po ustanovení § 4, kde je možné dovolať sa verejnej moci pri ohrození alebo porušení práva, a najmä § 5 chrániaceho pokojný stav, nasleduje § 6 týkajúci sa svojpomoci.
Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38, ktoré k svojpomoci uviedlo, že „Občiansky zákonník upravuje svojpomoc v ustanovení § 6, v ktorom sa uvádza, že ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť. Ide o prostriedok ochrany, ktorý právny poriadok pripúšťa výnimočne po splnení zákonom ustanovených podmienok. Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl ohrozeného na ochranu svojich práv. Všetky podmienky svojpomoci (1. zásah do určitého subjektívneho práva, 2. zásah musí hroziť bezprostredne, 3. zásah musí byť neoprávnený, 4. svojpomoc môže vykonávať iba ten, koho právo je ohrozené) musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Absencia ktorejkoľvek z už uvedených štyroch podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie zásahu (tzv. obranná, defenzívna svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav).“
Na základe uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je teda jasné, že vypratanie nehnuteľnosti vlastníkom bez právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia či iného exekučného titulu by bolo protiprávnym konaním, ktoré by mohlo mať v závislosti od okolností až trestnoprávne následky pre vlastníka nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti by sa uvedeným konaním totiž mohol dopustiť spáchania trestného činu porušovania domovej slobody. Hoci z etického hľadiska sa môže tento prístup javiť ako nespravodlivý, právny stav je taký, že súdy už opakovane rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorá bola jeho vlastníctvom, avšak obýval ju niekto iný. V tomto smere je úplne právne bezvýznamné, či takáto osoba má alebo nemá evidovaný v takej nehnuteľnosti trvalý pobyt.
Súdny proces a exekúcia
Ak žalovaný povinnosť uloženú súdom nesplní v súdom určenej lehote, nadobudne rozhodnutie súdu vykonateľnosť. Vtedy môže žalobca, ktorým musí byť vlastník alebo iná osoba oprávnená užívať nehnuteľnosť, podať návrh na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, a to podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Podľa § 181 ods. 1 Exekučného poriadku, ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia sa vykoná vyprataním.
Následne exekútor poverený súdom na výkon exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo jej časti. V upovedomení o začatí exekúcie je uvedená lehota 15 dní na vznesenie námietok proti exekúcii. Podľa § 181 ods. Vypratané veci sa odovzdajú povinnému alebo jeho plnoletému rodinnému príslušníkovi. Ak nie je pri vypratávaní prítomný nikto, kto by mohol tieto veci prevziať alebo ich prevziať nechce, tieto sa spíšu a dajú obci do úschovy.
Konanie obce v prípade neoprávneného užívania
Právo užívať dom vyplýva z vlastníckeho práva, prípadne z iného právneho titulu (napr. nájomná zmluva, dohoda s vlastníkom). Ak osoby, ktoré v dome bývajú, nemajú súhlas vlastníka, ide o neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. Vlastník je jediná oprávnená osoba rozhodnúť, kto môže dom užívať. Ak by mal záujem, môže sa domáhať vypratania domu žalobou na súde podľa § 126 Občianskeho zákonníka, kde by sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva a vypratania nehnuteľnosti osobami, ktoré tam bývajú bez jeho súhlasu.
Obec ako taká nemá právomoc priamo nariadiť vysťahovanie osôb z domu, ktorý je v súkromnom vlastníctve, pokiaľ nejde o obecný byt alebo dom. Obec však môže konať v oblasti verejného poriadku. Ak dochádza k narúšaniu verejného poriadku (krik, bitky, vulgárnosti, rušenie nočného pokoja), odporúča sa opakovane privolať políciu, ktorá môže riešiť priestupky podľa zákona o priestupkoch. Polícia môže uložiť pokutu, prípadne v prípade závažnejšieho narušenia verejného poriadku aj vykazať osoby z domu na určitý čas, ak sú splnené podmienky zákona o Policajnom zbore.
Špecifické situácie a príklady z praxe
Bývanie manžela v dome manželky
Ak manžel býva v dome manželky na základe jej súhlasu, môže tento súhlas odvolať. Ak odmieta odísť dobrovoľne, môže podať na súd žalobu o vypratanie. Súd môže vo výnimočných prípadoch priznať manželovi bytovú náhradu, ak je to odôvodnené okolnosťami, napríklad jeho zdravotným stavom alebo majetkovými pomermi.
Investície do nehnuteľnosti
Prebiehajúci súdny spor o investície do nehnuteľnosti nebráni možnému vykonaniu súdneho rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti, ak by súd naozaj rozhodol o tejto povinnosti.
Bývanie bez nájomnej zmluvy
Ak obývate nehnuteľnosť bez nájomnej zmluvy, majiteľ má právo žiadať o vypratanie nehnuteľnosti, avšak musí postupovať v súlade so zákonom. Súd by mohol zohľadniť, či máte schopnosť nájsť si náhradné bývanie. Ak vlastník chce pokračovať, musí podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti na súd.
Vysťahovanie osoby nad 60 rokov
Postup pri vysťahovaní osoby, ktorá neoprávnene obýva nehnuteľnosť, sa nemení pre osoby staršie ako 60 rokov. Vysťahovanie takýchto osôb sa rieši prostredníctvom súdneho konania, kde je potrebné podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti.
Dom vlastnený rodičom
Vlastnícke právo umožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti rozhodovať o jej využívaní, vrátane práva rozhodnúť, kto môže v nehnuteľnosti bývať. Vlastnícke právo zahŕňa právo vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a nakladať s ňou. Trvalý pobyt nie je právo bývať, ale len evidenčný údaj.
Dôsledky nariadenia neodkladného opatrenia
Dôsledky obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou, vyplývajúceho zo súdom nariadeného neodkladného opatrenia zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou, vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu o návrhu na vklad, spôsobovali v minulosti aplikačnej praxi problémy. Žiadny právny predpis výslovne neupravoval, či právny úkon, ktorým bol takýto zákon porušený, je alebo nie je platný.
Príklady z rozhodovacej praxe
Okresný súd Trenčín zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa mal zakázať manželovi vstup do nehnuteľnosti, pretože návrh neobsahoval riadnu špecifikáciu nehnuteľnosti a neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Zmien pri predbežných opatreniach bude až-až. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Ide o zaujímavé riešenie, ktoré v konečnom dôsledku môže byť určitou alternatívou k vymáhaniu pohľadávky v exekučnom konaní (žalobca namiesto zdĺhavého exekučného konania uprednostní výkon záložného práva).
Podľa Civilného sporového poriadku (CSP) bude platiť, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zakotvenie tohto pravidla je vítané, pretože súčasná právna úprava umožňuje, aby bolo predbežné opatrenie voči žalovanému nariadené právoplatne bez akejkoľvek jeho možnosti brániť sa voči nemu. Ide o prípady, kedy prvostupňový súd návrh zamietne a odvolací súd takéto uznesenie na základe odvolania zmení tak, že predbežné opatrenie nariadi - žalovaný tak prakticky nemá žiadnu možnosť sa brániť (dovolanie je v takýchto prípadoch s výnimkou dovolaní z dôvodov zmätočnosti vylúčené). Inak je úprava doručovania pri neodkladnom opatrení v podstate identická s dnešným stavom: návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Nová právna úprava výslovne zavádza pravidlo, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Prirodzene bude platiť, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podobne ako pri celej úprave neodkladných opatrení, aj úprava otázky zániku a zrušenia pripomína vyladenú verziu dnešného Občianskeho súdneho poriadku. Vypichneme, že pri neodkladných opatreniach nariaďovaných pred začatím konania súd nebude musieť vždy ukladať povinnosť podať v určitej lehote žalobu (súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami). Upravená je tiež zodpovednosť za škodu a inú ujmu spôsobenú neodkladným opatrením. Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú upravené v §§ 324-344 Civilného sporového poriadku, systematicky sú zaradené v tretej časti (Osobitné procesné postupy), tretej hlave (Neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a iné opatrenia súdu).
Právna úprava neodkladného opatrenia je zakotvená v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako "CSP"). Neodkladným opatrením je možné strane uložiť, aby 1. niečo konala, 2. niečo strpela alebo 3. sa určitého konania zdržala. V § 325 ods. 2 CSP je príkladmo uvedené, čo môže byť obsahom neodkladného opatrenia. Medzi zakotvené príklady patrí aj uloženie neodkladného opatrenia, ktorým sa strane uloží, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. Vecou, s ktorou by strana nemohla nakladať, môže byť aj nehnuteľnosť.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí podľa § 326 CSP okrem všeobecných náležitostí žaloby obsahovať aj: „opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“
V prípade nehnuteľností môže byť rozhodujúcou skutočnosťou napríklad hrozba scudzenia nehnuteľnosti. V tejto súvislosti upozorňujeme na príliš všeobecnú formuláciu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ by napríklad bolo navrhované neodkladné opatrenie, ktorým by malo byť uložené zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, spadalo by do toho napríklad aj užívanie nehnuteľnosti na bývanie vlastníka. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, počas konania alebo aj po jeho skončení.
V tejto súvislosti poukazujeme aj na rozhodovaciu prax súdov. Napríklad podľa Rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/44/2015: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, za preukázania úmyslu žalovaných vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne znížená.“ Taktiež podľa Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016: „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť.“
Pri nariadení neodkladného opatrenia je tiež potrebné posudzovať, či zásah do práv strany, voči ktorej nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nie je neprimeraný ku konkrétnym okolnostiam prípadu. V Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/337/2009 sa uvádza: „Vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázania úmyslu žalovaných vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaných by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola znížená. Pokiaľ žalovaní nemajú v úmysle nehnuteľnosť scudzovať, resp.“
Dôležité však je, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov, nie je nezaplatenie poplatku dôvodom na nenariadenie neodkladného opatrenia.
tags: #neodkladne #opatrenie #na #uzivanie #byt